Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Triglav zo západu cez Triglavskú štrbinu

Výstup na vrch Triglav (2864 m), ktorý je najvyšším vrcholom Slovinska a zároveň Júlskych Álp, bol popísaný na Hikingu dvakrát, a to ako výstup severnou trasou, ako aj ako výstup južnou trasou. Viacero kolegov sme sa začiatkom septembra rozhodli pre výstup zo západnej strany, z obce Trenta dolinou Zadnjica, smerom na chatu Dolič (Tržaška koča) a následne cez Triglavskú štrbinu na vrchol.

Vzdialenosť
25 km
Prevýšenie
+2500 m stúpanie, -2500 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jeseň – 04.09.2014
Pohoria
Slovinsko: Alpy (slovinsky Alpe) - Východné Alpy (Vzhodne Alpe) - Južné Vápencové Alpy (Južne Apneniške Alpe) - Júlske Alpy (Julijske Alpe) - Východné Júlske Alpy (Vzhodne Julijske Alpe) - skupina Triglav Triglavský národný park (Triglavski narodni park)
Trasa
Voda
Tržaška koča na Doliču
Nocľah
Tržaška koča na Doliču
Doprava
Trenta

Trasa

Trenta – Zadnjica – Utro – Komar – Tržaška koča na Doliču – Triglavski podi – Triglav a späť

Musím uviesť, že Triglav bol pre mňa pár rokov tak trochu prekliaty. V roku 2010 som mal za sebou neúspešný výstup práve cestou z Trenty. Vtedy sme túru naplánovali ako jednodňovú, čo sa síce nakoniec kondične dalo zvládnuť, avšak pri nástupe na reťaze nás, napriek inak výbornému počasiu, zaskočila teplota okolo 0 stupňov, vietor a celkovo subjektívne nepríjemné počasie. Nemali sme rukavice, ani vrchné membránové vetrovky a teda sme prijali kolektívne rozhodnutie vrátiť sa z kratšej cesty. A dva roky predtým, v roku 2008, som sa otočil pri výstupe južnou cestou, kde dôvodom bolo zlé plánovanie cesty (len na jeden deň, pričom ide o kilometricky náročný výstup). No čo, niekedy sa človek učí na vlastných chybách.

Tento rok sme sa rozhodli, i keď v trochu inej zostave, výstup zopakovať zo západu cez Trentu, nakoľko sa mi javí ako časovo najrýchlejší. Po výstupe sme smerovali do Kobaridu na rieku Soču venovať sa vodným športom, aj preto bol tento smer pre nás najlogickejší. Tentokrát sme si naplánovali, že prespíme hore na chate Dolič jednu noc. Tiež sme si vzali aj zimnú výstroj, nakoľko síce bol začiatok septembra, ale hore bolo 15 - 20 cm snehu. Odporúčam preto sledovať predpoveď počasia.

Prvý deň (4. 9. 2014)

Z Bratislavy trvá cesta autom do Trenty približne 4,5 hodiny čistého času šoférovania, skoro celý čas po diaľnici. Keď sa budete blížiť k Trente kľukatými serpentínami, všimnite si úseky, ktoré tvoria tzv. mačacie hlavy. To je pôvodná ruská cesta, ktorú ruskí zajatci postavili počas 2. svetovej vojny, aby sa mohol zásobovať front. Už je tam skoro 100 rokov!

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Nástup na cestu na Triglav nájdete v obci Trenta, na rohu najkľukatejšej zákruty (mapa) - 46° 22' 56.1" N 13° 45' 33.5" E. Keďže parkovisko je vo výške 600 m a Triglav má cez 2800 m, bolo nám jasné, že to nebude úplne ľahký výstup. Autom je síce možné ísť aj o nejaké 2 až 3 kilometre vyššie, kde nájdete popri ceste malé lúčky označené značkou „P“ ako parking, ale nevyužili sme túto možnosť, lebo na nich nikto neparkoval, a tiež, chceli sme to ísť „poctivo“.

Počasie sme mali v prvý deň úplne na figu. Popŕchalo až pršalo, občas hmla, zatiahnuté, zima. Časť kolegov si teda pri začatí cesty vyhodnotila situáciu ako nepriaznivú a pokračovali priamo do Kobaridu, kde sme mali všetci namierené neskôr. My ostatní, v zložení Adam Zelenay, Majo Porvazník, Marko zvaný Ernek, Ľuboš Papinčák a autor článku, Vilo Myšička, sme si výstup rozdelili na dva dni. Prvý deň sme vyrazili o 17.45 h (skôr sa nedalo) od parkoviska v Trente cez Zadnjicu na chatu na Doliču. Výstup na Dolič je značený na 5 hodín. V prípade dobrého počasia (a kondície) je možné ho skrátiť o asi 1 hodinu, ale nám reálne 5 hodín trval, lebo nám dosť pršalo.

Cesta vedie najprv približne hodinu po asfaltke a neskôr po lesnej ceste, je dobre značená (smer Dolič, resp. Triglav). Po prvej hodine prejdete ponad riečku Zadnjica murovaným mostom a začínate naberať výškové metre. Ďalšie 2 až 3 hodiny lemujete traverzom údolie Zadnjice, je to veľmi pekný výstup s peknými výhľadmi. Ideálne je ho neabsolvovať v noci, ale cez deň. Aj pri nočnej ceste ukázal svoje krásy, nočnú zver, kamzíky či horské kozy a pod. Cesta je v zásade dobre značená uniformnými bielymi bodkami orámovanými na červeno (Knafelčeva markacija).

Asi 30 minút pod chatou sme narazili na padnutý serak, resp. zľadovatelé pole 30 x 100 metrov. To samo o sebe by až tak problém nebol, ale vďaka nemu sme stratili cestu (ťahala sa po ľavej strane údolia) a dali sme si výstup priamo stredom brucha po úplnej šotoline, čo bolo nepríjemné. Netrvalo však dlho a o 23.00 h sme dorazili na Dolič, kde (vďaka telefonickej rezervácii) nás čakala chatárka aj s večerou. Objavili sa aj nejaké kŕče v nohách, tak je fajn mať so sebou soľ.

Horská chata je otvorená od júna do septembra. V zime nefunguje vôbec, údajne im lavína strhla winterraum (mapa). Keďže bolo po sezóne a dosť nepríjemné počasie, chata bola skoro prázdna až na pár Francúzov a asi trojicu Poliakov. Nocľah stojí cca 20,- € na osobu (nie je potrebný ani spacák a karimatka). Večera, raňajky, resp. akékoľvek iné jedlo je niekde medzi 6 - 10 €, čaj 2,- € (inak povedané, 1-litrová termoska čaju vyjde na 8,- €) a pod. Nie je to najlacnejšie ani najchutnejšie jedlo pod slnkom, ale v daných podmienkach vďačnosť aj za to! Voda sa dá na chate len kúpiť a 2-litrová fľaša stojí 4,50 €. Ak nechcete ťahať zdola 6 - 8 litrov vody, nie je iná možnosť. Až na tie ceny, inak personál je fajn, milý a ochotný.

Druhý deň (5. 9. 2014)

Ráno nevyzeralo počasie oveľa lepšie (teplota 5 - 7 stupňov, vietor a zatiahnuté), ale predpovede nehlásili ani milimeter zrážok. Prispali sme si do siedmej a potom sme si dali raňajky. Prebytočné veci sme nechali na chate a 8.30 h sme vyrazili. Cesta sa na prvých pár metroch ťahá akoby smerom späť dole do Trenty, ale po 20 až 30 metroch odbočí smerom hore, čiže doprava. Z chaty nás čakala približne 1.15 h značenej cesty pod rázcestník (Triglavski podi), kde končí chodecký terén a začína skôr niečo ako ferrata, ľahký lezecký terén (obtiažnosť 3) resp. niečo ako Priečne sedlo alebo výstup na Gerlachovský štít v Tatrách.

Pri suchom a dobrom počasí úplne v pokoji, no mali sme 15 - 20 cm snehu a občas nejakú hmlu. Preto to nebolo úplne príjemné a použili sme, kde to išlo, aj kvázi feratový spôsob istenia (sedačka – odsedák a HMS karabína). Mali sme aj stúpacie železá, neboli však potrebné. Odporúčam tiež prilbu, aspoň cyklistickú – pár gramov navyše, a lepšia bezpečnosť. Táto časť cesty nám trvala 1.40 h, teda vrchol sme dosiahli o 11.30 h. A Triglav sa pre mňa odklial! Hore nás čakala príjemná inverzia, slniečko, takže bola spokojnosť. Keďže po asi týždni neúnavného dažďa bol zrejme prvý vhodný deň na výstup, stretli sme na vrchole v priebehu 30 minút okolo 20 ľudí rôznych národností.

Na poludnie sme začali zostup do Trenty tou istou cestou, s prestávkou na neskorší obed na chate Dolič medzi 14.45 - 15.45 h. Dole sa to dá ísť určite rýchlejšie, ale kvôli snehu sme postupovali pomaly a opatrne a v niektorých úsekoch sme sa naviazali na lano. Cesta z chaty k autu bola v príjemnom slnečnom počasí, tak sme si ju vychutnali. Takže nám trvala skoro rovnako dlho ako výstup. K autu sme dorazili o 19.00 h, a to sme mali pocit, že ideme svižným tempom. Patrične zničení, ale zdraví a hrdí na náš výstup, sme si zablahoželali a vyrazili k Soči do Kobaridu riešiť adrenalínové športy (aj keď po výstupe na Triglav nás nejaký adrenalín veľmi nezaskočí...). V našom prípade počasie síce ideálne nebolo (odporúčam skôr júl alebo august), ale vďaka opatrnosti a dostatku času sme odchádzali spokojní a bez zranenia.

Technické poznámky

Odporúčam mať so sebou rukavice (zimné, alebo skialpové), prilbu, dobrú trekkingovú obuv, membránovú bundu a v prípade, že je avizované horšie počasie, resp. má niekto strach z výšok, aj horolezeckú sedačku a k nej HMS karabínou pripevnený odsedák, na zacvaknutie na oceľové lano (resp. feratový set). Túru odporúčam skúsenejším turistom, v opačnom prípade (najmä za zlého počasia) sa môže zmeniť na nepríjemný zážitok.

Fotogaléria k článku

Najnovšie