Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vstupná brána do Zádielskej tiesňavy
Vstupná brána do Zádielskej tiesňavy Zatvoriť

Túra Zádielska a Hájska dolina i Turniansky hrad

Často cestou autom alebo autobusom smerom na západ sa môj zrak otáčal k zrúcanine hradu Turňa a k Zádielskej tiesňave, ktorá je jednou z najkrajších na Slovensku. Bol som tu možno viac ako pred 20-timi rokmi, ale na hradných zrúcaninách ešte nie. Stále ma to do tejto časti ťahalo, a tak som privítal rozhodnutie priateľov, že sa tam idú pozrieť. Samozrejme, že v okolí je toho zaujímavého viac, tak sa pripravovali rôzne varianty prechodu po turistických trasách.

Vzdialenosť
27 km
Prevýšenie
+796 m stúpanie, -728 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 28.09.2014.
Pohoria
Slovenský kras - Zádielska planina (Národný park Slovenský kras)
Trasa
Voda
Zádielska chata (bufet), prameň nad Hačavou
Doprava
Košice (vlak, bus) - Dvorníky (bus)
Turňa nad Bodvou (vlak, bus) - Košice (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1108 Slovenský kras (1:50.000)

Aj napriek tomu, že je koniec septembra, dni sú ešte dostatočne dlhé aj na dlhšiu túru. Dokonca dnes nám praje aj slniečko a jeho hrejivé lúče nás budú na niektorých miestach sprevádzať a zohrievať. Čo si tak pridať ešte niečo, kde sme neboli. V blízkosti je ešte jedna tiesňava, a to Hačavská, a na jej konci Hájske vodopády.

Trasa

Dvorníky – Zádiel – Zádielska tiesňava – Zádielska chata – Na skale – Bezvody – Hačavské sedlo – Hačava – Hačavská dolina – Hájské vodopády – Háj – Hradná stráň – Turniansky hrad – Turňa nad Bodvou

Z domu odchádzame ešte za tmy, čaká nás presun autobusom do Košíc a potom do Dvorníkov. Pri poľnohospodárskom družstve vystupujeme na zastávke a dedinou pokračujeme smerom tak, aby sme sa napojili na červenú značku, ktorou budeme pokračovať smerom na Zádiel a do samotnej tiesňavy. Ulicou sa dostávame ku rímskokatolíckemu kostolu, pred ktorým je pamätník. Pokračujeme ďalej, až prichádzame k červenej turistickej značke vedúcej na Zádiel. Míňame miestnu vinársku pivnicu, prejdeme popod nadjazd hlavnej cesty a otvára sa nám panoráma Zádielskej tiesňavy. Po pravej strane sa objavuje zrúcanina Turnianskeho hradu. Ešte niekoľko 100 metrov cez dedinu Zádiel a sme na parkovisku, kde začína prírodná rezervácia Zádielska tiesňava.

Zádielska tiesňava

Časť územia bola vyhlásená za chránené ešte v roku 1954. V súčasnosti má rozlohu 214,73 ha a od roku 1986 je národnou prírodnou rezerváciou. Od roku 1977 tiesňavou prechádza náučný chodník, ktorého trasa je celou dolinou a na jej konci vedie vpravo k vyhliadke Na skale. Zádielskou planinou sa potom vracia dole do dediny. Celou dolinou nás sprevádza zurčiaci potok Blatnica, na ktorom sú kaskády a spenené pereje. Strmé steny kaňonu dosahujú v niektorých miestach až 300 m výškového rozdielu. Keď som tu bol pred viac ako dvadsiatimi rokmi, stromy neboli ešte tak vysoké a samotný kaňon pôsobil oveľa krajšie, dominantnejšie. Dnes krásu strmých stien zakrývajú stromy a ich lístie. Tiesňava je dlhá 4 km a v najužšej časti je jej šírka len 10 m. Najkrajšou dominantou je Cukrová homoľa, ktorá má tvar mohutného ihlanu a čnie do výšky 105 m. Nachádzajú sa tu tiež jaskyne, najznámejšie sú Kostrová, Kráľovská a Bobková. Niektoré steny a aj samotná Cukrová homoľa slúžia na lezenie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Miernym stúpaním prechádzame dolinou, až sa dostávame na križovatku turistických chodníkov a cyklotrás. Je to v blízkosti Zádielskej chaty, ku ktorej sa samozrejme ideme pozrieť. Je po rekonštrukcii a býva od 10.00 h otvorená. No je ešte skoro a tak sa občerstviť budeme môcť až nabudúce. Z križovatky ciest sa môžeme dostať po červenej do Jablonovského sedla (Soroška) a následne k jaskyni Domica, ale táto trasa by bola zo Zádielu na 12 hodín. Modrá nás môže doviesť do Hačavského sedla, ale tam sa dá dostať aj po zelenej, ktorou pôjdeme. Žltá smeruje do Hrhova. Vraciame sa späť k zelenej značke, drevenou lávkou nad potokom nás privádza k terénnej stanici Správy Národného parku Slovenský kras. Čaká na nás strmšie stúpanie s prevýšením 220 výškových metrov.

