Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Strážovské vrchy – Malá Magura

Nečakané dva dni voľna mi prišli akurát vhod. Aj predpoveď počasia je veľmi uspokojivá, hlásia jasno. Prehrabávam sa v mapách. Keď mi padne pohľad na mapu Strážovských vrchov, je rozhodnuté! Vyberiem si tú časť pohoria, kde som už roky nebol. Preštudujem trasu, neváham a vyrážam do časti, ktorá nesie meno Malá Magura.

Vzdialenosť
48,8 km
Prevýšenie
+2791 m stúpanie, -2299 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jar – 01.05.2006
Pohoria
Strážovské vrchy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1351 m n. m.
  • Najnižší bod: 425 m n. m.
Voda
Prameň neďaleko križovatky značiek červená, modrá pod Božkovie lazom, pri les. chate, obec Čičmany, rekr. zariadenia vo Fačkovskom sedle.
Nocľah
TU Čičmany, kto chce táboriť či bivakovať, odporúčam v sedle Javorinka.
Doprava
SAD Bojnice ATC, Kľačno - Fačkovské sedlo.
SHOCart mapy
VKU č. 119 Strážovské vrchy, č. 120 Malá Fatra

Trasa

Bojnice – Šutovské sedlo – Boškovie laz – Magura – Čičerman – Lazový vrch – Čičmany – sedlo Javorinka – Homôlka – Fačkovské sedlo + výstup na Kľak

Stupákom na Boškovie laz

Túru začínam v blízkosti mesta Bojnice, na autobusovej zastávke ATC Bojnice. Sem sa dostanete autobusmi z Prievidze, ktoré smerujú na smer Nitrianske Rudno. Hneď vedľa zastávky je tur. smerovník. Na červenú značku, ktorou pôjdem, sa dá nastúpiť aj v Bojnických kúpeľoch.

Úsek od ATC ku kaplnke sv. Vendelína a do Šutovského sedla vedie prevažne lesom za mierneho stúpania. Za sedlom sa začína ozajstné stúpanie, ktoré sa skončí až na vrchole Boškovieho lazu. Značka vedie najprv lesnou cestou, neskôr treba odbočiť na lesný chodník, ním za stáleho stúpania sa dostávam na mohutné rúbanisko. Odtiaľ je prvý výhľad na Prievidzu, pohoria Vtáčnik a Žiar. Opäť sa dostávam do lesa, križujem modrú značku z obce Kanianka. V blízkosti je lesnícka chata, pri nej prameň. Stúpanie sa zmierňuje, prichádzam na lúku, z ktorej vidieť Nitrické vrchy s dominantným Rokošom. Ešte zopár desiatok výškových metrov a som na vrchole Boškovieho lazu.

Tu som v správnom čase, na správnom mieste! Dve mladé turistky tam pobehujú len v nohavičkách. Oj, pastva pre moje oči. Ale som gentleman, decentne sa obraciam, nechávajúc ich sa prezliecť.

Magura

Z vrcholu krátko klesám a dostávam sa na viaceré rúbaniská. Z nich vidím pred sebou takmer kompletný hrebeň Nitrických vrchov - Rokoš, Čierny vrch, Suchý vrch, v pozadí Homôlku. Potom sa už ponáram pod klenbu lesa. Ním, stále mierne stúpajúc, dostávam sa na križovatku so spevnenou lesnou cestou. Prekonám dve bezmenné kóty, za nimi ostrejšie hore až na vlastný vrchol Magury (križovatka dvoch značiek – zelená z Poruby, žltá z obce Temeš). Riedky porast dovoľuje zopár obmedzených pohľadov na západ. Keďže tu stretávam pomerne veľkú skupinu ľudí, ja samotár, poberám sa ďalej. Míňajúc rázcestie Nad Veľkou lúkou, teším sa na mapou avizovaný výhľad z Malej Magury. Mapa mieni, realita mení! Výhľad z vrcholu nie je. Trochu sa pomotkám po skalách a už aj zostupujem dole prudkým svahom smer sedlo Obšiar.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Smer Čičmany

Ešte pred sedlom sa pripája modrá značka z obce Chvojnica. Tu sa už ale klesanie zmierňuje. Tesne pred sedlom mám parádny výhľad na západ a severozápad. V pozadí jasne identifikujem Homôlku a Vápeč. Priamo zo sedla zas vidím na severovýchode Kľak. V tráve oddychujem a nechám sa unášať krásou okolitej prírody. Potom už naberám kurz smer vrch Čičerman. Postupujem zväčša lesom, z rúbanísk a priesekov mám lokálne pohľady na okolie. To už ale stojím na lúke v sedle Kolenová. Odtiaľto značka vedie lúkou okolo samotného vrcholu. Teplo ma morí a tak zas naberám síl. Ale duša plesá. Z lúk je ďalší ďaleký výhľad. Teraz vlastne už môžem konštatovať, čo lúka, to výhľad. A Kľak je stále fascinujúci.

