Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pod Somárom cestou na Pezinskú Babu
Pod Somárom cestou na Pezinskú Babu Zatvoriť

Príbeh Bežkári malokarpatskí

Malé Karpaty sa ponukou svojich bežkárskych trás určite vyrovnajú aj Kremnickým vrchom. To nehovorím len preto, že posledných 30 rokov žijem v Bratislave, ale najmä preto, že obstojne poznám aj ostatné bežkárske lokality na Slovensku. V porovnaní s terénmi okolo Skalky však Malé Karpaty majú jednu veľkú nevýhodu – nízku nadmorskú výšku a s tým súvisiaci nedostatok snehu v teplých zimách.

Aj napriek problému s nedostatkom snehu existuje v Bratislave silná bežkárska komunita, ktorá nedá na Malé Karpaty dopustiť. Fungujú na povel. Keď napadne sneh, berú si v práci hneď dovolenku (ak môžu) alebo so škrípajúcimi zubami vydržia do najbližšieho víkendu, ale potom už húfne opúšťajú mesto a ukájajú svoju túžbu po bežkovaní. V posledných rokoch to ide dokonca tak ďaleko, že ak sa udrží sneh aj v meste, respektíve na rovine okolo Dunaja, objavujú sa aj v mestských parkoch alebo na hrádzi Dunaja, prípadne aj na hrádzi Malého Dunaja.

Keď počasie praje

Malé Karpaty majú zvláštnu klímu, ktorá pri vhodnom prúdení vzduchu bežkárom pomáha. Keď napríklad v zime prúdi studený vlhký vzduch zo severozápadu, ktorému sa Malé Karpaty postavia do cesty, výdatne v nich prší alebo sneží. Z oboch strán Malých Karpát je rovina a mraky prinášajúce vlhkosť klesnú pri svojom postupe nad rovinu Záhoria alebo Podunajska nízko nad terén a narazia na Malé Karpaty. Aj teplotný gradient je vtedy strmší, teplota s rastúcou výškou klesá rýchlejšie ako v porovnateľných nadmorských výškach v pohoriach, ktoré sú hlbšie v jadre Karpát. A keď sa takáto situácia opakuje niekoľkokrát za zimu, hore na hrebeni je dostatok snehu a ten vydrží často aj do druhej polovice marca.

Poznám mnoho Bratislavčanov, ktorí ani netušia, aký nádherný zasnežený svet možno často nájsť v zime len kúsok za mestom. Za zablateným, mokrým a na dlhé dni v hmle utopeným mestom, v ktorom počas celej zimy len prší a ak aj nasneží, tak sneh sa po pár dňoch rýchlo roztopí. Stačí však vybehnúť na Biely kríž nad Račou a ste v inom svete. Dnes majú bežkári oproti minulosti ďaleko viac možností zistiť si, aké sú snehové podmienky na hrebeni Malých Karpát. Pribudli webkamery, ale aj špecializované webstránky (hiking.sk nevynímajúc), na ktorých nájdu informácie o stave snehu. Pamätám si, že raz sme išli lokálkou zo Zohoru do Plaveckého Podhradia so zámerom bežkovať cez Vápennú na Zochovu chatu. Vedeli sme, že nájdeme úseky bez snehu, ale vedeli sme aj to, že na Vápennej, ale potom ďalej najmä od sedla Skalka až po Zochovu chatu, je sneh. Ľudia vo vlaku sa nám smiali, ukazovali na nás a hovorili: „Sneh si nesú v batohoch.“ Nebolo treba. Sneh bol na Vápennej a potom aj od sedla Skalka až na Zochovu chatu a na záver zimy sme si výborne zabežkovali.

Baba – Rača, tisíc alebo sto?

