Poloha a prístup

Pri druhej návšteve sme vystúpili z autobusu v Limbachu na konečnej a vybrali sme sa rovno hore dedinou. Keďže nevlastním GPS navigáciu, chalani mi polohu nadiktovali zo svojich múdrych telefónov a doma som si overil, že na www.turistickamapa.sk je domček zakreslený. My sme sa k nemu dostali 45-minútovým túlaním lesom, čo neviem presne reprodukovať, a tak ponúkam nakreslenú trasu po lesnej cestičke, odbáčajúcej z modrej na konci Limbachu.

Ďalšie prístupy:
* Po modrej z Limbachu a prvou odbočkou v lese vpravo a na križovatke lesných ciest opäť vpravo až na lúku Kramáre.
* Zo Slnečného údolia odbočiť pri horárni Valchovňa vľavo a po lesnej ceste pokračovať stále doľava až na lúku Kramáre.
* Od Šenkárky po žltej smerom na Kolárske a odbočiť prvou cestou doprava a ísť až na lúku Kramáre.
Všetky prístupy by nemali trvať dlhšie ako 45 minút.

Objekt

Ide o kamennú chatku so škridlovou strechou a malou teraskou. Stojí v lese pri lesnej ceste na okraji lúky Kramáre. Chatka má jedno okno, dva komíny a plechové vstupné dvere. Pri prvej návšteve nám nenapadlo sa pokúsiť dostať dnu, no pri druhej návšteve sme zistili, že dvere nie sú zamknuté. Chatka má jednu miestnosť, z ktorej sa po kovovom rebríku dá dostať na povalu. Tu by sa vyspali 4 ľudia. Miestnosť nie je zariadená. Sú tu "Peterky", plechová skrinka, pod oknom lavica a stolička, na zemi sú koberce.

Pred chatkou na malej terase je stôl. Vonku je ohnisko, okolo pne na sedenie a ražne na opekanie. V miestnosti sa pohodlne vyspí 6 ľudí, čiže celková kapacita chatky je asi 10 nocľažníkov. Piecky vyzerali byť celkom funkčné, čiže vzhľadom na blízkosť lesa a dreva v ňom ide o priam luxusnú možnosť prenocovania. Neviem, komu chatka patrí, ale asi lesákom. Je dobré, že prístupnosťou umožňujú prenocovať náhodným okoloidúcim a dúfam, že zverejnením sa vzhľad chatky a jej okolie nezmenia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Voda

Zdroj vody je na opačnom konci lúky, kde podľa mapy pramení ľavostranný prítok potoka Žobrák.

Autori fotografií: Miroslav Svítek a Martin Štěpánek