Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Malý a Veľký Milič
Malý a Veľký Milič Zatvoriť

Túra Malý Milič, Zlodej a Garamboš

Počas jari som sa prechádzal v oblasti Slanskej Huty, Malého a Veľkého Miliča, Skárošskej vyhliadky a Suchej hory. Už vtedy som sa rozhodol, že počas jesenných mesiacov, keď opadne lístie zo stromov, sa sem ešte vrátim, aby som si mohol pozrieť skaly pod Malým Miličom. Aby to nebola celkom podobná trasa, tak do nej vkladám aj hraničný vrch Zlodej (Tolvaj-hegy) a Garamboš s veľmi peknou skalou, na ktorej som ešte nikdy nebol.

Vzdialenosť
16 km
Prevýšenie
+705 m stúpanie, -790 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 30.11.2014
Pohoria
Slanské vrchy
Trasa
Voda
Prameň Bodnár, prameň sv. František pri Veľkom dreve
Doprava
Slanec (vlak, bus) - Slanská Huta (bus, parkovanie pri cintoríne)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Trasa

Slanská Huta – skaly pod Malým Miličom – Malý Milič – štátna hranica s Maďarskom – Zlodej (Tolvaj-hegy) – jazero Izra – Garamboš – Zimná lúka – Slanská Huta

Je posledný deň novembra, teploty sa trvalejšie ustálili okolo nuly, chcem využiť ešte posledné priaznivé chvíle na turistiku, a preto hneď ráno vyrážam smerom do Slanskej Huty. Auto zaparkujem na konci dediny a smerujem túlavé topánky cez lúku hore k lesu. Míňam jeden z bunkrov (tzv. ropík), ktoré sa stavali ako obranná línia v roku 1938. Ale o nich sa dá dočítať viac na www.slanskevrchy.sk, poprípade určite pán Google o nich bude vedieť viac. Vchádzam do lesa a dostávam sa na novú cyklotrasu, ktorá vedie až do Maďarska a spája niektoré slovenské a maďarské dediny. Z nej po pár sto metroch odbočujem vpravo, aby som sa po vrstevnici dostal miernejším stúpaním pod skaly Malého Miliča.

Skaly pod Malým Miličom

Už viackrát boli skaly opisované na rôznych webových stránkach a tiež na Hikingu, ale sám som sa v nich ešte nikdy nepohyboval, a tak má stále lákali. Je to chránené územie s 5. stupňom ochrany (národná prírodná rezervácia Malý Milič). Skaly sa nachádzajú pod ostrohou Malého Miliča na rozlohe 14,5 ha. Dostávam sa až pod samotnú skalnú stenu, kde sú niektoré stĺpy masívu nádherné, ale určite stoja za námahu a ísť sa pod ne pozrieť, aj keď je to trocha náročnejšie. Zo života vieme, že všetko pekné, niečo stojí, a tak vynaložená námaha bude odmenená krásou skalného mesta. Inak nemáme šancu spoznať krásu, ktorá je ukrytá v lesoch Slanských vrchov pod Malým Miličom.

Prechádzam sa pod skalami od severu na juh a potom sa po jednej z ostrôh dostávam až k vyhliadke. Dnes nie je dobrý výhľad ako minule. Pár cvaknutí fotoaparátu a idem po hrebeni do sedla k chatke, kde je možnosť si oddýchnuť, posedieť, načerpať stratené sily na ďalšiu cestu. Z tohto miesta by sme mohli pokračovať po žltej na Veľký Milič, ale ten dnes nie je v pláne, snáď sa tam vyberiem nabudúce. Po oddychu a pár dúškoch teplého čaju sa zberám ďalej po červenej magistrále E3 smerom k chate Kopaska a Malej Izre. To však ešte neviem, že o pár stoviek metrov svoje rozhodnutie zmením. Červená značka odbočuje vľavo, ale vo vzdialenosti 100 až 150 m je vidieť nejakú tabuľu, tak sa k nej vyberiem. Je to štvrtá tabuľa náučného chodníka Veľký Milič. Pri nej sa dočítam, že pokračuje až na štátnu hranicu, kde odbočením vpravo po hranici sa dostaneme na najvyššie miesto v tejto časti Slanských vrchov, a to na vrchol Veľký Milič s nadmorskou výškou 895 m. Rozhodujem sa, že mením čiastočne plán dnešnej túry a vyberám sa vľavo po hraničnej čiare smerom na vrch Zlodej (Tolvaj-hegy).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zlodej alias Tolvaj

Pokračujem hranicou a z niekoľkých výhľadov sa môžem pokochať aj na maďarskú časť Slanských vrchov – Zempléni-hegység (doslova Zemplínske vrchy). Naskytá sa prekrásna panoráma hôr a tiež pohľad na hrad Füzér a vežu vojenského objektu nad Telkibánya. Hraničnou trasou mám možnosť uvidieť smerom na sever spomínanú chatu Kopasku, od ktorej je pekný výhľad na môj rodný Zemplín. Už z diaľky sa nejasne črtajú na protiľahlom kopci nejaké tmavé obrysy. Dúfam, že to budú nejaké pekné skaly. V týchto miestach som ešte vôbec nechodil, a tak ešte niekoľko stoviek metrov a uvidím, čo je na tomto kopci zaujímavé. Zaujímavý vrch (670 m) vulkanického pôvodu nad maďarskou dedinou Pusztafalu. Dostávam sa na jeho vrchol, kde ma čaká pohľad na nádherné skaly, ktoré sú na maďarskej strane hranice. Severným smerom sa mi ukáže ďalšie miesto, kde bude nasledujúca prestávka a možno aj obed z mojich zásob. Je to jazero Izra.

Z vrcholu Zlodeja (Tolvaj-hegy) sa priamym a strmým chodníkom dlhým niečo viac ako 0,5 km po popadanom listí, šmýkajúc chodníkom, spúšťam dole na lúku pod Zlodejom. Pomáham si palicami, aby som zdolal strmé miesto. Konečne som dole na novej cyklotrase, ktorá prichádza zo Slanca. Na nej som bol z časti aj pod Malým Miličom. Odbočujem vľavo a pokračujem k Čatorni, kde sa dostávam k smerovníku pod Čatorňou. Stadiaľ vedie cyklotrasa a tiež modrá značka do Breziny. Nová cyklotrasa spája slovenské a maďarské dediny: Slanec, Slanská Huta, Brezina, Byšta, Pusztafalu a Füzérkajata. Sú na nich vybudované odpočívadlá, ktorých je v okolí Veľkého Miliča niekoľko. Od štátnej hranice je to k jazeru Izra len 2 km. Cestou míňam besiedku Bodnár aj s prameňom. V jeho blízkosti sa nachádza budova, ktorá sa využíva pre kone používané pri sťahovaní dreva. Ostatná časť je uzamknutá, ale je vidieť, že starostlivosť o budovu nie je, ako by mala byť. Cesta je v dobrom stave a o chvíľu som v blízkostí jazera Izra. Prechádzam Miličský potok a smerujem k reštaurácii, kde sa môžem zložiť a oddýchnuť si.

Jazero Izra

Niekdajšie rekreačne stredisko, kde bol niekedy čulejší ruch. Prekrásne prostredie pod Veľkým Miličom. Prístup k jazeru je z rôznych strán. Či už po turistických chodníkoch, alebo cyklotrasách. Nikde ani živej duše, iba odniekiaľ od chát sa ozýva motorová píla. K vzniku jazera v horách pod Veľkým Miličom sa rozprávajú dve povesti, ale o tých som písal v inom článku a určite sa o nich dá dočítať na internete. Počas rybárskej sezóny môžete stretnúť popri brehoch rybárov, chytajúcich ryby v čírych vodách Izry. Je to skutočne prekrásny kút Slanských vrchov. Cez letné mesiace je v prevádzke reštaurácia a je tu väčší ruch. Miestne lesy sú počas sezóny plné hubárov, ale aj turistov, cykloturistov alebo ľudí hľadajúcich miesto na oddych a relax.

Skladám z pliec ruksak a vybaľujem obed na občerstvenie. Vychutnávam si ticho, ktoré tu panuje. Sledujem trblietajúcu sa hladinu, či sa neobjaví ryba, ale je chladnejšie a aj tie sú stiahnuté ďalej od brehu v hlbšej vode. Ani sa mi nechce odísť, ale ešte mám pred sebou jeden cieľ putovania, a tak sa zberám po asfaltke, zároveň po zelenej značke smerom k Veľkému drevu, kde je nové oddychové miesto a na druhej strane cesty prameň František, pri ktorom sa dá občerstviť a uhasiť smäd. Stáčam sa vpravo, nebudem pokračovať po značke, lebo by som minul ďalší cieľ trasy, ktorú som si pripravil. Lístie je opadané a je lepšie vidieť cez les, tak vidím jeden z bunkrov pod vrchom Garamboš. Odbočujem do lesa a lesnou cestou sa dostávam k ďalšiemu, ktorý je o niečo vyššie a v jeho okolí je čisto. Odtiaľ kráčam na vrchol posledného bodu dnešnej prechádzky - Garamboš alebo tiež prezývaného Skala.

Garamboš

Po lesnej ceste sa dostávam k bráne, kde čnie do výšky vykrývač. Brána je zabezpečená len kameňom. Zvedavosť mi nedá, aby som sa nepozrel aj za ňu. To ešte vôbec netuším, že som na vrchole Garamboša. Za oplotením sa nachádza chata Izra, okolie je dosť zanedbané a v zadnej časti je altánok na posedenie. Dominantou je vysielač alebo vykrývač hneď pri chate. Celé je to postavené na skale, spájajúcej sa smerom na sever, ako nejaká paluba dlhej lode. Schádzam dole po jej východnej strane, aby som sa dostal až pod samotnú skalnú stenu, ktorú chcem celú obísť a zdokumentovať. Obozretne schádzam dole a prechádzam k severu, kde sa to spája. Samozrejme, že aj západná strana sa vyrovnáva, čo do krásy a výšky stien s južnou stenou. Musím povedať, že som si pred plánovaním trasy predstavoval túto časť obhliadky Garamboša oveľa náročnejšie. Bol som presvedčený, že mi to dá poriadne zabrať, ale opak bol pravdou.

Niekoľko metrov ešte prechádzam dole smerom na severozápad, odbočujem na lesný chodník, ktorým sa dostávam k Zimnej lúke pod Suchou horou (605 m). Po ľavej strane sa objavuje potok a po niekoľkých desiatkach metrov ho prekračujem a som na lúke v blízkosti chaty Dolina. Prechádzam lúkou a dostávam sa na zelenú značku, ktorá prichádza od horárne Veľké drevo. Po jednej aj druhej strane cesty sa na lúkach nachádza niekoľko bunkrov. Prichádzam k smerovníku Irmasek, kde pribudne ešte žltá značka. O chvíľu som na dohľad k Slanskej Hute, kde ma pri cintoríne čaká oceľový tátoš. Skladám z pliec batoh, fotobrašňu a všetko nahadzujem do auta a o chvíľu smerujem domov.

Záver

Dnes som splnil všetko do poslednej bodky, trasu som prešiel podľa plánu. Skaly pod Malým Miličom boli nádherné a veľmi ma prekvapili, lebo pri minulej návšteve to zvrchu tak dominantne nevyzeralo. Štátna hranica splnila očakávania z výhľadov na maďarskú stranu a jej Zempléni-hegység a aj so skalami na vrchu Zlodej (Tolvaj-hegy), ktorý mi dal patrične zabrať pri zostupe. Aj dnes sa potvrdilo, že Slanské vrchy majú vždy čo ponúknuť pre obdivovateľov a turistických nadšencov, že je tu nádherná príroda a krásne zákutia, ktoré sa oplatí navštíviť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie