Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Reportáž Trampská tvorivosť 2014

Partia sa rozhodla ísť do lesa v piatok a keďže chvála bohu ešte chodím do práce, vyvstal problém, kam a s kým ísť v sobotu. Severka 1/2014, ktorá trochu zabudnutá ležala pri počítači doma, mi pomohla veľmi rýchlo vyriešiť problém. 27. – 29. júna sa pod Srnčím vrchom na fleku T. S. Kinta koná 21. ročník Trampskej tvorivosti. Keďže som na ňom párkrát vystavoval a stále sa rátam medzi trampov, bolo rozhodnuté. Odkiaľ vyrazím, som nechal na autobuse a napokon to bola železničná stanica v Pezinku, kde som vystúpil z autobusu do Limbachu.

Trasa

Pezinok, ŽS – Zumberg – Čierna voda – Široké – pod Srnčím kopcom – Potlachovisko – Veľká homoľa – Potlachovisko – pod Srnčím vrchom – Modra

Z rodinných dôvodov som sa rozhodol nevyštartovať na Potlach už v piatok, predsa by sa človek mal občas cez víkend vyskytovať aj doma, aj keď manželkina tolerantnosť má, čo sa týka mojej záľuby v pobyte v lese, veľmi široké rozhranie. Ráno mi ušla MHD na stanicu a keď som na ňu dorazil, nastúpil som na prvý vhodný autobus a až v ňom riešil, kde vystúpim a ako pôjdem na Potlach. Ako často hovorím žene, ani sám netuším, kam idem a tak ma aspoň Al Kaida nevypátra. Keď som zistil, že autobus do Limbachu zachádza do aj Pezinka na železničnú stanicu, bolo mi jasné, kade povedú moje ďalšie kroky.

Vystúpil som a mestečkom som sa vybral k Malým Karpatám. Trhovisko bolo plné predávajúcich a nakupujúcich. Predsa ešte všetci nechodíme len do supermarketov! Slnko sa snažilo od rána a tak som bol celkom rád, keď som od smerovníka Čierna voda zamieril k pezinskej vodnej nádrži a bol čoraz bližšie k lesu. Po červenej asi mnoho ľudí nechodí, lebo som sa predieral bodliakmi a napokon klasicky mi značka zmizla a vybral som sa po pamäti k bývalej horárni. Na turistický chodník som sa vrátil tesne pred ňou. Od mojej poslednej návštevy sa viditeľne nič nezmenilo.

Potlachovisko

Po žltej som sa vybral lesom hore na Srnčí vrch a po zídení na asfaltku som narazil na smerovku „Potlach“. Asfaltkou a zelenou značkou som spolu s autami, ktorými sem smerovali poniektorí trampi, dorazil k rampe pred zákrutou. Za stolom sedela partia a na gitarách vyludzovali tóny známych pesničiek, ktoré patria k zelenému národu. Aj by som sa pri nich pristavil, ale zbadal som zo stanu vyliezať Sancha a Plamienku a tak som sa vybral s nimi zalomiť palec. Predstavili mi kamaráta, ktorý prišiel na Potlach až z Prahy a ktorého potom berú na týždeň do Malých Karpát na vander.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na lúke bolo asi pätnásť stanov, stále prichádzali noví účastníci a keď nadišiel čas, začať inštalovať svoje výtvory na pľaci pod plachtovou strechou v hornej časti lúky, konečne som sa vybral prezrieť si celé Potlachovisko.

V pravom hornom kúte lúky stál Totem a oproti nemu nachystaná slávnostná pagoda s kruhom čistoty. Medzi stromami na ľavej strane bola strelnica pre lukostreľbu. Terč bol umiestnený na svahu za potokom. Napravo nad ním bola kuchyňa, kde ženy varili guláš. Pod stromami za Totemom bol bar, kde si človek mohol načapovať, na moje veľké potešenie, kofolu a nie pivo, ako býva zvykom. Jediné pivo široko-ďaleko sa chladilo v prepravke v potoku a evidentne patrilo organizátorom. Medzi barom a potokom bol prístrešok, kde autori práve začínali na plátnovú stenu a stoly pripevňovať svoje dielka. Za prístreškom horel oheň a na lavičkách okolo neho vyhrávala druhá partia. Keď som dorazil, práve hrali na počesť Calvera, ktorý sa nedávno odobral na posledný vander.

