Samozrejme, keď som sa trepal do Rakúska, chcel som zaistených chodníkov prejsť viac. Nakoniec som absolvoval štyri. Sú nenáročné, ferratový set môžete pokojne nechať doma. Vstával som okolo 4.30 h a hodinu nato som sedel v aute. Minul som Bratislavu, Eisenstadt, prešiel som Gloggnitz a Hirschwang a o 8.15 h som odstavil svoje “ferrrari” pri Weichtalhause (547 m). Prezul som sa a prešiel som mostíkom ponad Schwarzu, avšak po pár metroch som sa vrátil. Fúkal čerstvý vietor a v tenkých nohaviciach mi bola zima. V aute som si ich vymenil za rifle, pretože na holom vrchole Schneebergu o 1500 metrov vyššie by som zamrzol. Keď som sa teplejšie obliekol, vyrazil som na kopec.

Weichtal Klamm

Za chatou Weichtalhaus je nádherný kaňon. Začína ako obyčajná dolinka, ale po necelom kilometri sa chodník kľukatí suchým dnom rokliny, tesne zovretý medzi skaly. Spočiatku stúpa mierne, neskôr ide strmšie. Keď som ním išiel prvýkrát, pripadal mi ako záver Prosieckej doliny zopakovaný niekoľkokrát za sebou. Aj istenie je podobné. Zopár rebríkov, sem-tam nejaká kramľa či reťaz.

Keď vystúpate 500 metrov, údolie sa rozšíri. Je tu upravený prameň Jakobsquelle. Široký chodník vysokým lesom vedie k chate Kientalerhutte (1380 m). Zatiaľ nikdy som ju nenašiel otvorenú.

Turmstein Ost-Kante

Hneď vedľa Kientalerhutte je skalná veža Turmstein. Vedie na ňu zaistený chodník spoza chaty. Je trochu náročnejší, avšak krátky a istený je iba kramľami a reťazami. Oceľové lano tu nie je.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z vrcholu veže Turmstein (1416 m) je pekný výhľad do doliny Schwarzy, v ktorej sa váľali hmly, a na severné svahy Raxalpe. Moje oči však priťahovala skalná galéria Rote Wand severne od veže.

Sudlich Grafensteig

Vrátil som sa ku Kientalerhutte. Od chaty ľudia obyčajne šliapu ďalej do kopca, aby boli čo najskôr na vrchole Schneebergu, ale ja som zahol doprava. Vybral som sa chodníkom Sudlich Grafensteig, ktorý traverzuje Schneeberg od juhu. Za chatou ma zarazili smerovníky. Písalo sa na nich, že k stanici Baumgartner to trvá 4 hodiny. Keby som išiel takým tempom, domov sa vrátim okolo polnoci. Pridal som do kroku.

Chodník Sudlich Grafensteig ide zväčša kosodrevinou. Kde-tu sa z neho otvárajú čiastočné výhľady. Asi v polovici trasy je skalný hrebeň Konigsschusswand (titulný obrázok), ktorý sa schádza za pomoci rebríka a starých tyčkovitých reťazí. Kde sa tyčkovité reťaze poničili, natiahli klasické reťaze, respektíve oceľové lano. Ďalší, oveľa kratší zaistený úsek, je v schádzaní do Grosse Saugraben. Na strmej lúke je pár metrov oceľového lana.

Krumholzsteig

Prišiel som k základom bývalej chaty Baumgartnerhaus. Tu som zo značeného chodníka odbočil. Z batoha som vytiahol z Internetu vytlačený popis trasy s obrázkami a vybral som sa na Krumholzsteig.

Zaistený chodnik zrušili, keď zbúrali Baumgartnerhaus a dolinu pod chatou vyhlásili za zdroj pitnej vody. Nový chodník Emmysteig ide asi 300 metrov východne. Na Krumholzsteig sa dostanete, keď od západného okraja Baumgartnerhausu vyrazíte na západ až severozápad. V tráve je nezreteľná ryha, no keď prídete do lesa, natrafíte na chodník. Ním treba pokračovať. Lenže cez chodník bol v lese spadnutý strom a ako ho ľudia obchádzali, vychodili viacero menej výrazných cestičiek. Vybral som sa jednou z nich a po chvíli som sa zasekal v kosodrevine. Chvíľu som s ňou bojoval, ale potom som sa vrátil. Mojím cieľom nebolo vyliepať sa hore, ale nájsť zrušenú zaistenú cestu.

Vyskúšal som zopár odbočiek, no nakoniec som zistil, že chodník pokračuje horizontálne za spadnutým stromom. Od základov Baumgartnerhausu sa ide takmer po vrstevnici, stúpa sa iba veľmi mierne. V lese sa podíde skalná stena s previsom a až keď chodník vyjde z lesa do kosodreviny so šotolinou, treba zahnúť nahor. Na tomto mieste je istenie. Tvoria ho staré tyčkovité reťaze opravované oceľovým lanom. Lenže reťaze sú na viacerých miestach postŕhané a pohádzané na kopy a podobne je to s lanom. Pritom by sa tu zišli. Chodníkom chodí málo ľudí, preto sa mi spod nôh uvoľňovalo veľa kameňov. Keby tu nebolo toľko šotoliny, chodník by sa mi páčil.

Po chvíli stúpania, keď som sa pridŕžal viac kosodreviny ako vetchého hrdzavého istenia, chodník na terénnej hrane pri skalných vežiach ústi na žlto značený Emmysteig. Smerom nadol by som ho asi nenašiel.

Klosterwappen

Pôvodne som chcel vybehnúť na Waxriegel, ale blúdením na Krumholzsteigu som zabil priveľa času. Minul som Dambockhaus (1810 m) a popri tyčiach zimného značenia som vyšiel na Schneeberg. Jeho vrchol sa volá Klosterwappen (2076 m). Je z neho celkom dobrý výhľad, avšak tak ako minule, aj teraz ma z kopca zahnal vetrisko. Ani som sa na hore poriadne nezastavil, oddýchol som si až pár metrov nižšie, v závetrí. Celý deň bolo veterno a pomerne chladno, ale jasno. Až teraz sa začali na južných úbočiach prevaľovať hmly či oblaky. Dlho som neoddychoval a čo najskôr som pokračoval ďalej.

Stadelwandgraben

Minule som zo Schneebergu schádzal okolo Fleischer Gedenksteinu a chodníkom Ferdinand-Mayr-Weg, teraz som z vrcholu zahol na juho-juhozápad. Je tu značený chodník, ktorý končí na Sudlich Grafensteigu. V skutočnosti na Sudlich Grafensteigu končí iba značka, chodník pokračuje ďalej. Ide k poľovníckej chate a pod ňou zahýba do doliny Stadelwandgraben.

Nad poľovníckou chatou som zjedol obedo-večeru. Doteraz som si na obed nenašiel čas, tak som ho spojil so skorou večerou. Zhltol som tri chleby a schádzal som ďalej. Nad poľovníckou chatou je chodník vychodený slabšie, pod ňou je hotovou magistrálou. Nedá sa zablúdiť. Chodník je udržiavaný, keď cezeň padli stromy, ktosi v nich vysekal široké tunely.

V doline Stadelwandgraben som priamo pri chodníku našiel dva suchohríby. Po pravej strane je skalná stena, ktorej hrebeňom ide ľahšia lezecká cesta, no nástup nie je nijako vyznačený. Raz sa tam vyberiem. Keďže som zo Schneebergu schádzal veľmi rýchlo, o 18.00 h som bol pri aute a čosi pred 21.00 hodinou som bol doma.

Záver

Na rakúske pomery je Schneeberg jeden z nižších kopcov. No keď sa naň vyberiete od Weichtalhausu, tak aj pri najkratšej trase je prevýšenie viac ako 1500 metrov. A ak sa chcete na kopci trochu pomotať, bude to viac. Myslím, že je to ideálny kopec na jesennú prechádzku.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek