Cesta

Cesta z Bratislavy do sedla Eibeggsattel trvá 2,5 hodiny. Mne trvala trochu dlhšie, lebo na mňa liezli driemoty. Musel som sa zastaviť na odpočívadle za Gloggnitzom a trochu si schrupnúť. Po štvrťhodinovej prestávke som uháňal ďalej na Leoben. Na križovatke Mürzhofen - Allerheiligen som z diaľnice zbehol a cez Jasnitztal som vyšiel do sedla Eibeggsattel v nadmorskej výške 1001 metrov.

Brandner Berg

O 8.00 h som vyrazil na prechádzku. Snehu bolo dosť, no prvých 300 metrov som išiel v koľajach od traktora. Nato som naďabil na šípku ukazujúcu hore na svah. Nedalo sa vyhnúť, musel som si obuť snežnice. A lopotil som sa v nich až do večera. Lúkou som vyšiel na hrebeň a za plotom som začal stúpať lesom. Išiel som strmo hore, bolo však chladno, stvrdnutý sneh ma dobre držal. Sedlo bolo v hmlách, ale keď som vystúpil na Brandner Berg (1327 m), hmly boli dolu podo mnou. Na južnom svahu Brandner Bergu je lúka a otvoril sa mi výhľad na Hochlantsch, trčiaci z bielej periny. Paráda. O pár metrov sa ukázal aj výhľad na sever. Dobre bolo vidno Schneeberg, Rax, Hohe Veitsch aj kopce Hochschwabu, ktoré zatiaľ dobre nepoznám.

Hrebeňom

Stúpal som nádhernou panenskou krajinou. Po Brandner Berg tu ktosi išiel bez snežníc a dobre sa prepadával do snehu, no ďalej nešiel nikto. Na pár miestach sa cez hrebeň tiahli stopy od zveri a míňal som peknú poľovnícku chatku. Vyliezol som na Grabenbauerhöhe (1451 m). Turistická značka vrchol podchádza, lenže značenie som viac tušil, ako videl. Držal som sa hrebeňa, tak som mal istotu, že nezablúdim. Za kopcom sa mi otvoril výhľad na západ na Eizenerzské Alpy. Bola nádherná viditeľnosť. Za Grabenbauerhöhe sa ide zubatým hrebienkom, no v podstate sa stále klesá. Na jednom mieste ma poplietol spadnutý strom a zbehol som z hrebeňa. Chvíľu som sa plahočil lesom, ale po pár desiatkach metroch som sa na hrebeň vrátil.

Rennfeld

Značenie je sporé, neplánovite som vyšiel na nevýrazný pahorok pred Bucheck Sattel (1275 m). Od sedla bolo značenie ešte horšie, ale ktosi tu minulý týždeň prešiel a v teréne sa dala rozoznať stopa od snežníc. Začalo finálne stúpanie. Kým som kráčal lesom, ešte to ušlo, avšak na lúke bolo množstvo čerstvého snehu. Prepadával som sa doň a môj postup sa spomalil. Začal som trénovať jačí krok. Po každých desiatich stupoch som musel stáť, aby som sa vydýchal. Vyliezol som na Rennfeld s výškou 1629 metrov. Z kopca je nádherný výhľad, viď priložené obrázky. Je tam aj horská chata, ktorá bola otvorená. Lenže keď som tam prišiel, bolo 13.30 h, čo znamená, že bol najvyšší čas šprintovať naspäť. A veru, aj som šprintoval. Snežnice sa podo mnou len tak mihali. Vracal som sa po svojich stopách, takže som nemusel špekulovať nad mapou. Na zvážnici za Bucheck Sattel som zhltol neskorý obed a do sedla Eibeggsattel som sa vrátil o 17.30 h, len pár minút pred tým, ako sa začalo šeriť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Záver

Nádherná prechádzka, hoci na snežnice trochu pridlhá. Pán Paulis, ktorého výletom som sa inšpiroval, je predsa len iný borec, ako ja. Už však poškuľujem po neďalekom Hochschlagu, kde by mala byť prechádzka o kúsok kratšia.