1600-ročný olivovník v Lune a kaňon Malá Paklenica

Naša "paklenická gazdinka" nám dáva životné rady a na to, že má vyše 70 rokov, je plná optimizmu. Na privítanie dostanete chladenú rakiju. Ochutnáte chorvátske špeciality: zadarský likér maraskino, ktorý je z višne maraska, rybie špeciality: oradu (zubaticu), brancin (ostriež), lignje (kalamáre), scampli (krevety), travaricu, zrinski koňak, olivy, figy, rozmarín, mandle, šípkový a figový lekvár, olivový olej, paški sir, pršut, chlieb panj. Nadýchate sa vône levandule, ktorá rastie doslova všade.

Lunské tisícročné olivovníky

Starigrad-Paklenica – Seline – Rovanjska – Maslenický most – Posedarje – Paški most – Ražanac – Pag – Kolan – Novalja – Lun

Ráno sme si išli zabehať a v tráve som zbadala bažanta s bažanticou a malinké bažantíky. Beháme pri mori smerom ku veži Večka kula a do Seline, okolo močiara, cez poľnú cestu popri olivovníkoch, voňavej lúke s kvetmi, okolo borovíc až k moru a tam sa ovlažíme, strečingujeme. Vdychujeme jód do pľúc.

Po raňajkách sme vyrazili zo Starigradu okolo 8.00 h. Ako sme prichádzali k Pagu, tak nás upútali soľné jazerá, ktoré vyzerali ako políčka na zeleninu, nachádza sa tu výrobňa soli. Ostrov Pag je známy svojou pašskou čipkou, pašskou jahňacinkou, výrobou syra a soli, ktorá sa stáročiami ťaží zo soľných jazier. Mesto Pag sa často nazýva aj mestom soli. Z Pagu sme stúpali hore do kopca, kde je pekná vyhliadka na celé mesto. Našim hlavným cieľom 62 km dlhého ostrova bola dedinka Lun, v ktorej sa nachádzajú tisícročné olivovníky. Turistov láka najstarší 1600-ročný olivovník. Ako sme sa viac a viac približovali, tak sme obdivovali po oboch stranách cesty kolóniu voľne rastúcich olivovníkov, ktorých počet sa odhaduje až na 1500 kusov. Oblasť je zahrnutá pod ochranu medzinárodnej organizácie UNESCO ako biosférická rezervácia od roku 1963. Olivovníky boli ohradené neprístupným kamenným múrikom. Miestni obyvatelia si to tu chránia. Podľa údajov rastie na polostrove Lun asi 80 000 kusov šľachtených olivovníkov, ktoré sú vďaka klimatickým podmienkam na ostrove pokrútené do bizarných tvarov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pred dedinkou Lun bolo parkovisko a vstup na náučnú trasu Lunské olivovníky, kde sa nachádzala informačná tabuľa s popisom trasy chodníka a jeho zaujímavosťami. Chodník je dlhý cca 2 km a má 16 informačných tabúľ. Napr.: 1 - Lunská čipka, 4 - Bonsai „Psia hlava“, 6 - Donja Lokva a 7 - Najstarší olivovník.

Donja Lokva je prameň a mal funkciu pitnej vody pre obyvateľov a zvieratá, hlavne ovce. Vedľa rastie starý strom Bishop´s peper, ktorý môžete nájsť len v tejto časti ostrova. Ľudia si chránia staré stromy, a tak máme možnosť sa prechádzať prastarými olivovníkmi a obdivovať nádherné umelecké tvary prírody. Tradícia výroby olivového oleja je tu známa. Tabuľky nás navádzali, kadiaľ ísť a boli pekne popísané. Cesta bola poľná s kamienkami a na každom úseku plno olivovníkov. V diaľke sme videli more. Cítila som sa ako v prastarom lese. Pripomínalo mi to naše prastaré povykrúcané buky. Predtým som si predstavovala olivovník ako tenký strom a pri pohľade na prírodou vymodelované tvary som mala ústa otvorené a kartu vo foťáku plnú olivovníkov. Dostali sme sa k najstaršiemu 1600-ročnému olivovníku. Nevidela som ešte taký starý strom. Zaslúžil si našu poklonu a oddychovali sme pri ňom. Má mohutný, tvrdý a popraskaný kmeň.

V Lune som si kúpila ručne maľovanú magnetku olivovníka a lunský olivový olej ako pamiatku na staré dreviny. Zastavili sme sa v dedinke Kolan, kde sa vyrába známy Paški sir priamo vo výrobni Sirana Gligora, Figurica 20, Kolan ostrov Pag. Nájdete tu rôzne syry: Paški sir je tvrdý syr zo 100 % ovčieho mlieka, Kolan je tvrdý syr zo 100 % kravského mlieka, Kozlar je polotvrdý 100 % syr z kozieho mlieka, Žigljen je tvrdý syr z miešaného ovčieho a kravského mlieka. Paški sir je najznámejší syr a má veľa ocenení. V roku 2012 dostal krištáľové ocenenie pre výnimočnú a kvalitnú chuť. V predajni môžete syry ochutnať.

V meste Pag sme si dali neskorý obed v reštaurácii a sedeli sme pod starým figovníkom. Ochutnali sme lignje a miešaný šalát, ktorý som si dochutila vínnym octom a olivovým olejom. Večer sme sedeli na terase. S „paklenickou gazdinkou“ sme pili červené víno a ponúkli sme jej syr Kolan. Rozprávala nám životné múdrosti o živote v Paklenici. Ťažký život bol v horách, ale zároveň pekný. So spevom chodili do roboty a starali sa o hospodárske zvieratá. Tradícia v Starigrade: „treba hrabať seno hrabľami, ale aj vidlami seno dávať“, tzn. treba aj brať aj dávať. Turisti k nej chodia už 40 rokov.

Kaňon Malá Palenica

Seline – kaňon Mala Paklenica – jaskyne: Pozdravača, Lucinka, Kapljuvača

Veľmi som chcela navštíviť kaňon Malej Paklenice. Uvedomovala som si, že je to poriadna divočina. V skalnom teréne sa vyskytuje jedovatá vretenica rožkatá (Vipera ammodytes). Tunajšie neprístupné skalné steny sú hniezdiskom vzácneho supa bielohlavého, čo potvrdzuje nedotknutú prírodu v kaňone. Má krídla s rozpätím asi 2,6 m a je chránený. Má jediného partnera na celý život. Zaznamenali aj výskyt medveďa pri Velkom Močile.

O šiestej ráno sme vyrazili do mestečka Seline, ktoré je vzdialené 2 km od Starigradu. Majú tam pekné náučné tabule o dravých vtákoch a konajú sa tu pozorovania vtáctva. Kúpili sme si vstupenku za 50,- HRK. Pred vstupom do mohutnej rokliny je tabuľa „Vstup len pre skúsených turistov“.

Kaňon vedie korytom potoka Mala Paklenica, ktorý bol našťastie teraz bez vody, ináč by sme sa museli brodiť po kolená. Túra bola po kameňoch, presnejšie povedané po obrovských "megabalvanoch". Najprv sme išli pohodovým chodníčkom. Privítal nás dravec, možno to bol sup bielohlavý, ktorý tu hniezdi. Škriekal, akoby nás chcel odohnať zo svojho územia. Bolo príjemné ranné počasie. Vtáky nám štebotali, motýle rôznych farieb preletovali a obrovské pavúky si robili peknú pavučinu. Cítili sme pachy zvierat a začali sme stúpať do skál. Veľké balvany nám dali zabrať, a tak som si na nich robila ranný strečing. Občas som bola natiahnutá ako žaba. Viac sme liezli ako chodili, a tým to bolo náročnejšie.

