Haluzická tiesňava

Územie Haluzickej tiesňavy sa nachádza v intraviláne obce Haluzice. Geomorfologicky patrí do podcelku Bielokarpatské podhorie v celku Považské podolie, ktoré je súčasťou CHKO Biele Karpaty. Tiesňava je známa aj pod názvami ako Prierva, Haluzický výmoľ či Sprašová súteska. V roku 1963 bola vyhlásená za prírodnú pamiatku so 4. stupňom ochrany. Vznikla hĺbkovou erozívnou činnosťou Haluzického potoka, ktorý sa v prvej fáze zarezal do málo odolných dolomitov a v neskoršej fáze prerazil k ešte menej odolnej vrstve hlinitých bridlíc. Jemný piesčitý materiál zo strmých bočných stien sa následkom poveternostných vplyvov zosypával a vytváral násypové kužele. Prívaly vody ich transportovali nižšie. Takto vzniknuté suťové naplaveniny zanášali úrodné pozemky pri obci Štvrtok. Spätnou eróziou roklina ohrozovala aj časť Haluzíc. Svojím dnom preťala koryto iného, cez obec pôvodne pretekajúceho potoka. Na bočných svahoch sa vytvárali ryhy a z nich sa stávali nové strže. Najväčšia vznikla v lokalite Pod kostolom. Za obeť jej padla časť starého cintorína a strážnej veže opevneného románskeho kostola z 13. storočia. Podľa písomných záznamov Dr. Holubyho ešte v roku 1780 viedla cez roklinu lávka a pozdĺž potoka stáli dva rady domov. Erózia pôvodne vyhĺbila 30 m hlbokú a 100 m širokú strž. Tá sa postupne rozširovala a dnes má dĺžku 1 km, hĺbku 50 m a šírku 200 m. Aj keď sa aktuálne podarilo čiastočne zamedziť jej prehlbovaniu a roklina na prvý pohľad pôsobí neškodne,v skutočnosti je možné sledovať, ako sa prehlbuje a stále viditeľne rastie do šírky.

Prvé pokusy o zastavenie eróznej činnosti prebehli v rokoch 1912 – 1913. Svoj účel však nesplnili. Následne v rokoch 1926 - 1927 realizoval prof. Dr. Ing. Leo Skatula (1889 - 1974) projekt zahrádzania Haluzického potoka. Svahy, okraje a dno stabilizovali zalesnením, a aby zabránil odnášaniu naplavenín, vybudoval sústavu osem murovaných prehrádzok. V dolnej časti upravil koryto sedemnástimi kamennými stupňami. Tiesňavu na konci uzavrel štvormetrovou vysokou kamennou prehrádzkou. Na začiatku tiesňavy za účelom zastavenia spätnej erózie bola postavená ešte jedna prehrádzka, ktorá má chrániť Haluzice, ako aj cestu do obce Štvrtok.

Celková dĺžka upraveného Haluzického potoka vrátane strže je 1,5 km. Generálne opravy sa realizovali v rokoch 1960, 1965, 1979, 1980 a v roku 2011. V súčastnosti sa v hlavnej strži nachádza šesť funkčných prehrádzok. V pravostrannej sú štyri prehrádzky. Ich účelom je zachytávanie splavenín, ktoré vznikli eróziou v hornej časti toku, ako aj zadržiavanie vysokých vodných stavov pri búrkach. Správcom Haluzického potoka je Slovenský vodohospodársky podnik š. p. Technické dielo – kamenné prehrádzky a stupne sú majetkom štátu v správe štátneho podniku LESY SR, Odštepný závod Trenčín. Od roku 2011 prechádza tiesňavou upravený okružný Lesnícky náučný chodník Haluzická strž. Ten návštevníka prevedie nielen samotnou tiesňavou, ale aj priľahlým areálom opevneného kostola.

