Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra East Coast Trail 2

V druhej časti miniseriálu venovanému turistike na East Coast Trail sa pozrieme na najsevernejšiu časť chodníka. Čakajú nás dve pomerne dlhé, ale veľmi zaujímavé túry. Je deväť hodín ráno, Matine otlaky sú ošetrené a zalepené, taxík aj s “našou” tetou taxikárkou, čo nás vozí každý deň, čaká pred hotelom, tak poďme na to.

Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Pohoria
Kanada: ostrov Newfoundland (Terre-Neuve)
Nocľah
St. John’s
Doprava
taxislužba

3. deň - Flatrock-Pouch Cove

Východiskom dnešnej túry bude opäť dedinka Flatrock, tentoraz sa vyberieme na sever. O 9.30 h vystupujeme pri kostole, je tu zaujímavá, v skale vytesaná krížová cesta, vraj postavená podľa kalvárie vo francúzskych Lurdách. Chodník nás vedie okolo niekoľkých domov a o chvíľu, len kúsok od dediny, sme na prvom obdivuhodnom mieste. Do Atlantického oceánu sa vlieva dravá Big River. Je tu niekoľko pekných vodopádov a úžasné skalnaté pobrežie, na ktoré sa dá zísť po drevených schodíkoch. Obdivujeme zaujímavé červené skaly a sme unesení tým, akí sme oproti obrovským útesom maličkí. Objavovanie pobrežia nám trvá skoro hodinu a to sme prešli ledva 500 metrov, ešte nás čaká takmer 15 km, ale kto by sa na dovolenke ponáhľal?

Kúsok výstupu lesom a sme na útese Red Head. Včera sme sa naň pozerali ďalekohľadom a dnes sme hore. Vrchol je porastený trávou, pripomínajúcou tú, ktorú poznáme z vysokých polôh slovenských hôr a opäť sú tu čučoriedky, neskutočné mrákavy čučoriedok. Tešíme sa z výhľadov na rozbúrený oceán a čoskoro prichádzajú prví turisti, ktorých dnes stretneme. Starší pár dokonca býva v južnom Ontáriu, neďaleko od nášho mesta.

Pokračujeme ďalej, máme neustály výhľad na záliv Red Head Cove a aj strmé útesy, ktoré ho ochraňujú. Trochu fotím a hrám sa s ďalekohľadom, a tak som zopár metrov pozadu, keď zrazu Maťa z plných pľúc kričí: “Veľryba, tam je veľryba, poď sem, tam je naozajstná veľryba!!!” Tak ja ich ako blbec hľadám s ďalekohľadom na šírom mori a ony sú takto blízko pri brehu. Úžasné, veľrybu som na túre ešte “nestretol” a zrejme ani nikto z čitateľov Hikingu. Netrpezlivo čakáme, či sa náš nový kamarát vynorí, veď musí predsa dýchať, ale naša snaha je márna. Pláva si hore-dolu popri brehu a potom navždy zmizne v hĺbkach oceánu. Prichádza pár turistov, ktorých sme pred chvíľou stretli, mali šťastie a veľrybu ešte na chvíľu zazreli.

Stále prechádzame lúkou husto porastenou čučoriedkami a zanedlho máme odpoveď na nevyslovenú otázku, či ich tu niekto aj zbiera. Miestni obyvatelia majú takmer plné vedierka, pýtam sa ich, či poznajú hrebeň na česanie čučoriedok. Vraj existuje, ale nechcú ho používať, lebo spolu s plodmi načešú aj listy a konáriky. Rozprávame sa o zbere čučoriedok na Slovensku, o Tatrách, o veľrybe, čo sme práve videli. Domáci vidia, že sme zďaleka, a namiesto newfoundlandského dialektu sa snažia hovoriť “kanadskou” angličtinou, na akú sme zvyknutí. Newfoundlandské čučoriedky sú na rozdiel od našich o čosi väčšie, chuťovo pripomínajú niečo medzi našou čučoriedkou, jablkom a slivkou, vynikajúce. Zaujímavé, že vôbec nefarbia na fialovo prsty ani ústa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Nasleduje niekoľko kilometrov hustým divokým lesom, našťastie, na východe Newfoundlandu žiadne medvede nežijú. Možno preto je tu toľko čučoriedok. Močaristé úseky prekonávame pomocou dosiek, potiahnutých jemným protišmykovym pletivom, dobrovoľníci, starajúci sa o chodník, urobili kus výbornej roboty. Chodník nás postupne dovedie k brehu zátoky Stiles Cove, nádherná odľahlá zátoka lemovaná skalami, naukladanými na sebe v dobre viditeľných vrstvách. Po mostíku prekročíme najprv malý bezmenný potôčik, potom o čosi väčší Half Moon Brook. Oba potoky padajú z útesu kolmo do mora, dva nádherné vodopády možno 100 metrov od seba.

Krajina okolo nás sa neustále mení, ideme lesom po skalách, aby sme sa o chvíľu dostali na čistinku či močaristé miesto s doskami. Raz sme hlboko v lese a more ani nepočujeme, inokedy sa k brehu dostaneme celkom blízko a môžeme obdivovať rozorvané pobrežie. Obídeme zátoku Small Point Cove a vyjdeme na Small Point, lúku posiatu skalami s krásnym výhľadom na more. Čo sa týka vzdialenosti, sme v polovici túry, je asi 13.00 h, tak si robíme prestávku na obed.

Teraz budeme chvíľu stúpať, ale nebude to nič strašné, výšku 100 metrov nad morom dnes nepokoríme. Po moste prekročíme Spout River a prídeme do poriadne močaristého lesa, niekedy veru ani dosky nepomáhajú, na niekoľkých miestach sa nám podarí skočiť do blata. Máme so sebou aj repelent, ale na počudovanie tu nie je žiadny protivný hmyz. V kanadských lesoch si človek so všelijakými bzučiacimi potvorami užije svoje, ale tu nie. Samozrejme sa nevzpierame. Na vrchole Black Head North boli kedysi pasienky, teraz je tu lúka s neodmysliteľnými záľahami čučoriedok. Stretávame ďalších turistov, tentoraz dve ženy, asi mamu s dcérou. Konečne vidíme slnko (včera nám ho v predpovedi sľúbili viac) a tiež cieľ dnešnej túry, dedinu Pouch Cove, ale je to ešte ďaleko, viac ako 5 km.

Prechádzame okolo skalnatého ostrovčeka Shoe Cove Island, Mati sa podarí nepríjemne spadnúť, chvalabohu sa bez problémov postaví a môže ísť ďalej. Na rad prichádza strata výšky, musíme zostúpiť do údolia potoka Shoe Cove Brook, ktorý sa v rovnomennej zátoke vlieva do mora. Je to nádherne miesto, miestna mládež sa kúpe, hoci je sotva 20 stupňov a slnka pomenej. Horí ohník, mladé baby si z prútia vyrezávajú ražne, ľudia sa zdajú byť veľmi blízko prírode a to sa nám páči.

Niekoľko serpentín nás vyvádza z údolia, ešte 2 kilometre v lese a sme na konci dnešnej etapy, v dedine Pouch Cove. Žije tu necelých 2000 obyvateľov. Celé nám to trvalo takmer 7 hodín a už toho máme veru dosť. Prichádzame do miestneho obchodu so zmiešaným tovarom, majitelia sú veľmi milí, keď zistia, že rozprávame s prízvukom, okamžite prejdú na štandardnú kanadskú angličtinu. Miestni si turistov vážia, je to pre nich dôležitý zdroj obživy. V obchode je telefón, z ktorého si zavoláme taxík, ktorý po polhodine prichádza a berie nás z mimoriadne vydarenej túry späť do hotela.

4. deň - Pouch Cove-Cape St. Francis

Za pár dní na Newfoundlande je dnes ráno asi najteplejšie a najslnečnejšie. Včerajšia túra bola vynikajúca, videli sme toľko krásy, ako dlho nie, a tak sa s radosťou a plní očakávaní vraciame do Pouch Cove, aby sme si prešli najsevernejší úsek East Coast Trail. Taxík nás vysadí na “hornom konci” dediny a chodníček nás vedie strmo hore do lesa.

Hneď za dedinou nás čaká výstup na vápencový vrchol Little Bald Head so “závratnou” nadmorskou výškou 120 metrov. Výstup je pomerne strmý, vápencový vrchol kopca trochu pripomína veľkofatranskú Tlstú. Z vrcholu je nádherný pohľad na Pouch Cove a kopčeky, ktoré dedinku obkolesujú. Potom opäť do divokého ihličnatého lesa s niekoľkými vyhliadkami na pobrežie. Pri zátoke Horrid Gulch sa z tabule umiestnenej pri chodníku dozvedáme o statočnom čine námorníka menom Alfred Moore. V snehovej búrke v novembri 1875 sa na skaliskách blízko pobrežia roztrieskala loď Water Witch. Alfred Moore sa niekoľkokrát spustil na lane dolu 80 metrov vysokým skalnatým útesom a zachránil desiatich stroskotancov.

Ešte kúsok a sme na vrchole Big Bald Head a pred nami je prvá veľká strata výšky. Klesáme asi o 100 výškových metrov do údolia Freshwater River, ktorá sa na peknom skalnatom pobreží vlieva do mora a vytvára pri tom malý vodopád. Hoci anglický názov je nadnesený, lebo je to skôr potok ako rieka, nie je tu mostík a Maťa z toho vôbec nemá radosť. Ak by som mal určiť poradie vecí, ktoré sa jej na turistike nepáčia najviac, prekonávanie vodných tokov po kameňoch by bolo na popredných miestach. Ale neprecestovali sme niekoľko tisíc kilometrov, aby sme sa len tak vzdali, určíme si správny postup a suchou nohou Freshwater River zdoláme.

Teraz pôjdeme ako na hojdačke, raz hore a raz dolu. Najprv nás čaká strmý výstup z údolia, potom pochod močaristým lesom a preskakovanie ďalších potôčikov, ktoré prekročíme bez väčších problémov. Nasleduje ďalší strmý zostup približne o 100 výškových metrov na White Point. V mori obdivujeme skupinku skál s názvom Biscan Islands, všadeprítomné chutné čučoriedky samozrejme nemôžu chýbať. Mraky preberajú vládu nad oblohou, začína fúkať, ale stále je dosť teplo.

Ďalší strmý výstup, potôčiky, ktoré treba preskočiť, hustý les a znovu strmý zostup na Anvil Head. Odtiaľto vidíme záliv Biscan Cove a na jeho druhej strane cieľ dnešnej túry, Cape St. Francis. Hneď pri brehu je v mori zaujímavá skala s názvom Anvil Rock, z istého uhla naozaj pripomína nákovu. A aby som nezabudol, aj tu sú čučoriedky.

Čaká nás posledný strmý výstup dnešného dňa, dostávame sa do najvyšších polôh dnešnej túry, do výšky 130 metrov nad morom. Vo vnútrozemí vidno “horský hrebeň”, ktorý má síce podobnú nadmorskú výšku, ale charakterom terénu a vegetácie sa podobá na vyššie hory. Malý dôkaz, že hory nepotrebujú byť vysoké, aby boli zaujímavé a príťažlivé. Pokračujeme po vrcholovom hrebeni a naozaj to pripomína hrebeňovku v oveľa vyššom pohorí.

Posledný nepríjemný zostup a sme v bývalej rybárskej dedine Cape St. Francis. Dnes je tu len zopár domov, ľudia ich využívajú ako chaty. Zálivu Biscan Cove dominuje skalnatý Pigeon Island a na úplnom konci skalnatého výbežku Cape St. Francis je umiestnený maják. Zatiaľ sme prešli necelých 8 kilometrov, ale strmé stúpania a klesania nám dali trochu do tela, trvalo nám to sem aj s menšími prestávkami na obdivovanie prírody necelé 4 hodiny.

Posedíme si, zjeme, čo sme si priniesli a rozbitou lesnou cestou, ktorá je udržiavaná v ako-tak zjazdnom stave kvôli prístupu k majáku, sa vyberieme späť do Pouch Cove. Cesta sa kľukatí menej ako chodník, a tak už po hodine prichádzame k prvým domom rozťahanej dediny. Je nedeľné popoludnie, počuť zvuky cirkulára, psy v dedine brešú, sliepky sa prechádzajú po ceste, kohúty kikiríkajú, na miestnom ihrisku sa odohráva zápas, človek by aj mal chuť zanôtiť si niečo ako “Slovenská rodná dedina pod horami”. Len výhľad na oceán k tomu akosi nepasuje a vlastne ešte niečo. Na ihrisku totiž hrajú baseball. Prejdeme celou dedinou a rovnako ako včera si z obchodu so zmiešaným tovarom, ktorý je našťastie otvorený aj v nedeľu, privoláme taxík.

Zhrnutie

Prvú časť dovolenkového plánu sme splnili a absolvovali sme celú severnú vetvu chodníka East Coast Trail. Teda neabsolvovali sme krátky úsek medzi Logy Bay a Torbay, lenže chodník tu sčasti vedie po ceste a pravdepodobne kvôli vlastníckym právam pozemkov je na niekoľkých miestach prerušený. Je nedeľné popoludnie, odlietame až v stredu a radi by sme ešte niečo videli. Podľa predpovede počasia má v noci začať pršať, ale nakoniec dostaneme šancu prejsť aj jeden úsek z južnej vetvy East Coast Trail. Ale o tom už bude reč nabudúce.

Pokračovanie o týždeň

Fotogaléria k článku

Najnovšie