Nasleduje ostrý zostup do Čičermanského sedla. Stretávam cyklistov, ktorý si to mieria z obce Tužina do dedinky Gápel. Myslím si, už som na skok od Čičmian, ešte vyšľapať na Lazový vrch a som v pohode, za necelú hodinku a pol v čičmianskej krčme. No, ako som sa mýlil. Výstup na spomínaný vrch bol teda zážitok. Chodník sa naraz úplne stratil v hustom poraste lesa, značenie je horšie než mizerné. Tak prekonávam strmé stúpanie dobrou húštinou, občas spestrené skalným terénom. Pohľad na vrcholový turistický smerovník je už dobrým znamením. Ten stojí na okraji lúky. Táto námaha ale stála zato. Pred sebou mám nielen záver Čičmianskej doliny, ale priam panoramatický pohľad na horstvo Strážova, vpravo zas Čičmanom dominujúcu Javorinku. Pivo, nepivo, dlho sa kochám touto panorámou!

Do obce zostupujem po žltej značke, ktorá vedie prevažne lúkami okolo ovčína. To ma už vítajú charakteristicky pomaľované čičmianske drevenice. Pár metrov a sedím v komnate miestneho kaštieľa, ktorý je premenený na krčmu a turistickú ubytovňu. Prach cesty splachujem dobrou dávkou piva. Ubytujem sa, prezriem si miestne múzeum v drevenici O. Rademu, večer zas podumám pri pive a spokojný zaspávam.

Cestou do Fačkovského sedla

Úsek, ktorý plánujem prejsť tento deň, je mnohým turistom dôverne známy. Zväčša je to druhá polovica túry, ktorú viacerí z nás začali v obci Zliechov, prešli cez vrch Strážov do Čičmian a ďalej Fačkovského sedla. Poprípade sme pokračovali ďalej hrebeňom Malej Fatry. Keďže je to známa trasa, aj na tejto stránke viackrát opísaná, uskromním sa a podám len stručný popis.

Vstávam skoro ráno, po červenej značke (Cesta hrdinov SNP) stúpam lúkou okolo lyžiarskeho strediska až do sedla Javorinka (prameň). Takmer stále lúkami s výhľadmi, traverzujúc vrchol kóty 938 (výhľady) klesnem do Sedla pod Priečnou. Nasleduje výstup lesom na vrch Priečna (opäť výhľady). Potom traverzom vrchov Úplaz a Čelo sa dostávam pod strmý svah Homôlky. Počas výstupu sa otvárajú z lúk ďaleké výhľady na západ a juhozápad. To sa dostávam už na lúčnatú vrcholovú planinu Homôlky. Tou až na samý vrchol. Oplatí sa pobehať po lúkach a nájsť nové netušené pohľady na blízke, či ďaleké okolie (Kľak, Žiar, Vtáčnik). Zostup vedie popri lyžiarskom vleku a je poriadne príkry. No neskôr už miernejšie okolo chát ku kolibe, ktorá stojí priamo vo Fačkovskom sedle. Tu zakončujem okolo obeda túru.

Kľak

Sediac pri pive a guláši, dumám, čo s načatým dňom. Do odchodu posledného autobusu mám päť hodín čas. Doma ma aj tak čakajú až okolo polnoci. Nuž, bol by hriech nevybehnúť len tak naľahko na Kľak!

Aj keď som bol na tomto vrchu x-krát, idem znova. Trasa je pohodlná, známymi serpentínami sa dostávam na Reváň. Prejdem lesom pod vrcholové bralá. Po ich prekonaní už stojím na vrcholovej plošine. Pár metrov a som na vrchole s neopakovateľným kruhovým výhľadom. Cestu späť tentokrát volím rovnakú ako som šiel hore.

V kolibe zasa zaháňam smäd a už definitívne ukončujem letnú pohodovú túru Strážovskými vrchmi.

Fotogaléria k článku

Najnovšie