Trasa

Hájovňa pred kúpeľami Borda – vyhliadka Holubia hora – Lazy – pod Pecami – kúpele Borda – hájovňa

Ráno vyrážam smerom do Sečoviec, kde sa mám zastaviť ešte pre priateľa, s ktorým som sa dohodol na dnešnom dni. To však ešte neviem, že na križovatke stretnem aj Petra, a tak zastavujem, lebo sme sa už dosť dlho nevideli. Navrhujem mu, že sa s Tonom zberám niekde prejsť, nech ide so mnou k nemu a potom sa tam dohodneme, ako ďalej. Čo s dnešným turistickým dňom, to sa uvidí až na mieste, veď my to tu už dôkladne poznáme. Vyrážame teda v ústrety Slanským vrchom. Hore v dargovskom sedle však nechceme nechať auto, a tak sa pokračuje ďalej smerom k bývalým kúpeľom Borda. Odbočujeme z hlavnej cesty a po kilometri sme pri hájovni, kde niekedy zvykneme nechávať svojho štvorkolesového tátoša - aj dnes si ho tu ustajníme. Hneď, keď vystúpime von z auta, je vidieť, že aj keď snehu je okolo 10 cm, tak podklad na ceste nie je, a tak by sme zbytočne len ničili sklznicu. Tak dnes pôjdeme všetci traja na spoločnú túru. Tak kam sa ide? Celkom sa ukazuje aj pekné počasie, a tak možno bude vidieť aj ku Kojšovskej holi či Vysokým Tatrám. Preto smerujeme od hájovne po modrej, z ktorej odbočíme vľavo k Holubej hore. Pozrieme, ako to vyzerá z vyhliadky, potom smerom na Lazy, a ďalej sa uvidí. Od miesta, kde sa modrá stáča hore vpravo od asfaltovej cesty, pokračujeme ešte asi 200 m a odbočujeme vľavo smerom k Holubej hore a potom smerom na západ hore po lesnej ceste na hrebeň. Celou cestou až k miestu, kde odbočujeme k vyhliadke, nás sprevádzajú potôčiky vody pretekajúce po ceste. Po niečo viac ako pol kilometri odbočujeme vľavo na chodník a trocha strmšie stúpame. Z hrebeňa odbočujeme na juh a po 100 metrov sa nachádza samotná vyhliadka, z ktorej je pekný výhľad na juh a západ.

Vyhliadka

Menšia skalná stena, ktorú je vidieť aj z cyklotrasy smerom na Herľany alebo z vrcholu Ploská. Nachádza sa na južnom hrebeni Holubej hory, s plošinkou niekoľkých štvorcových metrov. Dnes sme dole pod plošinku nešli, ale na webe sa dajú nájsť aj iné fotografie z týchto miest. Dnes sa naskytá pekný pohľad na južnú časť vrchov pod Bogotou, samotný Dargovský priesmyk aj s pamätníkom. Za ním je vidieť Ploskú a nad ňou Tereš, za ním samotná Bogota, vľavo sú to Veľký a Malý Žiar. Vpravo dole nižšie je to Hrádok a za ním v pozadí Hradisko nad Slancom a vrcholy Dobrák a Bradlo. Dokonca sa dajú rozoznať aj Veľký Milič a Suchá hora. Na juhozápad sa v opare črtajú aj veže a komíny U.S. Steel Košice. Dnes je vidieť aj na Kojšovskú hoľu. Dole, najbližšie je osada Borda, vľavo Košický Klečenov, a potom aj Svinica. Celé to máme ako na dlani, len si sadnúť a preživať tieto výhľady. Oddychujeme a vraciame sa späť na lesnú cestu, po ktorej budeme pokračovať až pod Lazy. Samotný vrchol Holubej hory je ešte asi 700 m severnejšie po hrebeni. Dnes ho prechádzať nebudeme. Schádzame do doliny a dostávame sa na druhú stranu pod Lazy.

Mierne stúpame po lesnej ceste až pod hrebeň Lazy a to čo sme v duchu tušili, sa stáva aj skutočnosťou. Aj napriek veľkej vzdialenosti (okolo 100 km) je dnes vidieť až k našim veľhorám Vysokým Tatrám. Predsa, je zima a samotný vzduch je priehľadnejší. Slniečko nám krásne svieti od chrbta, až je niekedy zle pozerať do trblietavého snehu. Tu hore od 700 m je ho už pomaly aj 30 cm. Zastavujeme sa a pokračujeme hrebeňom smerom na východ k vrcholu Lazy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lazy

Vrchol s nadmorskou výškou 859 m. Vraj niekedy sa tento vrch volal Lysá, ale nik nevie, prečo bol premenovaný. Dnes po víchriciach a polomoch, ktoré tu v posledných troch rokoch boli, je neskutočne holý. Len sem-tam sa tu do výšky šplhá nejaký ten semenáč. Už od smerovníka Spálená stráň sem prichádzajú tri turistické značky. Modrá z Herlian smerom do Dargovského priesmyku cez zaniknuté kúpele Borda. Medzinárodná červená E3 a žltá z Dargova cez Bačkovskú dolinu a Parušťan. Z Lazov sú pekné výhľady južným smerom k Bogote a Zemplínským vrchom. Na západ je vidieť Kojšovskú, niekedy aj Kráľovu hoľu. Na sever je vidieť zas Makovicu, Rankovské skaly, v pozadí aj špicu vysielača Dubník a tiež Čiernu horu. Severozápadne aj Čergov a Tatry. Dobré miesto s výhľadom na celú dolinu medzi Lazmi a Veterníkom je aj zo sedla smerom k smerovníku pod Spálenou stráňou. Veterník je známy svojou najhlbšou dierou s hĺbkou až 55 m (prezýva sa aj Vitrová dzira). Zastavíme sa aj na chate pod Lazmi, kde by dnes mohol niekto byť, lebo sme našli stopy po lyžiach. Áno, sú tam priatelia, a tak sa zastavíme na kus reči a trocha sa aj ohriať v teplej miestnosti. Osušíme sa a pokračujeme červenou dole až k smerovníku pod Pecami. Na vrchole Cigána nám ako fotografický objekt poslúži skupina ihličnanov s bielou prikrývkou. Nepokračujeme celú cestu po modrej od smerovníka, ale trocha zmeníme smer, aj tak sa opäť po lesnej ceste dostaneme na modrú, ktorou potom budeme pokračovať až na asfaltovú cestu. Pri chatkách odbočíme pozrieť sa po dlhšej dobe aj do zaniknutých kúpeľov Borda.

Zaniknuté kúpele Borda

Nachádzajú sa od hlavnej cesty 2,5 km smerom na sever, na západnej strane Slanských vrchov v nadmorskej výške 460 m. Majiteľmi pozemkov bola rodina Forgáčovcov. Poslednou majiteľkou bola Alžbeta, ktorá sa v roku 1920 vydala za Kelemena Waldebotta. Žili v kaštieli vo Vyšnej Kamenici. V roku 1938 museli utiecť do Maďarska a po skončení II. svetovej vojny do Kanady. Časť, kde boli kúpele, mali výletné a poľovné sídlo. Pri dome mali na podstavci aj sochu sv. Alžbety Uhorskej, ktorá bola jej patrónkou. Bolá zničená po II. svetovej vojne (o tom, ako sa to stalo, sa da dočítať na www.praveorechove.com)

Boli tu vybudované vaňové kúpele, ktoré slúžili pre obyvateľov okolia, ktorí si sem chodili liečiť reumatické choroby. Za predchádzajúceho režimu sa tu usporadávali stretnutia mládeže, pionierske tábory a podobne. Mala to v správe od roku 1972 Jednota spotrebné družstvo. Bol tu čulý ruch. Dnes sú kúpele zdevastované. Hlavnú budovu od roku 1989 odkúpili saleziáni dona Bosca, ale už dnes aj to nie je pravda. Niekto to vraj odkúpil, tak sa dáme prekvapiť, ako to s ňou skončí. Najviac je udržiavaná časť, kde bol niekedy pioniersky tábor, ktorý vlastnili bývalé Východoslovenské železiarne Košice – VSŽ. Sú to však už všetko súkromné chatky. Odchádzame po ceste smerom k spojnici ciest a k hájovni. Míňame zanedbané futbalové ihrisko, točíme sa cestou vľavo a odbočujeme doprava. Po niekoľkých minútach sme už na konci dnešného putovania a skladáme svoje veci do auta.

Musím však podotknúť, že aj keď dnes to bola jedna z tých kratších túr a trasa sa tvorila cestou, tak sa nám s priateľmi skutočne vydarila. Dnešný zimný slnečný deň bol ako stvorený na prechádzku v horách. Škoda, že sme nemohli využiť aj bežecké lyže, určite by tento článok bol v niečom iný, ale podstatné je pre čitateľa priblížiť aj túto menej navštevovanú časť Slanských vrchov.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek