Trasa

Nagymaros (Veľká Maruša) – Rigó-hegy (Drozdí vrch) – vyhliadka Gant – Remete barlang (Pustovnícke jaskyne) – Szent Mihály-hegy (Svätomichalský vrch) – Juliánus torony/Juliánova rozhľadňa (hegyes tető) – Büdős (Smradľavé jazero) – Kőves mező – Nagymaros (Veľká Maruša)

Veľká Maruša

Vyrážam po žltej značke strmými ulicami mestečka Nagymaros (historický slovenský názov je Veľká Maruša). Prvé zmienky pochádzajú z 13. storočia a po tureckých vojnách bolo osídlené Nemcami. Mestom sa stalo v roku 1996, vo vyšších partiách pripomína skôr chatovú osadu. Už za poslednými chatami na Rigó-hegy (Drozdí vrch) sa ponúkajú prvé výhľady na Vyšehradské vrchy (Pilis) a hrad Visegrád (Vyšehrad) na opačnej strane Dunaja. Sneh je mokrý, veľmi sa lepí na topánky a miestami je šmykľavo.

Pokračujem po žltej značke doľava, až kým neprídem ku križovatke so žltou „značkou jaskyňa“, po ktorej pokračujem. Ešte predtým som si odskočil neznačkovaným chodníkom na blízku skalnú vyhliadku Gant s peknými výhľadmi. Odtiaľto idem kúsok dole a popri skalnom úbočí Svätomichalského vrchu (Szent Mihály-hegy). Evidentne odkedy napadol sneh, som tu prvý človek, čo tadeto ide. Je tu drôtený plot a tabuľka upozorňujúca na nebezpečenstvo zosuvu, ide sa okolo hrany odtrhu zosuvu, popri jeho okraji až dole pod skalný svah, kde sú zvyšky nejakých budov. Jedna vyzerá ako zvyšky bunkra a vedľa sú nejaké základy budov, ktoré vyzerajú byť oveľa staršie. Mali by to byť zvyšky domov zo 14. až 15. storočia.

Pustovnícke jaskyne

Odtiaľto je to k Pustovníckym jaskyniam (Remete barlang) už len kúsok, pre zmenu hore. Jaskyne sú človekom rozšírené prirodzené pukliny. Boli vytesané v 11. storočí pustovníkmi-mníchmi baziliánmi (gréckokatolícky mníšsky rád). Pustovníci (tzv. eremiti) sem vraj prišli už za Veľkej Moravy so svätým Cyrilom a svätým Metodom. Pred jaskyňami je úzka plošinka, ktorá ich spája, smerom k Dunaju, ako aj nad jaskyňami sú strmé skalnaté svahy. Pobavil ma moderný pokus o praveké umenie v jednej jaskyni. Vôbec to nepôsobí ako vandalizmus, skôr je to milé. V inej jaskyni je ohnisko a krásne výhľady na Dunaj a protiľahlé hory s roklinou Rám (priamo oproti) sú odvšadiaľ.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Od jaskýň idem do kopca po modrej značke "jaskyne" (zaujímavé, v mape taká nie je) prudko do kopca a potom po žltej "pluske" (krížik) až na Svätomichalský vrch (Szent Mihály-hegy) s nadmorskou výškou 484 m, kde stretám prvých a na dlhý čas aj posledných ľudí, ako s problémami schádzajú, resp. šmýkajú sa krátkym skalným úsekom. Ja tento problém nemám. Prezieravo som si vzal protišmykové návleky alias "minimačky", s ktorými celú cestu nemám problém so šmýkaním. Problém bol skôr s lepením sa snehu na topánky.

Juliánova rozhľadňa

Za križovatkou s modrou značkou, po ktorej pokračujem až na Juliánovu rozhľadňu (Juliánus torony), prechádzam okolo niekoľkých hlbokých jám s veľkosťou približne 4 x 4 m, ohradených dreveným plotom. Sú to vraj zvyšky po geologickom prieskume, keď vraj hľadali drahé kovy. Ak by ste išli s deťmi, treba dať pozor, lebo sú veľmi hlboké (15 až 20 metrov) a úplne kolmé. Prechádzam cez lúku s vysielačom a po krátkom čase vidím kamennú rozhľadňu v nadmorskej výške 482 m. Výhľadová veža bola postavená v rokoch 1938 až 1839. Nie je príliš vysoká, ale je z nej naozaj nádherný výhľad na ohyb Dunaja, Pilis (Vyšehradské vrchy), Börzsöny (Novohradské vrchy) aj "našu" Burdu (Kováčovské kopce). Pevnosť Vyšehrad (Visegrád) mám zhora ako na dlani. Rozhľadňa má meno po mníchovi Juliánovi, ktorý v stredoveku podnikol cestu na východ a hľadal pravlasť Maďarov (vraj ju našiel), neviem prečo...

Z rozhľadne pokračujem cez les po modrej značke (s malou odbočkou k jazierku Büdős po značke zelené "T-čko"). Je to prirodzené jazierko, silno zanesené a v preklade je to Smradľavé alebo Páchnuce jazero. Idem až na Kőves mező, čo je lúka v sedle nad Nagymarosom s ďalšími výhľadmi na Visegrád (Vyšehrad). Dá sa tiež zísť do dediny Zebegény na druhej strane horského chrbáta, kde je napríklad slovenský pamätný dom. Z lúčneho sedla Kőves mező len zídem dolu do Nagymarosu (Veľká Maruša), kde mi pred nosom odchádza vlak, takže ešte dve hodiny strávim prechádzkou po meste a popri Dunaji, či sledovaním kompy do Visegrádu (Vyšehrad).