Presun do Bad Ischl

Nocoval som v kempe pri Wolfgangsee, na lúke pár metrov od jazera. Mal som pod sebou dve karimatky a na sebe dva spacáky, napriek tomu mi v noci nebolo zrovna najteplejšie. Vstal som okolo 5.30 h, pobalil som sa, oškrabal som námrazu z okien auta a uháňal som do Bad Ischl. Auto som odstavil pri dolnej stanici lanovky. Parkovanie stojí 4,- € na deň, pričom parkovací automat berie iba mince. Do batoha som si hodil feratový set, prilbu a nejakú poživeň a vyrazil som na prechádzku.

Výstup k zaistenej ceste

Tesne nad dolnou stanicou lanovky je malá zrúcanina hradu Wildenstein. Múrov sa veľa nezachovalo, a čo sa zachovalo, to dopĺňa betón. Ruina teda pôsobí otrasne, sú z nej však pekné výhľady na Bad Ischl a Leonsberg. Nad ruinou som stúpal hore zjazdovou traťou. Tá je poriadne strmá, a tak som sa vliekol. Kým som ju vyšiel, spustili lanovku. Prekvapilo ma, že premáva začiatkom mája aj v pracovné dni. Prišiel som na rázcestie k istenej trase a zahol som do lesa. Bolo v ňom päť ľudí s kýblikmi, ktorí spevňovali chodník. Hádzali do blatka menšie kamene, ktoré sa váľali na svahu.

Katrin Klettersteig

Via ferrata na vrchol Katrin je náročnosti C. Istená je lanom a krátkymi kolíkmi. Prekonáva 150 výškových metrov a stúpa hore strmým hrebienkom. Snaží sa ísť po jeho hrane, no nájdu sa aj krátke pár metrov dlhé traverzy. Najnáročnejšie úseky sú v dolnej časti cesty, kde je skala veľmi strmá, miestami až zvislá.

Katrin Klettersteig nemá žiadnu raritu ako lanový most, balkónik, či exponovanú sedačku. Je to však trasa, z ktorej sú pekné výhľady na Totes Gebirge (Mŕtve hory) na východe a Salzkammergut Berge (na severe až severozápade). Najimpozantnejším kopcom na okolí je Leonsberg (1745 m), ktorý leží oproti ferrate, na opačnej strane údolia riečky Ischl. Ale oči mi priťahoval aj Schafberg na severozápade a Traunstein, ktorý vidno ďaleko na obzore.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trasa končí na vrchole Katrin (1542 m), len pár metrov od vrcholového kríža. Je tu zopár lavičiek označených podľa jazera, ktoré by ste z nich mali vidieť. Dominantou je televízna veža, podľa ktorej je kopec ľahko rozpoznateľný. Keďže z veže opadával ľad, veľmi som sa pod ňou nezdržiaval.

Hrebeňom Katergebirge

Z vrcholu Katrin som zamieril na západ. Uplynulé dni trochu nasnežilo, vďaka čomu bolo na hrebeni do 20 centimetrov nového snehu. Len pred chvíľou som kráčal lúkami s kvitnúcou trávou a teraz idem po snehu. Paráda. Kráčal som pomedzi kosodrevinu a z hrebeňa som mal nádherné výhľady. Bolo jasno a teplo, sneh sa rýchlo topil. Zatiaľ čo ráno boli svahy Leonsbergu pocukrované snehom, poobede okopneli a k večeru sneh zmizol úplne.

Prešiel som Elferkogel (1601 m) a Hainzen (1638 m). Z hrebeňa som obdivoval Gosau Kamm a Dachstein na juhu, na východe Sarstein a Schonberg v Totes Gebirge (Mŕtve hory), Traunstein v Oberosterreichische Voralpen a vrcholy Salzkammergut Berge: Leonsberg, Schafberg, Rettenkogel, Bergswerkkogel, Rinnkogel a Gamsfeld. Fantastická panoráma. Kvôli nej sa sem oplatilo šliapať.

Rosskopf

Prišiel som na rázcestie. Stopy v snehu zahli doprava, tak som sa dal doľava. V neznámom teréne to bolo trochu riskantné rozhodnutie, pretože značka bola na kameňoch, ktoré boli zväčša pod snehom, ale oplatilo sa. Prišiel som na skalnatý, úzky a poriadne zubatý hrebienok, na ktorom bolo staré istenie. Ťažko to nazvať via ferratou, bol to zaistený chodník náročnosti A/B až B. Istenie bolo asi na 70 metroch, tie však stáli za to. Táto časť hrebeňa je jednoznačne najkrajšia.

Po pár metroch sa chodníky spojili a vedno vyšli na Rosskopf (1657 m), najvyšší bod Katergebirge. Na vrchole chýba kríž, zato výhľady sú z neho asi najkrajšie. Severne od vrcholu rastie kosodrevina, ale južne je hrana, za ktorou terén padá prudko nadol. Sadol som si tam na karimatku a kochajúc sa pohľadom na Dachstein som zjedol neskorý obed.

Návrat

Nasledoval zostup. Zasneženou lúkou som zbehol na Ahornfeld, skadiaľ je nádherný výhľad na Wolfgangsee. Nato som lesom zostúpil na zvážnicu, ktorou som traverzoval severné svahy Katergebirge. Za Ponau sa zvážnica zmenila na sotva viditeľný chodník, ktorý ma priviedol na zjazdovku. Ňou som sa vrátil na parkovisko a zamieril som do kempu. Ďalšia noc bola teplejšia, námrazu som ráno zoškrabával iba z dvoch okien na aute. Napriek tomu som zamieril na nižšie kopčeky.

Záver

Salzkammergut Berge (Soľnokomorské hory) je nádherné pohorie s množstvom moderných zaistených ciest. Katrin Klettersteig je z nich asi najmenej náročná. Pokiaľ na cestu k nej využijete lanovku, dá sa absolvovať v rámci poobedňajšej prechádzky. Tú si však treba v jasnom počasí predĺžiť aspoň po Hainzen, pretože výhľady, ktoré sa z hrebeňa Katergebirge núkajú, sú fantastické.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek