Miestne zaujímavosti a úzkokoľajky

Dedina Nagybörzsöny je cca 12 km od Salky, kde je hraničný priechod zo Slovenska. Pri príchode si na okraji dediny všimneme krásny románsky kostolík z 13. storočia (je to najzachovalejšia pamiatka svojho druhu v Maďarsku, kde počas tureckých vojen bola väčšina starších stavieb zničených). Nagybörzsöny bola pôvodne nemecká banícka obec (nemecký názov znel Deutsch Pilsen), ťažilo sa tu zlato a striebro. Bane boli zatvorené až v roku 1956 a štôlne zasypané. V obci je aj múzeum Tájház (ľudový dom), ktorý približuje život miestnych baníkov.

Veľkou atrakciou je tiež úzkokoľajná lesná úvraťová železnička, ktorou sa možno z obce dostať osem kilometrov do vnútra pohoria do lokality Nagyirtáspuszta. Odtiaľ sa dá pešo pokračovať napríklad na Csóványos, čo je najvyšší vrch pohoria s nadmorskou výškou 938 m. Na webovej stránke úvraťovej železničky nájdete cestovný poriadok a je partnerskou úzkokoľajkou našej Čiernohronskej lesnej železnice v Čiernom Balogu. Len tak na okraj, v Novohradskom pohorí (Börzsöny) sú ešte ďalšie funkčné úzkokoľajky v obci Kemence (neďaleko od Nagybörzsöny, slovenský názov Kamenica, keďže tu bývali Slováci); Szob - Márianosztra (v miestnom kláštornom kostole je kópia obrazu čiernej madony z poľskej Czestochovej - najznámejší poľský kláštor založili mnísi z Márianosztry) a Kismaros - Királyrét. Cez víkend na poslednej z nich chodia aj parné vlaky.

Trasa

Nagybörzsöny – Magyar-völgy (Börzsöny-patak) – Magyar-hegy (Maďarský vrch) – Salgovár (ruiny hradu) – Holló-kó (Havraní kameň) – Jancsi-vár (hradisko) – traverz popod Salgovár – Nagybörzsöny

V Nagybörzsöny parkujeme v uličke, ktorá ide k stanici lesnej železničky. Tá ale dnes nepremáva a my sa chystáme na opačnú stranu, tak ideme na námestie (cca 200 m n. m.) a odtiaľ po červenej a modrej turistickej značke. Prechádzame na koniec dediny a okrajom lesa až po ohradený areál vodného zdroja, kde odbočujeme do lesa a míňame odbočku modrý štvorček. Po príchode k Börzsönskému potoku (Börzsöny-patak) modrá značka pokračuje popri potoku, kým červená stúpa prudko do kopca na druhej strane potoka (po druhej strane potoka je aj asfaltová cesta). Dá sa to ľahko prehliadnuť, treba si dať pozor. Po pomerne dlhom stúpaní prichádzame na lúku so zamknutou chatkou a s ohniskom i prístreškom na drevo. Tu si dávame chvíľu pauzu a pokračujeme ďalej po červenej, pomerne zarasteným a zle značeným chodníkom okolo skalnatého Magyar-hegy (Maďarský vrch, 714 m). Chodník ide tesne pod vrcholom, nie priamo cezeň. Za ním začíname klesať až po križovanie s červenou pluskou. Odtiaľto červená značka pokračuje hore na Salgovár (715 m), kým plusková značka ho obchádza zospodu (a za Salgovárom sa spoja). Sem nám to trvalo cca 2,5 hodiny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Salgovár je zrúcanina stredovekého hradu v značne pokročilom štádiu deštrukcie (existuje opevnenie rovnakého mena v Novohrade medzi mestami Fiľakovo a Salgótarján). Z hradu sa zachovali malé zvyšky kamenných múrov a z vrcholovej plošiny na skale je krásny výhľad dovnútra Novohradského pohoria (Börzsöny). Hrad je z 13. storočia a patril šľachtickému rodu Hunt-Poznan (maďarsky Hont-Pázmány). Prvá písomná zmienka o opevnení je z roku 1386, kedy to bol kráľovský majetok, neskôr patril rodu zo Salgó, ktorí tu falšovali peniaze, a tak roku 1424 bol na príkaz kráľa Žigmunda Luxemburského zbúraný.

Z hradu potom pokračujeme po červenej po hrebeni hore-dolu cez niekoľko krásnych vyhliadok, najkrajšia je na Holló-kó (Havraní kameň) so skoro kruhovým výhľadom. Na hrebeni sú aj skaly, resp. lúky na strmých južných svahoch. Máme v pláne ešte hradisko Jancsi-vár z doby bronzovej a vraj aj zo stredoveku, avšak k existencii stredovekého hradu som skeptický aj napriek nálezom z tohto obdobia (muselo to byť len hradisko bez murovaných stavieb). Pôvodne sme prešli okolo a ani sme nevedeli, že už sme tam, mysleli sme že je to len kamenné more a až keď sme začali schádzať z hrebeňa, bolo nám jasné, že sme to už museli prejsť, tak sme sa vrátili späť.

Ak by ste pokračovali po červenej, prídete do obce Perőcsényi, resp. k lesnej železničke do Kemence (slov. Kamenica). Je to odtiaľto kúsok, ale my sa musíme vrátiť k autu. Hradisko Jancsi-vár je označené tromi šikmo uloženými červenými bodkami na bielom pozadí, čo je nejaká maďarská turistická značka mne nejasného významu. Ono to aj je veľké kamenné more na severnej strane hrebeňa, kde vo vrcholovej časti vystupuje kamenné podložie, na ktorom sa malo nachádzať dávne osídlenie (bolo prirodzene chránené kamenným morom, čo znamenalo dobrú ochranu aj bez väčších zemných prác).

Čas pokročil (vyrazili sme asi na obed), a tak sa vraciame naspäť. Tentokrát si cestu skracujeme po červenej pluske (obchádzame Salgovár). Cestou popod Salgovár sa už začínalo stmievať a do Nagybörzsöny sme prišli okolo 22.00 hodine po tme. Za celý deň sme nikoho nestretli. Ale boli sme cez pracovný týždeň, možno cez víkend je to tu frekventovanejšie. Cesta cez tmavý les bez svetla bola dosť náročná, našťastie trochu svietil mesiac. Les bol plný zveri a tajomných zvukov. Cestou sme vyplašili jeleňa a diviaka a zvyšok pochodu sme sa radšej hlasno rozprávali. Na konci túry sme v lese neďaleko zazreli biele svetlo ako z baterky, ktorého zdroj nebolo vidieť a pritom to bolo blízko. (Môže takto svietiť peň alebo svätojánska muška? Tak silno? Čo si myslíte?)

Túru odporúčam milovníkom lesnej samoty, hlbokých lesov a histórie.