Trasa z Pezinskej Baby po červenej značke na Biely kríž a odtiaľ okolo Haluzického pomníka do Rače k Trom zajacom (dĺžka 19 km) je klasickou trasou bratislavských bežkárov. Pamätám si len jednu zimu (2013/2014), keď som ju neabsolvoval. Aj v časoch, keď sme o globálnom otepľovaní len nesmelo uvažovali, sa na trasu vyrážalo hlavne v čase, keď napadol sneh. Na Babu jazdil v sobotu ráno kĺbový Ikarus, niekedy aj dva, a plné boli podľa toho, ako napadal sneh. Bežkári vtedy operatívne menili plány na víkend. Veď v Malých Karpatoch sneh často nevydrží od víkendu do víkendu. Trasa sa samozrejme dá absolvovať aj v opačnom smere, teda z Rače na Babu, ale jednak je to väčšinou do kopca, lebo Rača je v nadmorskej výške asi 150 metrov a Baba 530 metrov, a treba si zaistiť aj cestu domov z Baby. Za mladi sme robili často aj trasu Rača – Baba, tam čaj s rumom v známom Bufetíku a naspäť. V sezóne 2012/2013 som absolvoval túto klasiku niekoľkokrát. Dokonca časť trasy ešte v apríli, presne 6. 4. 2013. To bola doteraz moja jediná bežkovačka v Malých Karpatoch v apríli.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V spomenutej zime 2012/2013 som stretol na tejto klasike kolegu, ktorého tu stretávam roky. Nesmelo som sa ho opýtal, koľkokrát absolvoval trasu Baba – Rača. Odpovedal mi protiotázkou: „Tisíckrát?“ Uf, ja si trúfam tak na 100 účastí na tejto klasike. Návraty k trase svedčia o tom, aká je obľúbená. Ale aj o tom, že v okolí Bratislavy trasa Baba – Rača nemá konkurenciu, aj keď Malé Karpaty za dobrých snehových podmienok ponúkajú množstvo ďalších trás. A tie nájdete aj dole na rovine pri Dunaji. Zažil som aj takú zimu, keď som viac ako mesiac temer každý deň bežkoval na pivo po hrádzi Dunaja do Čunova (12,5 km). Ruky som mal vtedy vytrénované ako šimpanz.

O obľúbenosti bežkárskej trasy Baba - Rača svedčí aj to, ako rýchlo ju po novembrovej ľadovej kalamite dobrovoľníci a lesní robotníci vyčistili od popadaných konárov. Na niektorých úsekoch medzi Bielym Krížom a Somárom sa cez les v pohode dá prejsť len po bežkárskej trase. Všade naokolo v lese sú kopy polámaných konárov. Bežkovať sa po nej dalo túto zimu (stav k 24.1.2015) osem dní - od 30. decembra 2014 do 8. januára 2015.

Na tridsiatku tridsiatku

Tak sa volala bežkárska akcia, ktorú som zorganizoval na svoje tridsiate narodeniny. Vytlačil a rozposlal som pozvánky, na ktorých bola aj navrhovaná trasa bežkárskej túry po hrebeňoch Malých Karpát. Stretnutie s úvodným občerstvením som naplánoval v známej račianskej krčme U troch zajacov. Predpísaná výbava účastníkov bol úsmev a bežky. Bola druhá polovica marca, od rána svinsky lialo, ale na hrebeni vraj ešte bol sneh. Postupne prichádzala k Trom zajacom väčšina pozvaných, a aj keď boli premočení od dažďa, ešte stále všetci mali predpísanú výbavu – úsmev a bežky. Celý deň však vytrvalo pršalo, a tak sme sa na bežky vôbec nedostali a až do záverečnej sme sedeli u Troch zajacov. Už si celkom presne nepamätám, ako sme akciu ukončili, akurát si pamätám, ako sa ma manželka doma pred dvermi bytu – okrem ďalších otázok – dosť ostro opýtala: „A kde máš bežky?“

Ráno na druhý deň bola nedeľa. Vyfasoval som deti na tradičnú nedeľnú prechádzku a hneď sme sa vybrali k Trom zajacom. Tam sedela asi polovica účastníkov včerajšej akcie. Bežky boli v stojane na lyže. Mimochodom, krčma U troch zajacov je jediná krčma v Bratislave, ktorá má špecializovaný stojan na lyže. Okolo jedenástej začal Gustík (spomínam ho aj v iných mojich príspevkoch) kašľať ako starý pes. Jeho kašeľ sa zhoršoval, a tak sme sa rozhodli, že s ním ideme na pohotovosť, lebo mu zjavne stúpala telesná teplota. Cestou na pohotovosť sme sa dozvedeli, že Gustík sa v sobotu od Troch zajacov vybral ešte k známemu v Rači, ale zaspal na trávniku pred vchodom do jeho domu. Stále lialo a život mu zachránila dcérka jeho známych, ktorá sa pred spaním pozrela cez okno na ulicu. Aj keď Gustíka rýchlo vyzliekli a osušili, už to nebolo bez následkov a v nemocnici si ho nechali s ťažkým zápalom pľúc. A tak som sa v nedeľu vracal domov s deckami aj s dvomi pármi zachránených bežiek.

Ilustračné fotografie: Turistický klub Štart Bratislava - Vladimír Ješko, Ján Pospíšil – Pele, Miroslav Toman, Boris Rudolf, Jozef Oravec, Ctibor Páchnik, Miroslav Skrúcaný, Marian Drozda a Pavel Slovák

Súvisiace články

Na lyžiach cez malokarpatské sedemstovky
Lyžiarska túra cez Vysokú
S bežkami cez Volhovisko na Somár

Fotogaléria k článku

Najnovšie