Pomaly sme vchádzali do najužšej časti kaňona. Bol tam obrovský kameň a vysokánske skalné steny z oboch strán. Cez dva úseky sme museli použiť oceľové lano. Prechod cez obrovské skaly bol náročný. Obdivovali sme nádherné jaskyne, ktoré mali poriadne veľký otvor. Stúpali sme krátkym lesíkom a dostali sme sa nad vysokánske skalné steny a videli sme cez ne more, Vinjerac a Seline. Po 3,5-hodinovom stúpaní po skalách som prestávala dúfať, že uvidím zelené hory. Vyšli sme vyššie a opäť boli skaly, tak sme sa rozhodli, že sa otočíme naspäť. Vyčerpaní sme klesali dolu kaňonom. Je to ďaleko ťažšia turistika ako u nás a dala nám zabrať. Hlavne mapy nemajú také dobré, ako sú naše. Nevedeli sme presne, kde sa nachádzame, len sme tipovali a ani časy nie sú uvedené v mapách. Po dobrej túre sme si išli zaplávať na pláž, a potom sme sa navečerali v bufete Paklenica „Dinko“. Majiteľ Dinko nám doniesol ryby a pred nami ich pekne vykostil. Po jedle nám priniesol likér na trávenie. Každého turistu si uctil. Slováci sa majú čo učiť od ľudí, ktorí majú dobrý prístup ku každému hosťovi. Je to rodinný podnik a môžete tu aj prespať. Už dnes viem, že sa na toto miesto opäť rada vrátim.

NP Paklenica

Nacionalni park Paklenica bol vyhlásený v roku 1945, má rozlohu 95 km2. Je tvorený vápencom a dolomitom. Prevažuje bukový porast doplnený čiernymi borovicami a nájdete tiež endemickú rastlinu zvonček velebitský. Vyskytuje sa tu kamzík, rys, vlk, medveď, líška, zmija, motýľ apollo... Meno parku je odvodené podľa čiernej borovicovej miazgy, ktorú volajú „paklina“. Bola používaná v tradičnej ľudovej medicíne a na ošetrovanie dreva. Najzaujímavejšou časťou parku sú dva mohutné kaňony Veľká a Malá Paklenica (Velika i Mala Paklenica), ktoré sú od seba oddelené náhornou plošinou vysokou 500 m. Roklina Veľká Paklenica je dlhá 14 km a 500 - 800 m široká, najužšia časť kaňonu je 50 m široká. Tiesňava Malá Paklenica je dlhá 12 km a 400 - 500 m široká, najužšia časť má šírku 10 m.

Jediní obyvatelia národného parku sú starý pár Jolin a Marija Ramic (obaja majú viac ako 80 rokov), ktorí žijú v dedinke Ramići. Celý život bývajú v kamennom dome v srdci pohoria Velebitu. Vaganski vrch (1 758 m) je najvyšším vrchom Velebitu. Náročná túra vedie zo Starigradu cez kaňon Malá Paklenica a horskú chatu PD Ivine vodice (1 250 m). Odporúčame kúpiť turistickú mapu "Nacionalni park Paklenica, planinarska karta 1 : 25 000 v informačnom centre Správy NP v Starigrade-Paklenici (vedľa kempingu).

Doprava

Hlavný príjazd do oblasti je: Bratislava – Graz – Slovinsko – Zágreb – Starigrad-Paklenica. Najväčší tunel po ceste je Malá Kapela (5780 m). Zadar je vzdialený 45 km od Starigradu-Paklenice. Diaľničná 10-dňová známka Rakúska stojí 8,50 € (2014), slovinská 1-mesačná je 30,- € (2014), chorvátske diaľničné mýto bolo 48,- HRK a cestný poplatok (cestina) na diaľničnom zjazde Maslenica bolo 112,- HRK (2014).

Pokračovanie článku nabudúce: Kaňon Veľká Paklenica a náučný chodník Paklarić