Hor sa na Veľkú homoľu

Ruksačik som si odložil do stanu k Sanchovi a vybral som sa „údolím 8mradov“ popri potoku na prieskum okolia. Napokon som sa cez hrebeň dostal na asfaltku a z nej som odbočil k veľkému senníku. Lesnou cestou som pomaly stúpal lesom a samozrejme ma doviedla k posedu. Tu som sa vybral pomedzi stromy hore kopcom. Po čase som vyšiel na strmú lesnú cestu a z nej som odbočil k ďalšiemu posedu. Od neho som svahom vyšiel k rozhľadni na Veľkej homoli. Bol som tu celkom sám. Chvíľku som sa kochal výhľadmi a potom som zišiel dolu na modrú. Kráčal som po lesnej ceste a uvedomil som si, že značky zrazu nieto. Vedel som, že potlachovisko mám niekde po pravej ruke a tak som privítal odbočku doprava, ktorá ma samozrejme doviedla k posedu. Od neho som žľabom zbehol na chodník nad potokom a za chvíľu som bol na potlachovisku.

Trampská tvorivosť

Prišiel som včas, lebo práve údermi na dutý kmeň začínali zvolávať ľudí k slávnostnému otvoreniu Trampskej tvorivosti. Organizátori sa zoradili pod stožiarom s vlajkami zúčastnených osád, či samotárov a po zahraní trampskej hymny, T. S. Kinto všetkých privítal. Oboznámil nás s kategóriami vystavovaných diel:

Rezbárstvo a modelovanie
Kresba, maľba na drevo, koži, papieri, plátne a kameni
Účelové predmety, ozdoby, výrobky z kože a keramika
Fotografia
Poézia, próza, trampský humor

Tiež aj so systémom hodnotenia. Po prezretí vystavených diel od 25 autorov sme mali do pripravených plechoviek vhadzovať papieriky s menami našich favoritov. Z kruhu vystúpil indiánsky náčelník, pristúpil k Totemu a vyzval Veľkého Ducha, aby bol priaznivo naklonený Potlachu. Vybral som sa pomedzi vystavované diela a mohol som len konštatovať: „Zlaté trampské ručičky!"

S radosťou som si zalomil palce s Benom, šerifom T. O. Čierna puma, ktorá organizovala predošlé ročníky na Holovskej lúke pod Veľkou Javorinou. Vraj ich chytil syndróm vyhorenia peňaženky i organizačného entuziazmu. Nečudujem sa, kto niečo takéto neorganizoval, ani len netuší, čo makačky je okolo toho. Ale našli sa vynikajúci nasledovníci a tak im treba držať palce.

Dal som si výborný gulášik, zapil ho vlastnoručne načapovanou kofolou a s potešením sledoval trampský poter, ktorý sa snažil pri lukostreľbe. Potom som išiel pozerať ukážky vyrezávania dlátom, odlievania váz do formy a následného vyrezávania vzorov do nich a napokon majstrovského ovládania motorovej píly pri vyrezávaní sôch z klátov a ich celkového dotvorenia. Čo povedať, jednoducho paráda!

Žiaľ, zapálenia Pagody a vyhlásenia výsledkov som sa nedočkal. Zapálenie bolo naplánované po 20-tej hodine a to som, vzhľadom na potrebu doraziť do Modry a chytiť nejaký autobus do Bratislavy, nemohol zostať. Aj tak, vyhral tramping a niečo, čo v dnešnej pretechnizovanej a uponáhľanej dobe, nás ľudí so zeleným srdiečkom napĺňa nádejou, že ešte nie je až tak zle.

Fotogaléria k článku

Najnovšie