Čo je film?

Film je záznamové médium, ktorého história sa píše už vyše sto rokov. Je to navinutý plastový pásik uložený v svetlotesnej kazete – skladá sa z podkladovej, svetlocitlivej a ochrannej vrstvy. Svetlocitlivú emulziu tvoria kryštáliky halogenidu striebra (napr. AgBr, AgCl, AgI), ktorých povrch sa obohacuje spektrálnymi senzibilátormi, čím sa dosahujú rôzne stupne citlivosti na rôzne vlnové dĺžky svetla (t.j. farby). V čiernobielom filme sa svetlocitlivá emulzia skladá z jednej vrstvy, pri farebnom filme z troch (každá je citlivá na jednu zo základných farieb – červená, zelená, modrá).

Ďalej odporúčam www.howstuffworks.com/film.htm. Výborne a do detailov popísané všetko podstatné o filme. Ak chceš podrobne vedieť ako film funguje, je to asi najlepšie spracovanie na internete aké som kedy našiel. A nemusíš mať ani blízky vzťah k chémii aj keď pri fotke nezaškodí.

Citlivosť

ISO/ASA DIN príklad
exp.času
64 19 1/80
80 20 1/100
100 21 1/125
125 22 1/160
160 23 1/200
200 24 1/250
260 25 1/320
320 26 1/400
400 27 1/500
650 29 1/800
800 30 1/1000
1000 31 1/1250
1600 33 1/2000
Citlivosť filmu udáva hodnota ISO, prípadne staršia jednotka DIN (viz prevodná tabuľka) – väčšina dnešných filmov nesie označenie ISO/DIN, teda napr. 100/21. Na niektorých foťákoch sa môžeš stretnúť aj s označením ASA – hodnoty sú identické s ISO.

Od citlivosti filmu závisí množstvo svetla potrebné na vykreslenie obrazu na políčku (teda čas otvorenia uzávierky = expozičný čas). Citlivosti sa niekedy hovorí aj rýchlosť filmu, čo je podľa mňa praktickejšie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Späť k číslam – v tabuľke sú niektoré hodnoty zvýraznené (ISO 100, 200, ...). Pre tieto hodnoty platí, že film s nasledujúcou hodnotou je raz tak rýchly a film s predchádzajúcou hodnotou má polovičnú rýchlosť. Z tabuľky vidno, že rýchlosť sa zdvojnásobuje pri každej tretej DIN hodnote a pri každej dvojnásobnej ISO hodnote.

S citlivosťou súvisí aj veľkosť zrna. Zjednodušene povedané, pri celuloide veľkosť zrna definuje rozlišovaciu schopnosť získaného obrazu tak ako rozmer v pixeloch určuje rozlíšenie digitálneho obrazu. Od veľkosti zrna je odvodená ostrosť výsledného obrazu a tiež možnosť kvalitného zväčšovania. Všeobecne platí, že ak sú dva filmy s rôznou rýchlosťou (citlivosťou), tak rýchlejší má väčšie zrno ako pomalší. Obrátene, film s nižšou hodnotou ISO má lepšiu rozlišovaciu schopnosť ako film s vyššou hodnotou. Takéto porovnanie je závislé od typu filmu (b&w, negatívny, pozitívny) – najlepšie túto závislosť kopíruje rovnaký film len s inou rýchlosťou – napr. Fujicolor Superia 100 a 400.

Dosť bolo teórie – ako rýchly film si teda na hory zobrať?

Záleží od foteného objektu – ak chceš ísť fotiť zver, tak potrebuješ rýchlejší film (400 a viac). Zver sa najlepšie fotí skoro ráno alebo tesne pred súmrakom, kedy je menej svetla. Zver sa hýbe a zväčša treba teleobjektív (100 a viac mm), z čoho vyplýva, že potrebuješ rýchlejšiu expozíciu (1/250 a viac). Ak fotíš krajinky, postačia stredne rýchle filmy (100 až 400).

Záleží od účelu tvojho snaženia sa – ak chceš fotky štandardnej veľkosti (t.j. do rozmeru 13x18cm), môžeš si vybrať rýchlejší film, ktorý poskytuje vyšší komfort. Keď však chceš zväčšovať, musíš vyberať pomalšie filmy. Ideálne sú 100 a menej, ale to chce statív alebo veľmi trénovanú ruku.

Najčastejšie chodievam do hôr s 200-kou, občas 400-kou.

