Icefield Parkway – Lake Louise - Moraine Lake

Do parku vstupujeme z opačnej strany ako väčšina návštevníkov, smerom z NP Jasper, kde sme strávili posledné dva dni. Vezieme sa po ceste Icefield Parkway, ktorú National Geographic označuje ako jednu z najkrajších v Kanade a jednu z desiatich najkrajších na svete. Jej dĺžka je 232 km a vďaka divočine, ktorá ju obklopuje, horám, ľadovcom, vodopádom a jazerám je zážitkom. Toto ale, žiaľ, vieme len zo sprievodcu. Odkedy sme opustili Athabasca Falls v Jasperi, neustále nám sneží a nemení sa to ani pri vstupe do NP Banff. Môžeme teda len tušiť, že v našom okolí sa za snehovými mračnami nachádzajú úžasné výhľady. Počasie nám ale nedoprialo sa nimi pokochať. Pekný je pohľad na Bow River, ktorá nás sprevádza skoro počas celej cesty, kľukatí sa popri nás a môžeme pozorovať jej meandre a krásnu čistú farbu. Napriek nie práve priaznivému počasiu na výhľady sa rozhodneme držať pôvodného plánu a ísť si pozrieť Lake Louise a Moraine Lake.

Odbočíme z dvojprúdovej cesty a vezieme sa smerom do rekreačného strediska pri Louise Lake, za železnicou odbočíme na značke k Moraine Lake. Cesta stúpa a hoci prestalo snežiť, okolité hory nám stále zakrývajú mračná. Pri Moraine Lake, v "Údolí desiatich vrchov" (Valley of the Ten Peaks) zaparkujeme a ideme sa pozrieť k vode. Tešíme sa, že časť hôr nad jazerom je predsa len viditeľná. Krásnu, tyrkysovomodrú farbu má jazero vďaka vode pritekajúcej z okolitých ľadovcov. Obklopujú ho lesy a hory so zasneženými vrcholkami a ľadovcami, pod ktorými sú morény. V okolí je množstvo turistických trás. Objavené bolo v roku 1984 cestovateľom Samuelom Allenom a nachádza sa v nadmorskej výške 1885 m. Spravíme pár fotiek a vraciame sa späť k Lake Louise, nakoľko cestou sem sme neboli pri jazere, len v rekreačnom stredisku.

Lake Louise sa nachádza blízko najvyššej hory v oblasti - Mount Temple (3544 m). Meno má po princeznej Louise Caroline Alberte. Pôvodní obyvatelia územia, Indiáni kmeňa Stoney, ho nazývali „Jazerom malých rýb“. Jeho farba je taktiež krásne modrá, okolité trojtisícové vrcholy ale v tomto počasí nevidíme. V porovnaní s Moraine Lake sa nám tu páči menej, nakoľko okolie, kvôli hneď pri jazere postavenému luxusnému hotelu, sa nám zdá príliš komerčné. Stretávame Čechov, ktorí takisto ako my sem prišli z Jaspera. Opäť začína snežiť, takže nasadáme do auta a ďalším cieľom sa stáva mestečko Banff, kde strávime ďalšie dve noci. Informácie o možnostiach ubytovania, vstupnom a dostupnej doprave či turistike v okolí mestečka Banff môžete nájsť aj v článku Kanada - Národný park Banff.

Tunnel Mountain

Naše prvé ráno v Banffe vstávame dosť neskoro a vonku je zamračené. Snehové mraky zo včera ešte stále neopustili údolie. Sem-tam ale mraky odfúkne vietor a vtedy sa pošťastí čiastočná viditeľnosť. Vzhľadom na počasie dnes vyhlasujeme „lemra deň“. Ale aby sa nepovedalo, naším cieľom sa stáva aspoň Tunnel Mountain, kopec ležiaci priamo v strede mestečka. Nakoľko nad ním nie je mračno, tak dúfame vo výhľad na údolie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Začiatok turistickej trasy, vedúcej na vrchol kopca (1690 m), začína priamo v Banffe. My sa kvôli logistike, keďže ešte nevieme, kam pôjdeme poobede, k nemu presunieme autom. Stúpanie nie je strmé a cesta nahor ihličnatým lesom je dlhá len 2,3 km. V tretine cesty začínajú výhľady na údolie Bow Valley, obkolesené zo všetkých strán horami. Nádherne je vidieť mestečko pod nami. Krátko pred vrcholom môžeme vidieť aj na druhú stranu kopca. Odkrýva sa nám pohľad na zelené golfové ihrisko, rieku Bow River a zvláštne zakrivenú horu Mt. Rundle. Mračno nám ju celú odokrylo, okolo nej poletujú havrany. Rýchlo vyberám foťák a podarí sa mi ich zachytiť v lete.

Z tejto strany je kopec Tunnel Mountain skalnatý a v teplejšom počasí využívaný lezcami. Sú tu tabule, ktoré upozorňujú na nezhadzovanie skál. Pokocháme sa výhľadmi a ideme ďalej, zakrátko sme na vrchole. Kedysi slúžil ako rozhľadňa - strážne miesto pre prípad požiaru („fire lookout"). Po návšteve kráľa Georga VI. ho zvykli nazývať aj „King’s lookout”. Výhľad je odtiaľto naozaj kráľovský. Je vidno celé údolie Bow Valley, s prevaľujúcimi sa oblakmi, odkrývajúcimi vrcholky štítov obkolesujúcich Banff. Pod nami je vidno stredisko horúcich kúpeľov v Banffe (Upper Hot Springs) a pred nami horu Suplhur Mountain. Práve tá mala byť naším poobedňajším cieľom. Patrí medzi najviac navštevované kopce, príčinou je lanovka na vrchol. Celý vrchol hory je ale ponorený v mračne, ktoré sa netvári, že by chcelo ustúpiť a umožniť turistom vzhliadnuť výhľady. Ísť sem nám teda príde zbytočné.

Zídeme dole do mestečka na obed a rozmýšľame nad alternatívnym plánom. Pri prehliadaní mapy Dušana zaujme blízko ležiace lyžiarske stredisko Mt. Norquay, v ktorého okolí je viacero turistických trás. Zaujal ho celkom krátky turistický okruh okolo strediska. Nakoľko mám dnes lemra náladu, súhlasím, krátky okruh mi stačí.

Cascade Amphiteatre

Cesta k stredisku sa neobíde bez zastavenia. Asi päť stojacich áut pred nami v zákrute je znakom toho, že na ceste budú nejaké zvieratá. A naozaj, stádo horských kôz je hodné vystúpenia z auta a fotenia. Sú kľudné, na turistov navyknuté. Prechádzajú cez cestu na jej druhú stranu.

Hore v lyžiarskom stredisku na parkovisku nenachádzame žiadne turistické značenie. Ideme sa spýtať čašníčky do bufetu. Hneď ju zaujme naše turistické oblečenie - Dušan v oranžových nohaviciach, ja som celá v zelenom. Pobaví nás poznámkou: „Ste tak nádherne farební, vy musíte byť z Európy.“ Zasmejeme sa, naozaj, ani sme si neuvedomili, že Kanaďania na túry chodia v tmavom oblečení. Nami vybraný okruh čašníčka označuje za nudný a odporúča nám radšej ísť ku Cascade Mountain. Hore sa kvôli snehu bez vybavenia síce nedostaneme, aj je na to málo času, ale v dvoch tretinách cesty je miesto nazývané Cascade Amphiteatre. To by sme za 4 hodinky mohli stihnúť. Označuje ho ako naozaj pekné miesto a častý cieľ svojich výletov. Necháme sa prehovoriť, a tak dnes druhýkrát meníme plán.

Zídeme späť na parkovisko a ideme popod lyžiarske vleky. Nájdeme drevenú orientačnú tabuľku, na základe ktorej zistíme, že ideme dobrým smerom. Cesta lesom sa ale po chvíli stratí, a tak sme znova pod lyžiarskymi vlekmi. Sú tu dve cesty. Jedna pokračuje popod vleky, ďalšia sa vnára do lesa. Značenie žiadne. Tak sa spýtame pracovníka lyžiarskeho strediska, ktorý je na skútri. Hovorí nám, že ideme dobre smerom do lesa a že sa nemáme báť, je to tu dobre preznačené. Nakoľko vieme, čo Kanaďania pokladajú za dobre preznačené - jedna tabuľka až dve v rámci celej turistickej trasy, len sa zasmejeme. On nevie, čo znamená „dobre preznačené“ pre turistov, zvyknutých na stredoeurópske značenie turistických trás.

Vonku poriadne mrzne, po slnku niet ani stopy. Stále mierne klesáme, až prídeme k mostu cez rieku Forty Mile Creek. Vyzerá to, že predošlý most rieka strhla a tento je náhradný. Síce teraz pokojná rieka, ale v jarnom období sa asi zvykne poriadne rozvodniť. Až teraz začíname stúpať. Táto strana rieky je citeľne teplejšia, nemrzne tu a zatiaľ ani stopy po snehu. Asi po polhodinovom stúpaní prídeme k druhému značeniu a poslednému, ktoré na trase dnes vidíme. Je to rázcestník dvoch trás. Naša ku Cascade Amphiteatre ukazuje čas ešte hodinku. To by sme mohli stihnúť sa aj vrátiť do zotmenia. Stúpame ďalej a na ceste začína byť sneh a zamrznuté stromy naokolo. A za trištvrte hodinu serpentínového stúpania sme v cieli. Síce sme očakávali výhľady na údolie, no nekonajú sa. Zato sa nachádzame v niečom, čo sa dá naozaj nazvať prírodný amfiteáter. Vo výške 2100 metrov nad morom, v údolí ukrytom medzi zasneženými vrcholmi vápencových hôr. Lúka a okolitá horská vegetácia, vrátane stromov, je čiastočne pokrytá snehom. Veľmi pekné, príjemné miesto, vyžarujúce pokoj.

Nakoľko je mrazivá zima a nechceme sa vracať potme, vraciame sa rovnakou cestou späť k autu, do lyžiarskeho strediska Mt. Norquay. Dávame si pozor, lebo zamrznuté korene stromov a skaly sa nám cestou dole šmýkajú. V aute si rekapitulujeme dnešný „lemra deň“ s konštatovaním, že veľmi „lemra“ nebol, ale sme len radi. Každá túra v nádhernom kanadskom prostredí je zážitok, a tak sa každý deň oplatí využiť naplno.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek