Kým vznikla lávka…

Snaha prepojenia brehov Dunajca v Pieninách je stará niekoľko desaťročí. Najbližším cestným hraničným prechodom je colnica v Lysej nad Dunajcom, vzdialená 8 km od Červeného Kláštora. Avšak táto možnosť prechádzať na túry zo Slovenska do Poľských Pienin je dosť nepraktická a zdĺhavá. V období rozmachu cestovného ruchu na oboch stranách rieky vzniká myšlienka premostenia Dunajca. Z nedostatku finančných zdrojov sa projekt nerealizoval. So zvyšujúcim sa záujmom o splavovanie Dunajca na pltiach, sa rodí „vodný variant“ prepojenia Pienin. A to pomocou kompy z prístaviska oproti kartuziánskemu kláštoru. Avšak táto možnosť sa javí ako problematická, kvôli možným kolíziám s križujúcimi sa početnými plťami. Dostupnosť poľského Pieninského národného parku (Pieniński Park Narodowy) sa zlepšuje otvorením prvého turistického hraničného prechodu v Pieninách v roku 1996. Funguje na konci plavby slovenských pltí Prielomom Dunajca v lokalite tzv. Starého prevozu pod bralami Sokolice. Tu na štátnej hranici medzi obcou Lesnica a kúpeľným mestom Szczawnica, kde vystupujú všetci splavení turisti, môžu ďalej pokračovať pešo po preukázaní sa na poľské územie. Turistické prepojenie pohraničných hôr nasledujú ďalšie prechody v pohorí Pienin: sedlo Rozdiel (Przelecz Rozdziela) nad Litmanovou, Vysoké skalky (Wysokie Skalki) nad Stráňanmi, Šľachovky (Wysoki Wierch) nad Veľkým Lipníkom a Eliášovka (Eliaszówka) nad Lesnicou.

Ľady sa pohli

Do zoznamu treba pridať nešťastne riešený turistický prechod medzi Červeným Kláštorom a Nižnými Sromowcami, vedený nebezpečným brodom Dunajca oproti kláštoru kartuziánov. Takmer osudným sa stal známemu tatranskému reportérovi z nemenovanej komerčnej televízie, ktorý prechádzal uvedeným brodom. Uprostred Dunajca ho zachytil silný riečny prúd a unášal ho hlbokým riečišťom. Nebyť duchaplného Poliaka, stala by sa zbytočná tragédia. Ktovie, či práve táto medializovaná udalosť rozhýbala ľady nečinnosti na oboch brehoch? Poliaci sa chopili šance a požiadali o finančný príspevok Európsku úniu. Zo zdrojov oboch štátov a EÚ sa podarilo vybudovať modernú dominantu spájajúcu susedné obce a oba národné parky na vstupe do Prielomu Dunajca pod majestátnymi Tromi korunami.

Čo sprístupnila lávka?

Pieninská lávka otvorila nové možnosti pre obe strany. Pre miestnych i návštevníkov Pienin sa stala akousi medzinárodnou promenádou medzi oboma turistickými strediskami. Na Slovensko prúdia Poliaci na výlety Prielomom Dunajca po tzv. Pieninskej ceste, čo u nich nie je možné absolvovať pešo. Navštevujú historický kláštor s gotickým kostolom a v neposlednom rade veľmi radi zájdu na lacné slovenské pivo. A na oplátku my si nenecháme ujsť populárny výstup na vrchol Troch korún (Trzy Korony). Je to najvyšší vrchol v poľských (Wlaścivych) Pieninách s výškou 981,9 m. Masy turistov priťahuje svojimi piatimi skalnými zubami so 100 metrovými zrázmi na juh. Bralné veže vytvárajú dokopy korunu, z ktorý je prístupná len najvyššia veža – Okraglica s vyhliadkovou terasou pre cca 20 ľudí. Zvyšné štyri bralá majú názvy: Pańska Skala, Plaska Skala, Ganek a Nad Ogródki. Východzím bodom je obec Nižné Sromowce, kde začína žltá značka. Za výstup na vrchol sa platí vstupný poplatok. Míňa rázcestie so zelenou značkou pri turistickej chate Tri koruny (Schronisko Trzy Korony) a stúpa Szopczańskou roklinou (Wawóz Szopczański) do sedla Chvála Bohu (Przelecz Szopka). Nasleduje výstup modrou značkou cez lúčinu a lesom na poľanu Pieniny, kde je odbočka k panoramatickej galérií na vrchole Troch korún. Pre zostup je možné zvoliť modrú a neskôr zelenú značku späť k Chate Tri koruny. Kto sa rozhodne pokračovať ďalej po modrej značke, nastupuje na atraktívnu turistickú trasu s názvom Sokolia prť (Sokola Perć), menej náročná pieninská sestra železnej Orlej prte (Orla Perć) v Tatrách. Trasa prechádza cez Hradnú horu (Zamkowa Góra) s bývalou pustovňou. Modrá značka vedie zaistenými exponovanými miestami skalnatého hrebeňa Pieniniek k vrcholu Sokolice. Tento pekný vrch spadá do Prielomu Dunajca 307 metrovou stenou. Na vrcholových partiách rastú pokrútené borovice, ktoré sú najfotografovanejšími ihličnanmi v Poľsku. Napokon chodník klesne až k Dunajcu, kde sa treba preplaviť pomocou riečneho prievozu na druhý breh. Odtiaľ je to už len 20 minúť k turistickému hraničnému priechodu do SR po červeno značenej Pieninskej ceste.

„Pan s aparatem”

Bezpečne prechádzať po 2,5 m širokom a 152 m dlhom moste ponad Dunajec je možné v období od 1. mája do 31. októbra. Priechod je otvorený medzi 7.00 až 22.00 hodinou. Platné cestovné doklady námatkovo kontroluje hliadka poľskej hraničnej stráže, ktorá sa pohybuje po lávke. Turistický priechod môžu využívať občania Slovenska, Poľska a zvyšku Európskej únie. Okrem nich aj cestovatelia z Izraela, Japonska, Kanady, Nórska, Švajčiarska a USA. Možnosť prekročiť štátnu hranicu som čerstvo po otvorení mosta vyskúšal aj ja. Očarený architektonickým stvárnením premostenia som vystúpil z auta, zobral brašňu s fotoaparátom a hybaj ho fotiť. Šťastný, že nemusím nikomu podávať pas som prešiel mostom a absolvoval krátku zachádzku po Nižných Sromowciach. Pri návrate na slovenskú stranu stál uprostred mosta colník, ktorý tam pri predchádzajúcej ceste ešte nebol. Nenápadne pozerajúc do hľadáčika fotoaparátu som prešiel okolo neho. Zrazu sa zozadu ozýva: „Pan s aparatem ma doklady?“ Odpovedám, že nemám. Nasleduje zisťovanie národnosti. Prirodzene odpovedám, že Slovák. Pas i občiansky leží v aute, pomyslím si. Následne počúvam o podmienkach prechodu hranice. V tom sa priblíži moja mamina. Hneď sa pýta: „Čo sa deje?“ Pohraničiar si žiada jej doklad, a dáva mi kontrolnú otázku. Po správnej odpovedi jej s úsmevom vracia OP a ďalej sa už záležitosťou nezaoberá. Ošemetná situácia sa našťastie zmenila na úsmevnú príhodu. Preto sa nedajte nachytať, keď tam nebude stáť príslušník hraničnej kontroly. Radšej si vždy skontrolujte, či máte pri sebe platné cestovné doklady.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Fotogaléria k článku