Názor

Slovenský BIOmasaker

29. 01. 2015
Nikdy som nebol zarytým ekoaktivistom. Na mnohé informácie sa už roky snažím pozerať triezvo a s nadhľadom. Emócie úsudku nikdy nepomôžu. Avšak, keď som si uvedomil, že počas pár rokov akosi prirýchlo zmizli z môjho okolia krásne aleje, brehové porasty či veľké plochy lesov, naštvalo ma to. A ešte viac ma vytočila informácia, kde veľa týchto nádherných stromov končí.

Les a stromy tu boli už milióny rokov pred nami, dokázali plniť svoje funkcie a šíriť sa bez akejkoľvek pomoci. Boli doby, keď ich človek uctieval, keď k nim vzhliadal s úctou a pokorou, keď existovali miesta, kde sa nesmela sekera stromu ani len dotknúť.
Bohužiaľ, takéto romantické ideály sú len históriou. Dnes nie sú sväté ani národné parky, ani jedinečné jedľovo-bukové lesy na východe Slovenska, ktoré sú také vzácne, že si zaslúžili zaradenie do svetového dedičstva UNESCO. Úcta k prírode je však prežitok, dnes letí už len úcta k peniazom. Ľudia riešia problémy krčmovými rečami, nadávkami pred televíziou a nahnevanými výrazmi od rána do večera.

Bojovať proti rozhodnutiam tých hore nad nami nie je vôbec jednoduché. Tobôž nie ak sú v tom peniaze, o ktorých sa nám môže len snívať. Obrovské energetické šialenstvo, ktoré má krásny názov „využívanie obnoviteľných zdrojov energie“ prinieslo v konečnom dôsledku len devastovanie krajiny. Rozsiahle fotovoltaické elektrárne zabrali hektáre úrodnej pôdy vďaka dotáciám, ktoré nepriniesli nič dobré, len budúce zisky pre tých, ktorí sa tejto príležitosti chopili. Toto šialenstvo našťastie už pominulo. Prišlo však nové. Dotácie na „zelenú energiu“ vo forme spaľovania drevnej štiepky.

Vo svojom základe je táto myšlienka naozaj ekologická a trvalo udržateľná. To by však nemohlo byť na Slovensku. Dotácie pomohli k vybudovaniu mnohých teplární či elektrární na biomasu. V rokoch 2004 – 2012 bolo len v oblasti východného Slovenska investované z európskych fondov a štátneho rozpočtu vyše 56 mil. € do podpory tohto energetického zdroja. Nechcem však svoju osobnú výpoveď o tom, čo ma štve, podkladať desiatkami faktov, tých si nájdete na internete toľko, že nad nimi môžete stráviť celú noc.

Vráťme sa späť k ideálnej predstave, keby všetko fungovalo tak, ako má. Na prvom mieste by vždy mala byť štúdia o množstve dostupnej biomasy v plánovanej lokalite. Odrezky, piliny, drevný odpad z priemyslu, rýchlorastúce energetické porasty – to všetko by mali byť ekologicky a energeticky využiteľné zdroje. Na to sa akosi pozabudlo, a ak nejaké takéto štúdie boli, nikto sa nimi netrápil. A tak vznikla situácia, že na výrobu energie týmto spôsobom nie je dostatok biomasy – proste, dopyt prevýšil skutočne dostupný drevný odpad a biomasu z energetických porastov.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Čo by sme to boli za ľudia, keby sme nevedeli riešiť problémy! Inicitívne sa začalo s čistením plôch, kde sa začal rozširovať les (doteraz to veľmi nikoho netrápilo), tŕňom v oku sa stali aj brehové porasty, aleje, stromoradia a postupne už aj zdravé a vzácne jedľovobukové lesy. Veď je to jedno, čo sa nahádže do kotlov, hlavne nech to horí a nech sa peniažky aj naďalej sypú. Takéto drevo "nižšej" kvality sa odvezie do elektrárne, zoštiepkuje sa a máme ekológiu ako vyšitú. Všetko podporované a dotované štátom a Európou, pričom na tom bohatne skupinka vyvolených.

