Les a stromy tu boli už milióny rokov pred nami, dokázali plniť svoje funkcie a šíriť sa bez akejkoľvek pomoci. Boli doby, keď ich človek uctieval, keď k nim vzhliadal s úctou a pokorou, keď existovali miesta, kde sa nesmela sekera stromu ani len dotknúť.
Bohužiaľ, takéto romantické ideály sú len históriou. Dnes nie sú sväté ani národné parky, ani jedinečné jedľovo-bukové lesy na východe Slovenska, ktoré sú také vzácne, že si zaslúžili zaradenie do svetového dedičstva UNESCO. Úcta k prírode je však prežitok, dnes letí už len úcta k peniazom. Ľudia riešia problémy krčmovými rečami, nadávkami pred televíziou a nahnevanými výrazmi od rána do večera.

Bojovať proti rozhodnutiam tých hore nad nami nie je vôbec jednoduché. Tobôž nie ak sú v tom peniaze, o ktorých sa nám môže len snívať. Obrovské energetické šialenstvo, ktoré má krásny názov „využívanie obnoviteľných zdrojov energie“ prinieslo v konečnom dôsledku len devastovanie krajiny. Rozsiahle fotovoltaické elektrárne zabrali hektáre úrodnej pôdy vďaka dotáciám, ktoré nepriniesli nič dobré, len budúce zisky pre tých, ktorí sa tejto príležitosti chopili. Toto šialenstvo našťastie už pominulo. Prišlo však nové. Dotácie na „zelenú energiu“ vo forme spaľovania drevnej štiepky.

Vo svojom základe je táto myšlienka naozaj ekologická a trvalo udržateľná. To by však nemohlo byť na Slovensku. Dotácie pomohli k vybudovaniu mnohých teplární či elektrární na biomasu. V rokoch 2004 – 2012 bolo len v oblasti východného Slovenska investované z európskych fondov a štátneho rozpočtu vyše 56 mil. € do podpory tohto energetického zdroja. Nechcem však svoju osobnú výpoveď o tom, čo ma štve, podkladať desiatkami faktov, tých si nájdete na internete toľko, že nad nimi môžete stráviť celú noc.

Vráťme sa späť k ideálnej predstave, keby všetko fungovalo tak, ako má. Na prvom mieste by vždy mala byť štúdia o množstve dostupnej biomasy v plánovanej lokalite. Odrezky, piliny, drevný odpad z priemyslu, rýchlorastúce energetické porasty – to všetko by mali byť ekologicky a energeticky využiteľné zdroje. Na to sa akosi pozabudlo, a ak nejaké takéto štúdie boli, nikto sa nimi netrápil. A tak vznikla situácia, že na výrobu energie týmto spôsobom nie je dostatok biomasy – proste, dopyt prevýšil skutočne dostupný drevný odpad a biomasu z energetických porastov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Čo by sme to boli za ľudia, keby sme nevedeli riešiť problémy! Inicitívne sa začalo s čistením plôch, kde sa začal rozširovať les (doteraz to veľmi nikoho netrápilo), tŕňom v oku sa stali aj brehové porasty, aleje, stromoradia a postupne už aj zdravé a vzácne jedľovobukové lesy. Veď je to jedno, čo sa nahádže do kotlov, hlavne nech to horí a nech sa peniažky aj naďalej sypú. Takéto drevo "nižšej" kvality sa odvezie do elektrárne, zoštiepkuje sa a máme ekológiu ako vyšitú. Všetko podporované a dotované štátom a Európou, pričom na tom bohatne skupinka vyvolených.

Takto končia aj mnohé čergovské lesy. Miesto, kde sa zachovali posledné rozsiahlejšie jedľobučiny. Veľké množstvo dreva je zvážaného priamo do elektrárne v Bardejove. Myslieť ekologicky nestačí, treba myslieť aj na dôsledky. Mnohé brehové porasty boli hniezdiskom vtákov, domovom pre obojživelníky a vzácne druhy hmyzu. Tieto lokality sú na niekoľko rokov nenávratne stratené.

Proti štátnym dotáciám na drevo, spaľované v biomasových zariadeniach, okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a z odpadu z drevospracujúceho priemyslu, sa postavilo Lesoochranárske zoskupenie VLK. Prinieslo informačnú, ale aj petičnú kampaň s názvom BIOmasaker (motorovou pílou). Petíciu za zrušenie štátnych dotácií podpísalo 37 802 občanov a zástupcovia OZ ju odovzdali Ministerstvu hospodárstva SR. Zistenia VLK-a, že na Slovensku dochádza k spaľovaniu kvalitného dreva, potvrdil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vyplýva to z tejto analýzy, ktorú ÚRSO zverejnil 28.11.2014.

Ostáva teda len dúfať, že toto "ekologické" šialenstvo sa podarí nejako legislatívne pribrzdiť...