Trasa

Kozelník - sedlo Dubinky - sedlo Volárska - sedlo Caniar - Banský Studenec - Diely - Buzalkov vrch - Žibritov - Štangarígel - Krupina - Stražavár - Tepličky - Mäsiarsky bok - Babiná

Nástup v Kozelníku

Chlad skorého rána ma víta na železničnej stanici v Kozelníku. Hneď vedľa staničnej budovy začínajú dve značky. Zelená, smer Hodruša - Hámre a modrá, ktorá ma bude dnes viesť. Miestnou komunikáciou sa spúšťam dole do obce na hl. cestu Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica. Pri bývalom prícestnom hostinci odbočujem, prejdem cez obec k mostíku, po ktorom vedie Trať mládeže. Za ním lúkou k lesu. V týchto miestach je značenie značne zanedbané. Cez les stúpam na lúku s prvým lokálnym výhľadom. Priamo nad dolinou je kozelnícky Hrádok. Mali by sa tam nachádzať pozostatky malého stredovekého hrádku. Míňam osadu Dolinka, stále hore, do záveru doliny. Tu mi cestu prehradí hustá mladina. Musím sa ňou doslova predrať! Chodník je dosť nejasný, značenie slabé, no za chvíľu stojím v nevýraznom bezmennom sedielku medzi kótou 648,7 a vrchom Marcička. Na križovatke lesných ciest musím určiť správny smer z mapy. Stúpajúc, traverzujem vrchol Marcičky. Po krátkom zostupe nasleduje sedlo Tri zvonové studničky (križovatka s žltou z Banskej Belej). Pokračujem do sedla pod vrchom Strela. Na lúke je lesácka chatka, pri nej výdatný prameň.

Banský Studenec a okolie

Trasa vedie strmo lesom, dosahujem vrchol Strely (bez výhľadu), následne zostupujem do sedla Volárska. Zľava sa pripája zelená značka z obce Dubové. Prvý krát vidím Sitno. Chodník klesá lesom do sedla Caniar. Modrú značku tu križuje žltá z obce Dobrá Niva, do osady a k tajchu Halča. Ja stúpam popod vrchol Skalky, neskôr klesám, napájam sa na asfaltku vedúcu peknou dolinou (výhľad na Sitno). Objavujú sa prvé chaty pri Studeneckých tajchoch, výhľad na Banskú Štiavnicu s masívom Paradajsa a vrchom Šobov. Na hornom konci obce Ban. Studenec modrá značka križuje červenú - Rudnú magistrálu a zelenú do Sv. Antona. Je tu obchod s terasou, kde sa dá posedieť, vypiť pivo. Za obcou opustím značku, aby som sa dostal na vrch Breziny s výhľadom (značka vrchol obchádza). Vidieť celú panorámu Štiavnických vrchov, počínajúc Sitnom, Kanderkou, Tanádom, Paradajsom, Šobovom, na severe Skalkou a na východe plochým masívom vrchu Diely.

Bohom zabudnutý Žibritov

Vraciam sa na značku, pokračujem najprv lúkami, neskôr brezovým lesíkom pod vrchol Dielov. Lesík sa strieda s lúčkami, trasa je veľmi príjemná, plná lokálnych výhľadov. Neskôr vhupnem do hlbokého smrekového lesa. Mierne klesám, míňam tri lúky a vchádzam do sedla pod Buzalkovým vrchom. Z rúbaniska vidieť takmer neobývanú východnú časť Štiavnických vrchov a pohorie Javorie. Po krátkom výšľape ma vítajú vrcholové andezitové skaly Buzalkovho vrchu. Doprajem si oddych a veľmi prudko klesám suťovým svahom dole na rúbanisko. Tu treba pozorne sledovať priebeh značenia, lebo cesta cez rúbanisko po hrebeni Stráne zvádza k poblúdeniu. Vstupujem do lesa, klesám lesnou cestou dole, cez lúky do malej horskej obce Žibritov. Pred obecným úradom je verejná studňa s pitnou vodou. V 16. a 17. stor. tu stála protiturecká pevnosť. Dodnes je čiastočne zachovaná, najmä veža pevnosti (výhľad).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Bralá Štangaríglu

V Žibritove opúšťam modrú značku (modrá pokračuje cez Sásky vrch, obec Kráľovce - Krnišov do Hontianskych Nemiec, odporúčam najmä úsek Sásky vrch - Koháryho dub), ďalej pôjdem zelenou. Od kostola, pomedzi domy klesnem do doliny potoka Bebrava. Dolina má miestami charakter minirokliny. Neskôr sa rozšíri, jej dno tvori príjemná lúka. Po 2 km nasleduje odbočka a stúpanie lesom na vrch Štangarígel. Samotný vrch a okolie je ŠPR. Predmetom ochrany je vrchol plochého návršia, na ktorom vystupuje na povrch andezit vo forme pravidelných päťbokých hranolov. Pri turistickom smerovníku je vybudované odpočívadlo.

