Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Kršlenica a Čierna skala z Pl. Mikuláša

Dominantou Plaveckého Mikuláša sú vysoké skalné útvary, ktoré sú súčasťou horského hrebeňa. Poskytujú ďaleké výhľady na okolie a tvoria národnú prírodnú rezerváciu Kršlenica a zároveň patria pod Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty. Cieľom mojej túry je navštíviť ich.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+550 m stúpanie, -550 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 01.04.2014
Pohoria
Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
Trasa
Voda
prameň Mon Repos, studnička pri kaplnke v Mokrej doline
Doprava
Malacky (vlak, bus) - Plavecký Mikuláš (bus)
SHOCart mapy
» č.1079 Malé Karpaty, Červ. Ka… (1:50.000)

Nadpis

Plavecký Mikuláš – Dubový vŕšok – Kršlenica – Čierna skala – Mon Repos – Mokrá dolina – jaskyňa Deravá skala – kaplnka pod kameňolomom – Plavecký Mikuláš

Kršlenica

Začiatkom apríla ráno som sa dopravila do Plaveckého Mikuláša. V dedine z Námestia svätého Floriána vyrážam žltou značkou do uličky vľavo. Prechádzam okolo obecného parku, ktorý po rekonštrukcii výrazne zmenil vzhľad. Cez park tečie potok, pri ktorom stojí stará vŕba a nechýba lavička. Túra, ktorú sa chystám prejsť, je obojsmerná. V prípade, ak sa turista rozhodne trasu prejsť opačne a zostane mu čas navyše, je toto miesto ideálne na zastavenie. Prechádzam ulicou, mierne stúpajúc, až prídem do otvoreného priestranstva. Vpravo sa vypína Drínová hora a vľavo Chrastavá hora. Predo mnou sú Bukoviny, voľakedy najkrajšia časť prírody v Plaveckom Mikuláši. Vysoký plot, ktorý tam medzičasom vyrástol, nedovolí nahliadnuť, veď aj patrí pod Božiu ochranu.

Pri vodojeme z cesty vykročím na chodník do hory. V prevažne bukovom lese stúpam a sprava vyčnievajú strmé skalné bralá. Kršlenica dosahuje nadmorskú výšku 518 m n. m. Stúpanie končí a vkročím na krásnu zelenú lúku s kvetinami. Návštevníka zaujmú osamelé borovice. V prípade opačnej trasy sa netreba ponáhľať, späť do dediny sa zíde rýchlo. Z plošiny, ktorá je za skalami, sú krásne a ďaleké výhľady na okolie.

Opúšťam lúku a vchádzam do lesa. Idem po plošine príjemným chodníkom, mierne klesajúc. Vietor privial vôňu medvedieho cesnaku a o chvíľu vidím zelený koberec. Bolo to veľmi pekné. Holé buky začínali rašiť a okolo nich zelená "podlaha". Skalné masívy ma sprevádzali po ľavej strane skoro celou cestou. Pri jednom z nich som sa zastavila, lebo ponúkajú krásne výhľady. Pripomínam, masívy sú veľmi strmé. Niečo som nafotila. Po pravej strane míňam dve klesajúce dolinky, ktorými sa dá spustiť do Mokrej doliny, ktorá sa súbežne ťahá s vrcholovou trasou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Čierna skala a Mokrá dolina

Cesta na plošine ubehla rýchlo a prichádzam na rázcestie Štefánikovej magistrály. Trasa pôsobí ako veľká turistická tepna. Stretávam sa s ňou často. Pokračujem žltou značenou a prichádza znova stúpanie. Vstupujem na lesnú cestu a vidím veľké holé plochy, ktoré umožňujú výhľady do dediny a aj na severnú stranu. Vystúpim na vrchol hrebeňa Čiernej skaly (662 m n. m). Je práve poludnie a z dediny (i keď sa mi to zdá ďaleko), počujem jasne hlahol zvonov. Som na Čiernej skale. Môžem povedať, vkročila som na skalu za hlaholu zvonov. Na vrchu cítim veľký rešpekt. Je veľmi strmý. Z jednej strany je prístup ku skalám zakázaný. Viditeľnosť nebola dobrá, no napriek tomu boli krásne výhľady na malokarpatské lesy. Na hrebeni fúkal chladný vietor, preto som sa vrátila späť na Štefánikovu magistrálu a pokračovala som po červenej smerom na Mon Repos. Holé plochy končili a vkročila som konečne do hory. Cestu lemovali buky a vytvárali krásnu bukovú aleju.

Pred Mon Repos sa stretáva červená značená so zelenou - Náučný chodník Plavecký kras. Vybehnem na Mon Repos, kde je malá studnička s pitnou vodou. Trocha sa porozhliadam a po zelenej značenej idem dolu do Mokrej doliny. Za rázcestím dvoch asfaltových ciest sú dva „Švajdove rybníky“. Skalné oká sú umelo prehĺbené. Návštevníka zaujmú skalné masívy nad rybníkmi. Patria k Javorinke, ktorá nie je značená. Pokračujem v ceste a prechádzam popri Deravej skale. Oproti je Tmavá skala, ktorá je pre verejnosť neprístupná. Zato Deravá skala je verejnosti voľne prístupnou jaskyňou od roku 2008. Má charakter mohutného skalného previsu dlhého 26 metrov a vysokého 13 metrov s východnou expozíciou vchodu. Je významnou paleolitickou lokalitou. Pod Deravou skalou je tiež krasová jama. Vybehnem k jaskyni a po prehliadke podzemia sa vrátim na údolnú asfaltku. Cesta dole ubieha rýchlo. Pristavím sa pri kaplnke nad dedinou, kde je tiež prameň s pitnou vodou. Prechádzam okolo kameňolomu, kde sa tiež prípadne dá stráviť čas. Zalesnená časť Mokrej doliny končí. Na skalné masívy pozerám zdola. Začínajú domčeky Plaveckého Mikuláša a začínam stretávať domácich obyvateľov.

Túra končí a môžem skonštatovať, že to bol krásne strávený deň.

Fotogaléria k článku

Najnovšie