Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Začiatok jesene pod Súľovskými skalami
Začiatok jesene pod Súľovskými skalami Zatvoriť

Túra Z Vrchteplej na Žibrid

Minulý rok turisti zo Žiliny vyznačili novú trasu, spájajúcu Rajeckú dolinu s centrálnou časťou Súľovských vrchov. Je pomenovaná na počesť Louisa Crosa - francúzskeho účastníka SNP. Posledný septembrový deň som si naplánoval prechod touto trasou a spojil ho s výstupom na Žibrid, najvyšší vrchol venca Súľovských skál.

Vzdialenosť
22 km
Prevýšenie
+1130 m stúpanie, -1130 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 30.09.2014
Pohoria
Súľovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)
Trasa
Voda
Malá Čierna (pri kríži)
Doprava
Považská Bystrica (vlak, bus) - Vrchteplá (bus)
SHOCart mapy
» č.1076 Vršatec, Súľovské vrch (1:50.000)

Trasa

Vrchteplá – sedlo Marek – Malá Čierna – Rajec – Na Bielej studni – Žibrid – sedlo Patúch – Hradná – Vrchteplá

Auto parkujem pri budove obecného úradu vo Vrchteplej. Dolu popri Váhu sa ešte váľali ranné hmly, tu však už slnko oblizuje vrcholce smrekov nad hrebienkom skalnatého kopca Okrúhle. Pozerám si smerovník, tabuľky žltej trasy Memoriálu Louisa Crosa sú bez uvedenia roku. Chvíľu idem spoločne so zelenou smerujúcou do Súľova, potom poľnou cestou doprava na spomenutý hrebienok. Zákrutami cez borovicový lesík sa dostávam na lúky, pár metrov predo mnou sa popása srnec. Skôr než stačím vytiahnuť fotoaparát, fujazdí a zopárkrát nespokojne zabrechá z krovia. Sprava začujem cinkot - ovciam zarosená paša chutí. Pristavím sa na kus reči s pastierkou, Dunčo natešene víta spestrenie nudného sledovania stáda a aj by sa pobral so mnou. Z lúk klesám príjemným odrasteným smrekovým lesom, obzerám sa pomedzi kmene... byť hríbom - hneď by som tu rástol.

V sieti lesných ciest strácam značku, farbou tu naozaj neplytvali, na križovatkách by sa zišla. Smer do sedielka Studená je však jasný. V ňom križujem cyklotrasy a pohľad na sever mi ukazuje Súľovské skaly s kotlinou ešte ponorenou v hmle. Po chvíli stúpania sa ponáram do lesa, tento raz bukového. Lesná zvážnica traverzuje kopec Dubica a prichádzam do lúčneho sedla Marek s krížom medzi dvomi lipami. Názov nesie podľa neďalekého lazu, jeho domy ale nevidno. Pohľad na východ odhaľuje Maníny s tiesňavami. Nasleduje strmšie klesanie, buky opäť striedajú borovice, z okraja rozsiahlych lúk sa spúšťam rovno do centra Malej Čiernej.

Prejdem obcou, na opačnom konci pod krížom sa osviežujem zo slabého prameňa. Kúsok za dedinou majú zaujímavé futbalové ihrisko, hneď mi napadá: "Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku". Ďalej je to len povinná spojka do Rajca poľnou cestou dolinou potoka Hvojtová. Spestrením je pohľad na domček na stračej nôžke nad potokom a rozsiahla plocha porastená trsťou. Popri rodinných domoch prichádzam na okraj Rajca, k odbočke ku termálnemu kúpalisku Veronika, teraz je okolie už pusté. Žltá značka tu končí, rázcestník postavili pár metrov pred miestom, kadiaľ prechádza zelená TZT - dosť divné riešenie. Aj z tabuliek sa turista dozvie iba, že sa dostane cez Malú Čiernu do sedla Marek, žiadna zmienka o cieli vo Vrchteplej. To len završuje celkovo rozpačitý dojem zo značkárskej práce na trase.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Poberám sa doľava, spomenutou zelenou, ktorá prichádza od železničnej stanice. Stúpam zarastenou medzou pomedzi lúkami, z ich vrcholu sa ponúkajú pekné pohľady na Rajeckú kotlinu a hrebeň Malej Fatry na opačnej strane. Pokračujem v stúpaní borinou, kopec je čoraz strmší, pod vrcholom Dubovej (728 m) vedie kamenitým jarkom. Čo som nastúpal, to hneď strácam na opačnej strane. Chodník je pomerne zarastený, evidentne zriedka používaný. V doline zdieľa so značkou úzky priestor aj potôčik, kombinácia s rozjazdenými koľajami a konármi po ťažbe je už nepríjemnejšia. Situácia sa lepší po spoji s Jasenovským potokom. Pokračujem popri niekoľkých chatkách až k rázcestiu Na Bielej studni. Pod ohradeným areálom vodného zdroja vyúsťuje silný vývod znamenitej studenej vody, dopĺňam zásoby a na lúke si dávam dlhšiu obednú prestávku.

Za zákrutou je poniže lesnej cesty opustená, zarastajúca (asi) lesácka chata, pod krytou terasou by sa dalo prespať, ale celkovo je prostredie neprívetivé. Odtiaľto sa chodník mení na úzky poľovnícky, kľukatí sa svahmi pod Žibridom (987 m) a súvislo naberá výšku. Po dosiahnutí hrebeňa je to na najvyšší bod túry už len pol kilometra. Vyliezam na vrcholové skaly. Je tu stožiar s vyblednutou štátnou vlajkou, vrcholová kniha a... nádherný výhľad na Hradnú v závere Súľovskej kotliny.

Čaká ma strmý zostup do sedla Patúch, kolená už začínajú protestovať. Zo sedla chvíľu sledujem žltú značku, vedúcu do Súľova, ale po chvíli ju opúšťam a klesám poľnou cestou do stredu Hradnej (časť spojenej obce Súľov-Hradná). Bez zastávky sa vyberám nahor lúkami na opačnej strane doliny. Čas na vydýchanie využívam na spätné pohľady na veniec Súľovských skál. Vychádzam na zalesnený hrebeň, popri prístrešku sa dostávam na pasienky nad Vrchteplou a na záver sa napájam na rannú výstupovú trasu. Ovce sa presunuli na opačnú stranu lúky. Po štvrťhodinke som pri aute. Celý deň som nestretol žiadneho turistu - nečudo, veď bol pracovný deň.

Fotogaléria k článku

Najnovšie