Smer Krupina

Chodník vedie lesom, stúpa na plochý vrch Havran. Neskôr sa napája na lesnú cestu, stále lesom, potom lúkami klesám k chránenému stromu Brekyňa na Havrane. Odtiaľto, vlastne až po Krupinu mám z cesty pomerne ďaleké výhľady na východ (Javorie), na dolinu potoka Bebrava a okolité kopce s lazmi. Asi po 2 km sa poľno-lesná cesta mení na asfaltku. Tá pokračuje k osade Lúka a následne klesá k vodnej nádrži Bebrava. Už som na dohľad od Krupiny, cieľa dnešnej etapy. Pri "taktickej príprave" na túru som zvažoval, či spať v stane niekde na okraji mesta, alebo využiť na nocľah tur. ubytovňu. Keďže predstava táborenia pri panelákoch ma nelákala, zvolil som ubytovňu (200 Sk osoba/noc).

Vartovka

Vstávam s prvými lúčmi slnka. Okrem pokračovania v túre plánujem návštevu Vartovky na Stražaváre, obhliadku Krupiny s hradom a opevnením mesta. Cesta na Vartovku vedie z námestia, popod kopec Stražavár, neskôr treba zabočiť doprava, priamo pod vrchol, až k Vartovke (modrá značka). Z jej plošiny mám kruhový výhľad na Krupinu, Štiavnické vrchy, Sitno, Javorie, dolinu Krupinice s Mäsiarskym bokom, hrad Bzovík a Krupinskú planinu. Zostupujem rovnakou trasou na námestie.

Pevnosť a hrad v Krupine

V SZ časti námestia sa nachádza Krupinský mestský hrad. V Krupine z hradu dodnes stojí vstupná veža, tri bašty, správna budova (dnes farský úrad), časť múrov opevnenia a kostol (neskororománsky s hodnotným interiérom). Po prehliadke hradu navštevujem v západnej časti jadra mesta tzv. Hajdúsky múr. Ide o pôvodné protiturecké opevnenie mesta.

Mäsiarsky bok

Po vlastivednej exkurzii si doprajem pivo a vyrážam po zelenej značke smer Tepličky. Cesta vedie ulicou k bráne rekreačného zariadenia. Popri plote prejdem na lúky. Odtiaľ je výhľad na mesto, Mäsiarsky bok a Štiavnické vrchy. Tu treba pozorne sledovať značenie, občas pozrieť do mapy, lebo na poľnej ceste lúkami je možnosť značenia slabá. Klesám cez osadu Vĺčok k dnes už nefunkčnej železničnej trati Krupina - Zvolen. Rieka Krupinica v tomto úseku vytvorila prielom, podobný kaňonu - Mäsiarsky bok. Podstatná časť prielomu je ŠPR. Ide o prírodný komplex ekosystému lesa s fragmentami pôvodných porastov na exponovaných svahoch, s bralami a sutinami.

Záver v Babinej

Značka vedie lesom, neskôr naberám výšku a prichádzam pod mohutné bralá. Suťovisko pod nimi pripomína vyhnianske Kamenné more. Následne začínam klesať na dno doliny, nasleduje prudší výstup a ďalej už lesnou cestou pod bralá. Škoda, že nemám viac času, výstup na vrchol brál s výhľadom by stál zato. Od brál cesta vedie dolinou na lúku. Tú treba prejsť naprieč k mostíku ponad Krupinicu. Na druhom brehu sa cesta napája na spevnenú cestu, ktorá vedie paralelne s hl. cestou Krupina - Zvolen k odbočke do obce Babiná, cieľa mojej túry. V miestnej krčme si doprajem záverečné pivo a už mierim autobusom smer Zvolen.