Trasa

Stupava – Obora – Pajštún – Pod Kozliskom – Dračí hrádok – Medené hámre – Biely kríž – Biely Kameň – Svätý Jur (trasa na mape - viď FAKTY)

Stupavský kaštieľ

Jedna z trás, na ktoré si netreba privstať, nakoľko v pokojnom tempe zaberie najviac 6 hodín. Prečo by sme teda mali v sobotu vstávať príliš skoro? Kým sme dorazili na autobusovú zastávku pri barokovom kaštieli v Stupave, bolo už 11.00 hodín. Stupavský kaštieľ v súčasnosti slúži ako dom sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. A práve pri juhozápadnom rohu jeho plotu začína modrá turistická značka.

Trasou sme sa vydali popri južnej strane múru kaštieľa a neskôr sme vstúpili do zámockého parku. Keď vojdete do parku a otočíte sa doľava, zbadáte úzky chodníček medzi múrmi nazývaný Katova cestička. Modrá trasa však vedie ďalej na východ, popri miniatúrnom zoo s lamou, cez park až k rázcestiu Obora. Je tam autobusová zastávka, teda ak by niekto chcel ušetriť úvodných 20 minút, môže sa autobusom priviezť až sem, no pozor – len ak má autobus cieľovú zastávku v obci Borinka. Od Obory sme pokračovali po žltej trase. Na mieste, kde trasa prechádza z obývanej časti do lesa, treba dať pozor, prípadne vyhľadať turistickú značku. Je to križovatka viacerých ciest a chodníkov, pričom správny nemusíte nájsť na prvý raz.

Pajštún

Nasleduje najprv postupný, neskôr prudší výstup na hrad Pajštún, ktorý je od roku 1809 ruinou. Toho roku ho Napoleonove vojská vyhodili do vzduchu. Jednou z najväčších – stále zachovaných zaujímavostí, sú renesančné maskaróny – takzvané pajštúnske levy, z ktorých sa jeden povaľuje neďaleko vstupnej brány. Práve na Pajštúne sme si urobili prvú krátku prestávku spojenú s desiatou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Aj počas našej návštevy sa na Pajštúne realizovali skalolezci, popri ktorých sme sa vydali miernym stúpaním k rázcestiu pod Kozliskom, kde sa odpája červená trasa, vedúca do chatovej oblasti Košarisko. My sme pokračovali po žltej trase ku Dračiemu hrádku. Trasa nevedie priamo ku hrádku, ale k rázcestiu s významovou odbočkou. Odtiaľ je to ku hrádku ešte 5 minút.

Dračí hrádok

Ak sme Pajštún nazvali ruinou, čo povieme o Dračom hrádku, z ktorého je zachovaný iba zvyšok kamennej veže? Nevadí, aj tak vhodné miesto na krátke posedenie. Onedlho sme sa vrátili späť na žltú trasu a zostúpili k asfaltke a rázcestiu pod Dračím hrádkom. Odtiaľ vedie modrá značená trasa k osade Medené Hámre. Aj ďalej sme pokračovali po modrej značke. Prišiel druhý výstup celej túry. Najprv ideme po asfaltovej ceste, neskôr modrá trasa odbočila na lesný chodník, ktorým sme sa postupne dostali až ku rázcestiu Biely kríž, kde sme si urobili obednú prestávku. Bufet Včelín podával gulášovú polievku. Výborná. Dve tretiny cesty máme za sebou.

Biely Kameň

Záverečná etapa je v znamení žltej turistickej trasy. Za Bielym krížom sa z cesty odpája červeno značená Štefánikova magistrála, no žltá značka pokračuje po asfaltke a onedlho popri krytom posede prechádza na lesný chodník. Kým sme prišli k ruine hradu Biely Kameň, minuli sme niekoľko krížov (od bieleho po modrý), ako aj jazdeckú značenú trasu. Biely Kameň sa nám zdal oveľa spustnutejší, než Pajštún – možno preto, že zanikol takmer o 150 rokov skôr. V okolí Bieleho Kameňa chodník vstupuje do mestečka Svätý Jur. Vo finálnej fáze trasa prechádza mestečkom k železničnej stanici, kde sme putovanie ukončili nástupom do vlaku.

Zhrnutie

Trasa je jednoduchá a dobre značená. Budem sa iba opakovať, keď napíšem, že ide o výborný spôsob ako v blízkosti Bratislavy na jeden raz prejsť štyri „hrady“ počas poldennej túry.