Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Na Kráľovu hoľu cez Martalúzku

Stredne náročný výstup na Kráľovu hoľu atraktívnym prírodným územím Národného parku Nízke Tatry. Málo frekventovaná trasa vedie pramennou oblasťou Hnilca na vrchol legendárnej Kráľovej hole. Prejdeme vzácnym krajinárskym územím prírodnej rezervácie Martalúzka.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+1026 m stúpanie, -0 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 24.06.2006
Pohoria
Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)
Trasa
Voda
hotel Pusté pole, kanva s vodou na Kráľovej holi
Nocľah
horský hotel Pusté pole
Doprava
Vernár (vlak)/Pusté pole (bus)
SHOCart mapy
VKÚ 1:50 000: č. 123 Nízke Tatry - Kráľova hoľa a č. 124 Slovenský raj, Turistický atlas Slovenska listy č. 135 a 136

Trasa

Pusté pole (horský hotel) - Zadná dolina - rázcestie pod Košariskom - skalný amfiteáter Martalúzka - rázcestie Tri studne - Kráľova hoľa

Pusté pole

Na trasu vystupujeme v cestnom priesmyku Pusté pole na rozhraní Slovenského raja a Nízkych Tatier. Prázdny autobus odchádza smer Poprad a nebyť nás, je tu naozaj pusto. Aj tunajšia železničná zastávka Vernár zíva prázdnotou. Nečudo, veď je 4,5 km vzdušnou čiarou vzdialená od najbližšej obce - Vernár, podľa ktorej dostala označenie. Z tohto dôvodu drží prvenstvo ako najvzdialenejšia slovenská železničná zastávka od dediny. Obďaleč cestnej križovatky medzi Spišom, Horehroním a Gemerom stojí štýlové zariadenie Štátnych lesov - horský hotel Pusté pole. Udržiavané okolie potvrdzuje malebnosť okolitej prírody.

Zadná dolina

Kráčame novým asfaltovým kobercom Zadnej doliny, po akom môžeme len snívať u nás v meste. V prítmí smrekovej hory pokojne tečie nenápadný potôčik menom Hnilec. Na vetvení doliny opúšťame asfaltku a pokračujeme zeleno-žltým značením tvrdou lesnou cestou. V závere doliny sa značky rozdeľujú. Na rázcestí pod Košariskom sa zastavujeme a zhadzujeme vrchnú vrstvu. Zaznie zvyčajné: "Začínajú kúriť". Hneď za lesným zrubom testujeme rozbahnenú novú zvážnicu. Chôdza mimo cesty nie je možná kvôli porastu čučoriedia. Vibramky dostávajú nový náter. Čo už. Po ceste to niekde umyjeme. Blato strieda prudké stúpanie. Radšej stupák ako blato, pomyslím si. Na pretínajúcej lesnej ceste to vydýchame.

Martalúzka

Nasleduje príjemný úsek tiahlych serpentín, až kým sa nepriblížime opäť k Hnilcu. Túto časť trasy si obzvlášť vychutnávam. Kráčame starou horou s príchuťou karpatského pralesa. Jedinečnosť územia ochraňuje prírodná rezervácia Martalúzka, ktorá nám čoskoro odhalí svoj najväčší klenot. Stojíme na okraji horskej poľany. Nevieme sa nabažiť nádhernej horskej scenérie. Svieža zelená lúka obohnaná horou. Poľanou sa vlní úzka stužka vody. Budúca rieka Hnilec. Po stranách potoka rastie záružlie, vyzerajúce ako vysadené záhony. Priezračná voda sa kľukatí pomedzi balvany. Celú túto nádheru chráni dookola amfiteáter brál. Duša každého, kto sem zavíta, určite zaplesá nad celou touto krásou. Tesne pod kolmými stenami naberá Martalúzka dramatickejší ráz. Svah je posiaty kamenným morom s bludiskom kosodreviny. Doteraz pokojný Hnilec tu vytvára sústavu vodných kaskád. Zurčiaca voda tvorí niekoľko malých vodopádov. Úzky chodník sa strmo prediera pomedzi skaly. Prudkým výšvihom sa dostávame zo zovretia skál na zakvitnutú hrebeňovú lúčinu. Neďaleko rázcestia Tri studne vytŕčajú vrcholové bralá Martalúzky. Sú síce opačným smerom ako Kráľova hoľa, ale tých niekoľko desiatok metrov zachádzky sa oplatí. Stojím na okraji 250 metrovej priepasti. Priamo pod nohami mám kolmé steny skalného amfiteátra. Vychutnávam si hĺbkový pohľad do útrob tohto prírodného divadla, z ktorého som len pred chvíľou hľadel dohora.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Kráľova hoľa

Po niekoľkých záberoch sa vraciam späť k batohu a dobieham zvyšok našej výpravy, ktorá úž stúpa k vrcholu. K národnému vrchu Slovákov, ktorý sme si sami zhyzdili budovou televízneho vysielača. Hora opradená legendami, povesťami, básňami a piesňami. Hoľa kráľa Mateja Korvína, ktorý jej nechtiac dal meno. Po výstupe mäkkým trávnatým chodníkom posiatym subalpínskou kvetenou stojíme pri vrcholovom pylóne. Nachádzame sa na konci najvyššie položenej asfaltovej cesty SR a zároveň na tzv. hydrologickej streche Slovenska. Čiže na vrchole sa stretajú hranice rozvodia Váhu, Hrona a Hnilca. Robíme tradičnú spoločnú fotografiu pomocou samospúšte a vzápätí využívame možnosti posedenia vo vstupnej chodbe vysielača. Počas oddychu debatujeme o nevyužitých možnostiach budovy v prospech turistického ruchu. Minimálne bufet by sa tu uživil. Ďakujeme aspoň za skromné prístrešie s kúrením, lavičkami a kanvou vody vo vstupe do vysielača zamestnancom najvyššie položeného pracoviska v Kráľovohoľských Tatrách. Pred výstupom na Kráľovu hoľu odporúčam navštíviť peknú webovú stránku venovanú práve tomuto symbolickému vrchu slovenského národa.

Fotogaléria k článku

Najnovšie