Trasa

Trenčianske Bohuslavice – Hájnica, rozhľadňa – Haluzice – ruina kostola – Haluzická tiesňava, ústie – tiesňava – Haluzická tiesňava, vrchol – Haluzice – Bošáca

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nástup

Pokiaľ sa rozhodnete navštíviť Haluzickú tiesňavu, v prvom rade je nutné vyriešiť samotný nástup na túru. Priamo do obce totižto cez víkend autobus nechodí. Zastávku majú spoje len na rázcestí vzdialenom asi 2 km juhozápadne od obce. Preto, pokiaľ neprídete autom či na bicykli, odporúčam zvoliť si ako štartovacie miesto obec Trenčianske Bohuslavice, odkiaľ do Haluzíc vedie zelená značka. Túru si môžeme ešte spestriť návštevou vyhliadky na južnom okraji Tureckého vrchu (TIM Turecký vrch, výhľad), kam nás privedie modrá značka. Podľa miestnej tradície, práve na Tureckom vrchu táborilo turecké vojsko, keď v 17. storočí neúspešne obliehalo Beckovský hrad. Milovníkov historickej architektúry v obci určite poteší baroková kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie s unikátnou rokokovou výzdobou. Ide o poslednú zachovalú časť pôvodne rozsiahleho barokového kaštieľa zbúraného v roku 1905. Vstup do kaplnky odporúčam vopred dohodnúť na miestnom farskom úrade. Obec je známa organizovaním legendárneho hudobného festivalu Žákovič open.

Rozhľadňa na Hájnici

Takže, či už vystúpime z vlaku na železničnej stanici, alebo na zastávke autobusu v cente dediny, musíme prejsť obcou až k penziónu Žákovič. Za ním značka odbočí na lúky s pekným výhľadom na hrad Beckov. V miernom stúpaní pokračujeme cez les na ďalšiu lúku, ktorá zaberá takmer celý vrchol Hájnice. Práve na vrchole rozložitého kopca stojí rozhľadňa. Bola vybudovaná v rámci Programu cezhraničnej spolupráce SR – ČR ako Mikroprojekt – Výstavba rozhľadne na vrchu Hájnica. Ako inak, celé to bolo financované Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátnym rozpočtom. Hlavným cieľom mikroprojektu je, cit.: „...vybudovaním rozhľadne podporiť integráciu a posilniť kontakt a trvalú cezhraničnú spoluprácu obyvateľov a samospráv obcí mikroregiónu Bošáčka a obce Březová“. Podľa mňa je ale jej situovanie na vrchol Hájnice – kopca s prirodzeným a takmer kruhovým výhľadom dosť nešťastné. Viem si v okolí predstaviť aj iné miesta, kde prirodzený výhľad chýba a rozhľadňa by našla lepšie uplatnenie. Napriek tomu jej stavba bude určite vítaným spestrením hlavne pre detských turistov. Z rozhľadne vidieť dolinu Váhu, tri pohoria – Biele Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, mesto a hrad Trenčín, hrad Beckov, Bošácku dolinu a aj Haluzice s opevneným kostolom.

Haluzice

Od rozhľadne značka klesá za stálych výhľadov do Bošáckej doliny a do Haluzíc. Prichádzame ku smerovníku Haluzice, ktorý sa nachádza pri obecnom úrade a obchode. Pokiaľ prídete autom, v týchto miestach sa dá zaparkovať. Od turistického smerovníka budeme postupovať po významovej odbočke zelenej značky smerom k ruine opevneného kostola. Hneď, ako značka odbočí z asfaltovej cesty, sa na okraji lesíka začína trasa Lesníckeho náučného chodníka Haluzická strž. Nachádzajú sa tu viaceré informačné panely, ktoré návštevníka informujú o trase, pozoruhodnostiach a dejinách miest, kadiaľ budeme prechádzať. Neprejdeme ani sto metrov a prichádzame k areálu opevneného kostola. Kostol vznikol v prvej štvrtine 13. storočia ako neskororománska jednoloďová stavba s polkruhovou apsidou a sakristiou. Opevnený bol jednoduchou hradbou so strieľňami, ktorú dopĺňala vstupná veža s bránou. Práve rozširovanie Haluzickej tiesňavy má na svedomí zrútenie severnej časti opevnenia. Podrobnú históriu lokality nájdete na www.apsida.sk alebo na www.haluzice.exint.sk.

