Cesta na Gollinghhütte

Predpoveď počasia nebola najlepšia, ale doma ma „žrali mrle“. Musel som sa prejsť. Keďže v Tatrách bolo pred týždňom veľa snehu, hodil som si do batohu mačky a cepín a vyrazil som do Rakúska. V Schladmingu som odbočil na Rohrmoos-Untertal a čosi po deviatej som auto odstavil na parkovisku pod Riesachfälle. Pozoroval som, že aj v Rakúsku rastú ceny. Momentálne vyberajú parkovné 7,- € za deň, respektíve 12,- € za 3 dni.

Z parkoviska som vyrazil po štrkovej ceste hore údolím. Bolo oblačno, ale oblaky sa občas trhali a v trhlinách bolo vidno belasé nebo. Minul som zopár lúk s pasúcimi sa kravami a pri dolnej stanici nákladnej lanovky som zahol na chodník. O 10.30 som dorazil na chatu Gollinghütte. Na to, ako som bol nabalený, som šliapal veľmi svižne. Chatár mi pridelil posteľ v lágri, na ktorú som si zhodil veci, ktoré dnes nebudem potrebovať. Spacák, pyžamo, kopec jedla, dvojlitrovú fľašu limonády... ale aj cepín a mačky. V Nízkych Tauroch je snehu oveľa menej ako v Tatrách, hoci sú o 200 metrov vyššie.

Hochgolling - výstup

Batoh som odľahčil, napriek tomu som zvoľnil tempo. Dnes budem do výšky stúpať 1800 metrov a nepotrebujem sa strhať. Kúsok nad chatou je Gollingwinkel. Je to zelená lúčka, rovná ako hladina plesa. Lemujú ju strmé skalné steny, z ktorých padajú nádherné vodopády. V zadnej časti Gollingwinkel sa pásli kone. Údolie skončilo, bolo sa treba vyštverať na svah. Najprv strmou lúkou s balvanmi, neskôr kamenným morom. Kamene tu padajú každú chvíľu, treba si dávať veľký pozor.

V sedle Gollingscharte (2326 m) som si oddýchol a zjedol som obed. Medzitým sa počasie pokazilo a oblaky sa zliali do súvislej sivej masy. Nad sedlom som do nich vhupol a viditeľnosť sa znížila na pár metrov. Začalo mrholiť. Tesne nad sedlom som obišiel väčšie snehové pole, ktoré bolo na veľmi strmom svahu. Ďalej boli iba úzke jazyky, ktoré sa dali prejsť. Prišiel som na rázcestie a zahol som doľava. Vybral som si chodník, ktorý vedie severozápadným hrebeňom (Nordwestgrat). Ten je nádherný. Občas bolo treba liezť, sú tu úseky náročnosti II UIAA, no značenie je dobré. Neviem, ako je chodník exponovaný, pretože som bol stále v oblakoch a videl som len na pár metrov. Ale veže, na ktoré som sa liepal (niektoré som obchádzal) boli strmé dosť. Náročnosť trochu zvyšovalo neutíchajúce mrholenie, vďaka ktorému som sa na skale sem-tam pošmykol.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Hochgolling - zostup

Na vrchole Hochgolling (2862 m) je starý vrcholový kríž. Z kopca musí byť nádherný výhľad, no videl som iba hmlu. Malo to však jednu výhodu. Od sedla, teda odvtedy, čo začalo mrholiť, som na chodníku nestretol ani nohy.

Z kopca som schádzal klasickou cestou (Normalweg). Kde-tu sú na nej staré, malé, oblé kramle, ale inak je trasa nezaujímavá. Počas schádzania sa mrholenie zmenilo na slušný dážď. Keďže fúkal čerstvý vietor, moje špeciálne turistické gate (rifle od Vietnamca za 10,- €) sa zmenili na studený mokrý zábal.

O 18-tej som zbehol na chatu. V jedálni bolo zakúrené v kachliach. Na hambálku som si zavesil premočenú bundu a sadol som si na lavicu, čo najbližšie k peci. Ubytovanie je lacné. Za noc v lágri s preukazom OeAV a rezancovú polievku som platil 10,15 €. A to som spal v lágri sám. Keďže som dnes vstával o 3-tej, o 20.00 som sa vybral do postele.

Gollinghhütte - Greifenberg

Ďalší deň som mal gate, bundu aj ponožky suché, iba topánky mi zvnútra počas noci nevyschli. Poučený včerajším počasím som sa dobre obliekol na chate. Na rifle som si natiahol šušťáky a hore som mal na sebe až päť vrstiev. O 6-tej som z chaty vyrazil na Greifenberg. Bolo chladnejšie ako včera a celý kraj bol zahalený v hmle. Postupne sa trhala a ukazovali sa mi kúsky kraja. Nízke Taury sa hrali na schovávačku.

Chodník je miestami istený. Je tu zopár kramlí a asi 30 metrov oceľového lana. Nie je to však žiadna via ferrata, náročnosť je na úrovni A. Občas bolo treba prejsť cez potok, ktorý bol po včerajšom daždi plný vody. Nad sedlom Greifenbergsattel sa jar zmenila na zimu. Včera nasnežilo. Mohlo byť tesne nad nulou, ale na náveternej strane fúkal vietor, ktorý poriadne znižoval pocitovú teplotu. Naopak, v závetrí poletovali vločky snehu a bolo tam čarokrásne.

Kotol Klafferkessel

Vyliezol som na Greifenberg (2618 m). Kopec bol zahalený v hmle, a tak som bez zastávky začal schádzať. Na hrebienku je krátky zaistený úsek, opäť náročnosti A, ktorý končí na rázcestí. Zahol som na sever do kotla Klafferkessel. Podľa mapy tu má byť 25 plies a pliesok, je ich ale viac. Horné som nevedel identifikovať, pretože som nevedel, či snehový fľak zakrýva skalu alebo vodu, s nižšie položenými to bolo jednoduchšie. Medzitým sa hmla trochu nadvihla, takže som si vedel utvoriť predstavu o okolitom kraji. Za sedlom Klafferscharte som dal zbohom rozprávkovej zimnej krajine a zbehol som do zeleného údolia Lämmerkar. Až tu som, okolo 11.30 h, stretol prvých turistov.

Preintalerhütte - parkovisko

Pod Preintalerhütte som míňal jedného turistu za druhým. Traja ma oslovili, vraj si ma všimli včera v jedálni Gollinghhütte. Tak som sa ich spýtal, či pozerali futbal. Chatár večer obiehal všetkých hostí a ťahal z nich tipy na výsledok.
- "Áno, pozeral som prvý polčas," hovoril turista. - "Ale keď to bolo 5:0, išiel som spať."

Obišiel som Riesachsee a na parkovisko som sa vracal chodníkom okolo vodopádov Riesachfälle. Po včerajšom daždi boli nádherné. Dnes som mal šťastie, počas výletu mi nepršalo. O 14-tej som nastúpil do auta a vyrazil som domov. Po pár minútach sa spustil dážď, ktorý s prestávkami trval čosi vyše hodiny.

Záver

Okružná túra cez Riesachfälle, Preintalerhütte, Greifenberg a Gollinghhütte je jednou z najviac chodených trás v Nízkych Tauroch (Niedere Tauren). Napriek nie najlepšiemu počasiu sa mi páčila a vrelo ju odporúčam.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek