1. deň

Z domu som vyrážal okolo 7.00 h. V Bratislave som kúpil poživeň na 4 dni a o 13-tej poobede som odstavil auto na bezplatnom parkovisku pod priehradou Vordere Gosausee (920 m). Prezliekol som sa a na chrbát som si vyhodil batoh so 4 litrami limonády a hromadou jedla. Keďže sa mi zdal dosť ťažký, čakan s mačkami som nechal v aute, čo bola chyba. Minul som stánky so suvenírmi a obchádzal som priehradu. Prišiel som k zaistenej ceste Laser Alpin Klettersteig. V mysli som sa vrátil 2 mesiace dozadu, keď som ju liezol. Prešiel som aj Schmied Klettersteig, ktorá je 2 kilometre severnejšie.

Schmied Klettersteig

Trasa leží nad jazierkom, ktoré je na konci osady Hintertal. V dolnej časti má horizontálne rebríky, avšak väčšinou je istená pevnými, nadol zahnutými kolíkmi a oblými kramľami. Jej náročnosť je C/D. Pri nástupe je však aj vetva náročnosti D/E. Je to krátky, kolmý až mierne previsnutý výšvih istený madlami a tenkým oceľovým lankom. Fyzicky je náročnejší, je však pomerne krátky. Bolo po daždi a zhora na mňa cez madlá padala voda. Dolná časť ferraty je skrytá v lese, nie je z nej žiaden výhľad. Ten sa otvára až vyššie, po prechode cez dvojlanový most. Zo skál vidno Gamsfeld, najvyšší kopec Soľnokomorských hôr (Salzkammergut Berge). Priamo pod vyhliadkou leží hotel Gosauschmied, ktorý stavbu ferraty sponzoroval.

Laser Alpin Klettersteig

Ferrata sa nachádza na mieste, kde je cesta obchádzajúca Vordere Gosausee zasekaná do skaly. Istená je podobne ako Schmied Klettersteig, je však kratšia a atraktívnejšia. Je to hotová preliezačka. Jej náročnosť je C. Úvodom traverzuje skalu medzi cestou a priehradou. Nasleduje lanový rebrík s hliníkovými šteblíkmi, ktorým sa šplháte popri ceste zo skaly pod ňou na skalu nad ňou. Nato sa trochu pomotáte hore a dole po skale a prichádza vyvrcholenie ferraty. Je ním dvojlanový most idúci priamo nad cestou. Táto časť má priliehavý názov “Teater Manege”. Pár metrov pod mostom, na ceste, stoja turisti a s vykrútenými hlavami sledujú ferratistov, kráčajúcich po lane. Dvojlanový most je pomerne dlhý, preto má v strede priečne lano držiace obidve horizontálne laná na pevnej vzdialenosti. Pre človeka to však znamená, že musí v strede mosta obísť spojku a precvaknúť si karabíny. Bolo to adrenalínové, pretože voľné lano sa mi pod nohami dosť kývalo. Z celej ferraty sú nádherné výhľady na rozoklaný Gosau Kamm. Keďže dolu je priehrada, zaistená cesta patrí do malej skupiny, ktorú som si nazval “voda a hory”. Škoda, že je krátka.

Adamek Hutte

Vráťme sa do polovice júla. Popri Vordere Gosausee sa promenádovali davy, ale väčšina výletníkov smerovala k hostincu na východnom brehu jazera Hintere Gosausee (1154 m). Na chodníku nad hostincom som stretol iba partiu Čechov. Chodník je pekný, pohodlný a na jednom či dvoch miestach je istený lanom. Z neba začali padať kvapky, ale nerozpršalo sa. Okolo 18-tej som dorazil na chatu Adamek Hutte (2196 m). Bolo na nej dosť ľudí, mohla byť naplnená z troch štvrtín. Ubytovanie v lagri s kartou OeAV stojí čosi pod 14,- €, za polievku zaplatíte 4,- €.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

2. deň

Vstával som skoro a o 5.30 h som už šliapal. Bola to nádhera, nikde ani nohy. Prešiel som kamenistú planinu a prišiel som ku snehovým poliam. Lenže v noci mrzlo a na snehu sa vytvorila hrubá ľadová kôra. Kráčal som po nedávno obnovenej značke, ktorá sa ťahala do svahov pod Schneebergwand. Časť značiek bola pod snehom. Snažil som sa ísť po skalných galériach, no v prielukách medzi skalami bolo treba ísť po ľade. Pokúšal som sa doň zasekávať topánky, no mal som iba mäkkú obuv na členitejší terén a na ferraty, nie tvrdé vibramy na sneh a ľad. Raz som trochu stratil rovnováhu, tak som chcel vraziť ruku do snehu… a takmer som si zlomil prst.

Spočiatku som bol nadopovaný adrenalínom a kráčal som nebojácne. No ako som stúpal vyššie a ľadová U-rampa podo mnou bola väčšia, začal som sa báť. Tu už išlo o život. Išiel som pomaličky a veľmi opatrne. Prsty mi mrzli, napriek tomu som ich mal takmer stále na zľadovatelom snehu. Až sa predo mnou objavila minidolinka, za ktorou začínal ľadovec. V jeho čelnej stene bol vychodený chodník. Aj ten bol zľadovatelý, ľad tu však bol hrbatý, išlo sa po ňom celkom dobre. Vystúpal som na ľadovec Grosse Gosaugletscher. Jeho sklon bol menší a menší, vďaka čomu sa mi išlo lepšie a lepšie. Až som prišiel do Obere Windlucke.

Dachstein Westgrat

V sedle Obere Windlucke začína stará, nedávno obnovená zaistená cesta náročnosti B. V podstate ide hrebeňom a je dosť exponovaná. Na juh, kde je takmer zvislá niekoľko stometrová stena, som sa radšej nepozeral. Dolu na ľadovci som videl skupinky turistov naviazaných na lane. Vyliezol som na Hoher Dachstein (2995 m). Na vrchole bola partia Rakúšanov, ktorí sem prišli zo Simonyhutte. Pokochal som sa výhľadom a zaisteným chodníkom Radkluftsteig som schádzal dole. Na chodníku bolo oveľa viac snehu ako vlani, ale išlo to.

Gjaidstein Klettersteig

Zbehol som na Hallstatter Gletscher a cestičkou, ktorú vytvorila rolba, som prišiel pod Huner Kogel (2646 m). Tu som zahol na sever. Dlhým, tiahlym hrebienkom som začal stúpať na Gjaidstein. Je tu chodník istený lanom, ktoré má formu zábradlia. Náročnosť je A s výnimkou krátkeho úseku pri skalnom okne, kde treba používať ruky. Toto miesto má obtiažnosť B. Z celej trasy je nádherný výhľad.

Istenie končí na vrchole Hoher Gjaidstein (2794 m). Na kopci nie sú smerovníky, ale Rakúšan mi poradil, že treba zísť pár metrov na sever a tam nájdem chodník, ktorý ide na východ. Chodník je veľmi zle značený a slabo vychodený, pretože väčšina turistov sem ide z Hunerkogelu, kde je horná stanica lanovky, pričom tu sa otáčajú a rovnakou cestou sa vracajú späť. Podišiel som Niedere Gjaidstein a zahol som do údolia Gjaidkar. Tu nedávno značku obnovili. Prešiel som údolie a o 15-tej som prišiel na chatu Simonyhutte (2205 m). V lágri som si zložil batoh a s ľahučkým handrovým batôžkom som sa vybral obehať okolité ferraty.

Via ferraty na Schoberl

Na Schoberl vedú tri zaistené cesty, ale pri chate nie sú smerovníky, ktoré by ukazovali cestu k nim. Kopec som videl, preto som sa k nemu vybral najkratšou cestou, cez kamenné bloky. Od severu vedie na Schoberl Moni Klettersteig náročnosti C. Je to stredne dlhá ferrata, na ktorej sú atraktívne série kolíkov. Tie však nevedú hore zvislou, ale iba strmou skalou.

Zo Schoberlu (2422 m) je pekný výhľad na okolité vysoké kopce a na Hallstatter Gletscher. Schádzal som smerom na juh. Je tu zaistený chodník Minigma Klettersteig náročnosti A, iba jedno miesto je obtiažnosti A/B. Táto zaistená cesta je nudná a nezaujímavá.

Zbehol som pod kopec a chodníkom som ho obišiel. Tretia ferrata naň vedie od východu a volá sa Via Steinbock. Je náročnosti C/D. Má zopár strmých rámp, šikmých platní a výšvihov, pričom istená je najmä lanom. Je tu len minimum umelých stupov na nohy.

Okolo Simonyhutte

Zo Schoberlu som opäť schádzal chodníkom Minigma Klettersteig. Obišiel som kopec od východu a vracal som sa k chate. Kdesi som však chodník stratil a ocitol som sa medzi skalami. Zliezol som krátky úsek náročnosti asi III UIAA a naďabil som na krátke cvičné ferraty. Nazývajú sa Scherpa Klettersteig. Sú štyri. Tri majú dĺžku asi 10 m, jedna 5 m. Najnáročnejšia je obtiažnosti D/E, no nie je exponovaná. Posledná kratučká ferrata je okruh cez veľký balvan pod chatou. Predpokladám, že sa volá Anke Klettersteig. Kvôli previsu v úvode môže mať náročnosť D.

Vrátil som sa na chatu. Je trocha čudne zariadená, pretože priamo z lágra sa ide do niekoľkých malých izieb. Aj personál je zvláštny. Keď som sa vybral poza chatu širokým chodníkom ku kaplnke Dachstein Kapelle, slečna sa na mňa oborila, že tam menám čo robiť, je to “private”. Nuž, milá dáma, keby ste umiestnili k chate smerovníky, ľudia by chodili presne tak, ako si to prajete.

Simonyhutte má ceny podobné ako Adamek Hutte. Za noc v lágri s kartou OeAV zaplatíte asi 14,- €, za polievku 4,60 €. Spať som išiel, tak ako včera, okolo 20-tej.

Pokračovanie putovania.