Konečne sa dostávame k vyhliadke Na Skale (670 m). Otvára sa nám nádherný pohľad na Zádielsku tiesňavu zhora. Dnes je trocha opar, ale v chladnejších jasných dňoch musí byť pohľad uchvacujúci. V plnej kráse sa vypína aj Cukrová homoľa. V diaľke je vidieť cementáreň vo Dvorníkoch–Včelároch. Oddychujeme a čerpáme sily na ďalšie kilometre dnešnej turistiky, veď sme ešte len v prvej tretine.

Z vyhliadky odchádzame plní krásnych pohľadov a dojmov z tejto časti Slovenského krasu. Ešte niekoľko metrov prevýšenia a dostávame sa po zelenej na Želiarske lúky. Sme na planine a čaká nás hodinka cesty v spoločnosti slnečných lúčov. Cez Horné lúky sa dostávame k smerovníku Bezvody (820 m). Prechádzame okolo brezových hájov, v zime by určite vyzerali ako v ruských rozprávkach. Po 10 minútach sme v Hačavskom sedle (814 m). Je čas obeda, a tak sa posilňujeme na ďalšiu časť dňa. Z lúky je vidieť tiež smerom na kúpele Štós, kam by sme sa dostali, ak by sme pokračovali po zelenej, za 2 hodinky. Modrá, na ktorej sme, by nás doviedla cez Krížnu poľanu, Šugov ranč do Jasova za necelé 4 hodiny. Nás budú nohy niesť žltou, ktorou sa dostaneme až do cieľa v Turni nad Bodvou.

Hačavská dolina

Pod Jelením vrchom sa dostávame do podhorskej dediny Hačava. Hneď nad dedinou je záchytná nádrž na potoku, no pôsobí ako kúpalisko. V hornej časti míňame vodný zdroj, kde sa dá občerstviť. Zastavujeme sa pri cyklistickom smerovníku, kde je staršia budova s tabuľami o vzniku obce, ktorý sa datuje na rok 1395 a tiež mená padlých občanov počas II. svetovej vojny. Cestou nadol dedinou nás zaujme občas nejaká drevenička. Míňame obecný úrad a sme pri smerovníku, ktorý nás informuje, že sme vo výške 664 m. Sme na konci dediny a hneď za ňou začína samotná tiesňava Hačavskej doliny. Jej dĺžka je okolo 4 km a na jej konci (resp. začiatku) nás budú čakať Hájske vodopády. Je podobná ako Zádielska, ale "hájska sestra" je na štátnej ceste. Tak je potrebné sa podľa toho správať. Prvá užšia časť doliny je Čertov most, kde sú skalné steny až do 150 m. Najužšia časť je len 10 m široká a volá sa Kamenný most. Tiež sa tu nachádza zopár jaskýň. Najznámejšou je Hačavská prezývaná tiež Partizánskou. Je dlhá 200 m a je neprístupná. Hneď za Kamenným mostom je prvý zo štyroch väčších Hájskych vodopádov. Samozrejme, že menších vodopádov a kaskád je tu nespočetne veľa. Veľký Hájsky vodopád má 7 m, Malý most okolo 3 metrov, Stredný vodopád 3,9 m a Dolný vodopád meria 5 m. Sú tu aj malé odstavné plochy a dole sa dá oddýchnuť pri vybudovaných odpočívadlách. Od posledného vodopádu je to len na skok do dediny Háj.

Dedina Háj a socha anjela zo zlomeným krídlom

Háj leží vo východnej časti Slovenského krasu, v doline Hájskeho potoka. Sú tu zachované sedliacke domy s pôvodnými prvkami architektúry. Dva kostoly, rímskokatolícky z roku 1637 a reformovaný z 1894. Známou atrakciou je socha Anjela, ktorá je vysoká 10 metrov. Skulptúra má zámerne jedno krídlo ulomené. Dielo darovala americká filmová spoločnosť po nakrútení filmu Za nepriateľskou líniou v roku 2000 a je umiestnené na miestnom cintoríne. Po prehliadke miesta posledného oddychu Hájčanov sa vraciame na žltú značku a následne odbočujeme za dedinu a po vrstevnici budeme postupovať až na hradnú stráň. Cestou lesom chodníkom nás záujmu vápencové kamene a balvany, ktoré sú čiastočne oblepené machom a vytvárajú zvláštne, akoby dvojfarebné ruže. Dostávame sa na chrbát hradnej stráne, kde je smerovník. Stretávajú sa tu dve trasy, a to žltá, ktorou sme prišli, a modrá, vedúca Zádielskou planinou k hradu.

Turniansky hrad

Konečne sme v poslednej časti dnešnej túry. Narýchlo si prezrieme hradné ruiny, a potom sa ponáhľame dole, aby nám neušiel spoj domov. Opevnenie sa vypína vo výške 375 m na krasovom kopci nad Turňou nad Bodvou. Bol postavený v 14. storočí okolo roku 1357. Prístup je možný z Turne nad Bodvou po žltej, z dediny Háj, ktorou sme išli a tiež po modrej od Zádielu po prejdení tiesňavy a pokračujúc Zádielskou planinou k niekdajšiemu hradu. Prvým majiteľom bol šarišský gróf Tékus, ktorému ho daroval kráľ Belo IV. Následne prešiel do rúk Tornayovcov, ktorí ho mali až do vymretia v roku 1406. Ďalším z majiteľov bol Štefan Šafár z Branča. Vlastnili ho tiež Bebekovci. Zmocnili sa ho vojská Jána Jiskru z Brandýsa. V roku 1652 bol dobytý vojskami Osmanskej ríše. Po Rákocziho povstaní bol zbúraný.

Na jeho súčasnú obnovu bolo založené občianske združenie, ale dnes je veľmi zarastený. Práve to ma najviac prekvapilo, lebo tam bolo dosť turistov, ktorí sa sem prišli pozrieť a spoznať históriu tejto časti Slovenska. V poslednom období som sa s tak zarastenou zrúcaninou nestretol. Ak by bolo okolie vyčistené od náletových drevín, tak by to pritiahlo ešte viac turistov do tejto časti Slovenského krasu a oveľa viac by sa rozvíjal turizmus. Zarastený areál eliminuje inak pekný výhľad na okolie z ruín. Urobím niekoľko záberov z hradných múrov, posledné pohľady na okolie a začíname schádzať chodníkom a neskôr kamennou cestou do niekdajšieho podhradia. Po polhodinke sme v obci a treba len čakať na autobus.

Záver

Dnes sme si museli privstať, ale všetko, čo sme prešli a videli, nám bolo odmenou za vynaložené úsilie. Aj keď máme radi turistiku a spoznávanie Slovenska, predsa to bola trochu dlhšie, ako zvyčajne. Boli sme uchvátení Zádielskou tiesňavou, Hačavskou dolinou, Hájskymi vodopádmi. Aj napriek veľmi zarastenému okoliu Turnianskeho hradu mali ruiny niečo do seba. Poniektorí sme si oživili spomienky, ale tiež spoznali nové krásy a miesta. Cestou domov mi už v hlave vŕta, kam sa vyberiem nabudúce.

Fotogaléria k článku

Najnovšie