Haluzická tiesňava

Od kostola pokračujeme ďalej poľnou cestou. Kúsok za cintorínom nás drevená šípka nasmeruje na chodník, vedúci krížom cez lúku k okraju lesa, v ktorom sa nachádza ústie tiesňavy. Chodník serpentínami klesá k samotnému korytu potoka. Tu sa začína najatraktívnejšia časť trasy. Tiesňava je prehradená mohutnou prehrádzkou, pričom informačný panel nám vysvetľuje jej význam. Ďalej postupujeme upraveným chodníkom a vnárame sa hlbšie do tiesňavy. Objavujú sa prvé bralá a tajomné zákutia. Na viacerých miestach stoja malé informačné tabuľky opisujúce botanické zaujímavosti okolia. Chodník sa kľukatí, míňame niekoľko skalných stupňov a prehrádzok, až sa dostávame na miesto volané Pod kostolom. Tu je tiesňava asi najmonumentálnejšia. Vysoké steny a úzke dno vytvárajú nefalšovaný kaňon. Za pomoci dreveného rebríka prekonáme ďalšiu prehrádzku a skalný prah, aby sme vstúpili do menšieho, ale aj tak impozantného skalného amfiteátra. Z neho pri pohľade hore vidieť kontúry vstupnej veže opevneného kostola. Povyše dna doliny stúpa, krúti sa a chodník prichádza k miestu, kde sa tiesňava rozvetvuje. V pravej vetve je vybudovaná vyhliadka, z ktorej vidieť kaskády prehrádzok protiľahlej vetvy tiesňavy. Nachádza sa tu ďalší informačný panel. Po návrate z vyhliadky trasa pokračuje ľavou vetvou. Chodník stúpa okolo sústavy kaskádovito umiestnených prehrádzok, až sa záverečným krátkym stupákom dostávame na asfaltovú cestu vedúcu do centra obce k smerovníku – Haluzice. Tu sa trasa Lesníckeho náučného chodníka Haluzická strž končí.

Pár postrehov

Na záver by som rád napísal niekoľko osobných postrehov. Celá trasa Lesníckeho náučného chodníka Haluzická strž je pekne a dobre upravená. Aj mierne exponovanejšie úseky sú zabezpečené natiahnutými lanami. Preto je trasa vhodná aj pre rodiny s deťmi. Pokiaľ tiesňavu navštívite v čase vegetačného kľudu, budete milo prekvapení monumentálnymi pohľadmi na bralá a strmé steny, ktoré v lete ukrýva hustá vegetácia. Napriek tomu aj v tomto období má prechod tiesňavou svoje čaro. Najmä viaceré zákutia, ktoré navodzujú atmosféru nefalšovanej džungle. Pokiaľ vám ostane čas a chuť, odporúčam pokračovať z Haluzíc po zelenej značke do Bošáce. Cestu spríjemňujú pekné pohľady na Bošácku dolinu s vrchmi Dúbrava a Lysica, či spätné pohľady na Haluzice s Hájnicou. V samotnej Bošáci sa dá vybaviť exkurzia do legendárnej Bošáckej pálenice, ktorá býva spojená s degustáciou Bošáckej slivovice a iných destilátov.

Použité zdroje

Lesy.sk
Wikipédia

Užitočné odkazy

Opisy túr v okolí
Obec Haluzice I.
Haluzice
Bošácka pálenica
Trenčianske Bohuslavice

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek