Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Myjava – Veľká Javorina – Trenčín

Pokračovanie etapovej cesty z Devína do Duklianskeho priesmyku je tentokrát v nádherných Bielych Karpatoch. Je to jedna z najkrajších turistických trás, ktoré som prešiel. Prejdem od Myjavy cez Veľkú Javorinu a obec Strání do Trenčína.

Vzdialenosť
66 km
Prevýšenie
+1911 m stúpanie, -2020 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 07.06.2014
Pohoria
Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty (CHKO Biele Karpaty) a Považské podolie
Trasa
Voda
Prameň pod Durdou, Holubyho chata na Veľkej Javorine, prameň pod Veľkou Javorinou za rázc. Kamenná bouda, Chata Troják, Mikulčin Vrch (Chata Lopata, Rosy, Arnika, Jana, Patrik), Chata Valmont, prameň pod Sokolím kameňom, Záblatská kyselka
Nocľah
Strání (hotel Zámeček)
Doprava
Myjava (vlak, bus)
Trenčín (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1074 Biele Karpaty, Považsk… (1:50.000)

Keďže nemám čas a schopnosti prejsť Cestu hrdinov SNP na jeden šup, podnikám jedno- prípadne dvojdňové turistické trasy po červenej turistickej značke. Cez víkend som prešiel počas dvoch dní približne 70 kilometrov prostredím Bielych Karpát.

1. deň

Myjava – Sovinec – Horný Výhon – Uhliská – Jurášová – Hrabina – Vrch slobodných – Čupec – Dibrovov pomník – Durda – Veľká Javorina – U Bětina Javora – Kamenná bouda – Hrabina, bus – Březová, bus – Strání

V sobotu ráno som sa vybral autobusom do Myjavy, kde som skončil svoju poslednú túru absolvovanú ešte minulý rok. Cez víkend 7. až 8. júna 2014 sa koná diaľkový pochod Trnavská 100-ka a taktiež Myjavská 50-ka, preto som na autobusovej stanici zapadol do davu turistov a cykloturistov. Vydal som sa na svoj pochod do cieľového miesta na ten deň. A to bola malebná česká dedinka Strání. Začiatok trasy vedie po myjavskom chodníku a miestnej okresnej ceste smerom na osadu Sovinec, kam sa ide okolo miestneho kopca Baranec. Je tam turistické odpočívadlo, odkiaľ je prvýkrát dobrý výhľad na vysielač na Veľkej Javorine.

Ďalej som pokračoval cez osady Horný Výhon a Uhliská, kde sa cesta dostáva do lesa. Značenie je výborné a v lese vidieť čerstvo vybudované orientačné tabule (zatiaľ len tabuľa) a prístrešok. Musím vyzdvihnúť, že cesta pokračuje cez Jurášovú. Za Hrabinou si treba dať pozor na pokračovanie trasy. Je tam akoby miniatúrna lúka (lesná čistina), na ktorej je turistický prístrešok, a tak som neváhal a využil som ho na desiatu. Vďaka tomu som si všimol, že značka nepokračuje popri lese, ale v podstate krížom lúčkou vchádza do lesa kúsok nad prístreškom. Tu som sa dostal ku stúpaniu a štátnej hranici medzi Českou a Slovenskou republikou, až som sa dostal na kopec Čupec. Tu je veľmi pekný výhľad na moravskú stranu. Odtiaľ je to po hrebeni kúsok k vysielaču, odkiaľ má človek rozhľad na všetky svetové strany a Myjava je ako na dlani. Treba počítať so zvýšeným počtom turistov, cyklistov a iných výletníkov. Značka vedie cez Holubyho chatu, takže jednoznačne odporúčam zastaviť sa na obed. Reštauračná časť je zrekonštruovaná v pôvodnom štýle kameň a drevo a pôsobí naozaj dobre. Vzhľadom na nadmorskú výšku treba rátať s vysokohorskou prirážkou konzumného.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

S plným bruchom som pokračoval ďalej, teda opäť som vyšiel späť ku vysielaču a odtiaľ tiahlym klesaním k úpätiu Veľkej Javoriny. Tu sa predo mnou črtala obec Strání, kde som plánoval prespať. Pri úpätí je dobre označený prameň cca 5 metrov napravo od cesty. Chvíľu od prameňa cesta križuje hlavnú cestu a opäť sa dostáva na chvíľu do lesa. Následne sa pokračuje lúkami. Treba si užívať výhľady, sú naozaj pekné. Tu som stretol kolegu-turistu, ktorý má nachodené o tisícky kilometrov viac ako ja, tak mi porozprával o rôznych "zákutiach turistiky". Keď sme popri poli prešli do lesa (les spomínam viackrát zámerne, lebo v ten víkend pekelne pálilo slnko a každá sekunda mimo lesa dosť vyšťavovala) o chvíľu sme križovali poskrúcanú cestu pár minút pred značkou Březová, bus. Tam sme sa rozišli a moje kroky viedli priamo do dediny Strání a izby na Zámečku. Prišiel som približne o 16.00 hodine, tak som mal dosť času dobre sa najesť, ochutnať pivko a ešte si prezrieť dedinku. Konala sa tam svadba (sobota na zámku), ale problémy s hlukom alebo zaspatím som nemal.

2. deň

Strání – Březová, bus – Studený vrch – Holý vrch – Obecní háj – Lopeník – Troják – Mikulčin Vrch – Rapantův vrch – Pod Vyškovcem – Kykula – Machnáč – Sokolí kameň – Drietoma – Trenčín, Záblatie – Trenčín, Zlatovce – Trenčín, vlak

Ráno som vstal pred 7.00 hodinou a dal si hotelové raňajky a tiež kávičku na vonkajšej terase. Vybral som sa späť na trasu do miesta, kde som ju deň predtým opustil. Tento úsek cez Biele Karpaty, musím povedať, bol vari najkrajší, čo som išiel. Pochod charakterizuje nenáročná trasa s roztrúsenými domčekmi v štýle myjavských kopaníc, skoro ako z rozprávky. V okolí Mikulčinho vrchu sú lyžiarske vleky (samozrejme v lete vypnuté), a kde je lyžiarske stredisko, tam je zopár chát, ubytovní a bufetov, ako napríklad Chata Lopata. Ak by niekto nechcel schádzal na noc z červenej značky, ubytovanie v niektorej z chát v osade Mikulčin Vrch je najlepšia voľba. Posledná chata, kde sa dá najesť a napiť, je chata Valmont pri rázcestníku pod Vyškovcem. Odtiaľ až po Drietomu človek nenarazí na žiadne pohostinské zariadenia a ani prameň pitnej vody. Kúsok za rázcestím pod Vyškovcem je horská kaplička Panny Marie Královny so zvoničkou. Vybudovaná bola v roku 1998 a s príchodom návštevníkov sa tam niekedy spúšťa nahrávka hudby a vo vnútri je možné vidieť tradičné kopaničiarske výšivky.

Dostávame sa opäť ku štátnej hranici ČR/SR, ktorú opustíme až pri vrchole Macháča. Tu vidieť môj dnešný cieľ - Trenčín. Prejde sa ešte cez Sokolí kameň, kde je spravené posedenie a ďalej je len dlhé klesanie do Drietomy. V obci som konečne využil možnosť doplniť tekutiny v miestnom pohostinstve, lebo teploty 34 stupňov v chládku rýchlo dehydrujú človeka.

"Plný energie" pokračujem ďalej na Trenčín. Červená značka Cesty hrdinov SNP ide po poľnej ceste popri poliach, až sa na pravej strane objavuje hájik, popri ktorom sa prechádza. Tu treba dať pozor a nepustiť sa bezhlavo dole popri háji smerom na Trenčín, ale treba ísť po vrstovnici k osamotenému stromu v poli a ďalej do lesa, tak ako vedie značenie. Potom len popri záhradkárskej oblasti sa prešmyknúť popod považskú diaľnicu D1, pole a Zlatovce do historického centra Trenčína. V záverečnej fáze pochodu som mal otlaky na oboch chodidlách o veľkosti dvojeurovky, tak to bolo pre mňa so sebazaprením, čo mi pripomína, že sa mám poobzerať po lepšej obuvi. Posledné metre som utekal cez park ku železničnej stanici, aby som ešte stihol vlak o 17.15 hodine. Oplatilo sa, vlak som stihol, dal som si víťazné pivko v reštauračnom vozni a premýšľal nad tým, kam pôjdem nabudúce.

Fotogaléria k článku

Najnovšie