Takto končia aj mnohé čergovské lesy. Miesto, kde sa zachovali posledné rozsiahlejšie jedľobučiny. Veľké množstvo dreva je zvážaného priamo do elektrárne v Bardejove. Myslieť ekologicky nestačí, treba myslieť aj na dôsledky. Mnohé brehové porasty boli hniezdiskom vtákov, domovom pre obojživelníky a vzácne druhy hmyzu. Tieto lokality sú na niekoľko rokov nenávratne stratené.

Proti štátnym dotáciám na drevo, spaľované v biomasových zariadeniach, okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a z odpadu z drevospracujúceho priemyslu, sa postavilo Lesoochranárske zoskupenie VLK. Prinieslo informačnú, ale aj petičnú kampaň s názvom BIOmasaker (motorovou pílou). Petíciu za zrušenie štátnych dotácií podpísalo 37 802 občanov a zástupcovia OZ ju odovzdali Ministerstvu hospodárstva SR. Zistenia VLK-a, že na Slovensku dochádza k spaľovaniu kvalitného dreva, potvrdil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vyplýva to z tejto analýzy, ktorú ÚRSO zverejnil 28.11.2014.

Ostáva teda len dúfať, že toto "ekologické" šialenstvo sa podarí nejako legislatívne pribrzdiť...

Fórum 86 príspevkov
Slovenský BIOmasaker 07/12/20 07:27 86 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Okruh okolo Sedlíc cez Dunitovú skalku Začiatok roka 2021 sa niesol v duchu upršaných a hmlistých dní, do toho prišlo obmedzenie cestovať do prírody mimo okres, a tak sme ostali odkázaní na náš prešovský región, ktorý, dalo by sa povedať, máme v malíčku. Veľa možnosti na turistiku nám neostávalo. Zamierili sme preto na nenáročný okruh okolo dediny Sedlice s návštevou Dunitovej skalky. 12/04/21 Stanislav Ďurica Šariš
Túra Okruh tromi dolinami Slovenského raja Po vianočných hodoch sa nám žiadalo prevetrať svoje plné žalúdky a zlenivené telá niekde na čerstvom vzduchu, a tak sme sa v skoré ráno vybrali na nie veľmi typickú túru v Slovenskom raji, kde sme prešli okruh tromi dolinami - Prielomom Hornádu, Tomášovskou Belou a Tesninou. 08/04/21 Stanislav Ďurica Slovenský raj
Prístrešok Dunitová skalka Šarišská vrchovina asi nie je miestom, kde by sa zatúlalo mnoho turistov na viacdenné výpravy, ale informácia o peknom, udržiavanom prístrešku je vždy prínosom. Krátky príspevok bude venovaný prístrešku na vrchole Dunitovej skalky pri obci Sedlice. 02/04/21 Stanislav Ďurica Šariš
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slatinský kras: Bukovinská skala, Baské a Dúpna diera Inšpiráciou na túru mi bola kniha Náučné chodníky – severozápad, kde je popísaný náučný chodník z Krásnej Vsi do Slatiny nad Bebravou. Danú trasu som si upravil, pretože som si chcel pozrieť vyhliadkový bod Bukovinská skala, vrch a chatu Baské, tiež jaskyne Dúpna diera a Čertova diera. Vyzbrojený čerstvým negatívnym testom som sa vybral na cestu. dnes Tomáš Vohlárik Strážovské vrchy
Túra Podhorie Braniska na jar Pohorie Branisko je známe vďaka najmä starému horskému priechodu a tunelu. No málokto vie, že nielen oddeľuje regióny Šariš a Spiš, ale najmä ma dôsledne severo-južné smerovanie. Jeho hrebeň mám prechodený a aj šarišská časť je mi známa, ale spišská veru nie, a tak ako čerstvý nápad som ho realizoval na jar roku 2019. včera Henrich Tomáš Branisko, Šariš
Túra Okruh okolo Sedlíc cez Dunitovú skalku Začiatok roka 2021 sa niesol v duchu upršaných a hmlistých dní, do toho prišlo obmedzenie cestovať do prírody mimo okres, a tak sme ostali odkázaní na náš prešovský región, ktorý, dalo by sa povedať, máme v malíčku. Veľa možnosti na turistiku nám neostávalo. Zamierili sme preto na nenáročný okruh okolo dediny Sedlice s návštevou Dunitovej skalky. 12/04/21 Stanislav Ďurica Šariš

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slovenský BIOmasaker 07/12/20 07:27 86 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.83 (0.25)