Čiernobiely (b&w)

Dodnes sa b&w filmy tešia značnej obľube najmä pri fotení portrétov, prípadne pre umeleckú fotografiu. Do hôr sa už používa menej, nechcem však odrádzať od jeho použitia – najmä skalnaté štíty sú úžasné na čiernobielo. Väčšina predávaných b&w filmov vyžaduje iný proces vyvolávania a preto ti ho štandardný lab nespracuje. Pravdou ale je, že už existujú ČB filmy spracovateľné pomocou procesu C-41 a teda v pohode pre každý lab (napr. ilford XP2 Super 400, Kodak Black & White + 400, Kodak Professional Portra 400BW, Kodak T-Max T400CN). Ak nemáš komoru na vyvolávanie ČB filmov, radím ísť práve touto cestou.

Farebný negatívny

Asi najpoužívanejší typ filmu. Použi ho ak chceš iba fotky pre seba alebo na svoju web stránku a neplánuješ premietanie ani použitie v knihe alebo v magazíne. Výhodou je nižšia cena, veľká rozšírenosť ako filmov tak aj spracovávajúcich labov. Negatívne filmy je možné pomerne ľahko potlačiť, čo znamená, že ak napr. 400-ku nafotíš ako by to bola 1000-ka (nastavíš inú hodnotu ISO na foťáku ako udáva film) a v labe požiadaš o vyvolanie ako by to bola 1000-ka, tak dosiahneš celkom uspokojivé výsledky. Tiež je možné pri výrobe fotiek mierne zle vyfotené políčko doladiť, takže na fotografa sa kladú nižšie nároky na presnosť expozície.

Pre začiatočníka je tento typ filmu najvhodnejší a zväčša trvá veľmi dlho kým vyrastie z jeho používania. K použitiu diáku zväčša prinúti nemožnosť premietať negatívy – aj keď je dnes možné negatívy digitalizovať a následne premietať pomocou dataprojektoru. Avšak takto premietané obrázky zatiaľ nevedia konkurovať kvalite diákov.

Ceny za moju obľúbenú 200-ku s 36 políčkami sú už od 130 Sk.

Farebný pozitívny – diák

Drahší, ale lepší typ filmu. Diáky majú vyššiu rozlišovaciu schopnosť, vyšší kontrast a krajšie farby. Sú vhodné na premietanie aj na ďalšie spracovanie – poskytujú lepší výsledok pre použitie v knihách aj v magazínoch. Nevýhodou je nutnosť vysokej presnosti expozície a možnosti potlačenia filmu sú nižšie ako pri negatívnom filme. Najväčšou nevýhodou však je, že za cenu jedného pozitívneho filmu by sa často dali kúpiť tri negatívne. Nie každý lab vie vyvolávať diáky – keď už však vie, tak výsledok je na vyššej úrovni. Dôvod je z väčšej miery psychologický, pretože ak do labu donesieš diák tak v očiach personálu vyzeráš ako človek čo vie čo robí. A preto si dajú väčší pozor ako pri spracovaní negatívneho filmu, ktorý sa v najväčšom množstve používa v kompaktných foťákoch.

Ceny sa pohybujú od 300 Sk vyššie za 36 obrázkový film.

Značka a typ?

Každý fotograf si časom vytvorí súbor materiálu, s ktorým pracuje. Záleží od osobnej preferencie, skúseností alebo odporúčaní. Najčastejšie skloňovanými značkami sú u nás Kodak a Fuji, prípadne Agfa. Pri čiernobielych filmoch okrem nich naďabíme aj na Fomapan a Ilford.

A ako vyberať z ponuky rôznych typov od rovnakého výrobcu? Zväčša je rozdiel v cene. Najnižšie sú položené filmy určené masovému trhu. Všetci výrobcovia ale majú aj širokú škálu profesionálnych filmov so špecifickým určením. Mrkni sem, dobré info, ibaže odporúčané filmy sú dosť drahé.

Moje obľúbené: Fujicolor Superia (Reala 100, 200, X-tra 400), Kodak Portra, Fujicolor NPS, Fujichrome Provia.

Pri výbere farebného negatívneho filmu je dôležité brať hneď do úvahy miesto spracovania filmu – resp. značku foto papiera, ktorú lab používa. Pre verné podanie farieb je dobré ak sa napríklad v prípade Fuji filmu použije aj Fuji papier. Ak sa použije Kodak papier a zároveň v labe zabudnú nastaviť korekciu farieb, výsledok hrá do žltej farby. Naopak pri kombinácii Kodak filmu s Fuji papierom je výsledok príliš do červena.

A nezabúdaj, lab za par korún nerobí zázraky na počkanie. Kvalitný film musí vyvolať kvalitný lab, inak bude výsledok aj z najlepšieho filmu úplnou katastrofou. Lacné laby z času na čas poškrabú film pri spracovaní a to má spolu s nenávratným zničením materiálu aj deštruktívne účinky na nervy. Ak máš akékoľvek otázky alebo komentáre, rád na ne odpoviem vo fóre.