Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra „3S“ alebo Srdiečko – Siná – Srdiečko

Siná, azda najkrajší kopec v Nízkych Tatrách. Jej vrchol je sťaby zmenšeninou niektorého z alpských "hornov". Jej izolácia, ležiac ďaleko od hlavného nízkotatranského hrebeňa, z nej robí ideálne vyhliadkové miesto. Podobne, ako je to v prípade napr. Veľkého boku. Spolu so Salatínom či Krakovou hoľou ležia takmer na jednej úrovni a ponúkajú nevšedné pohľady či už na severnú stranu Nízkych Tatier, ale aj na ďalšie slovenské hradby, špeciálne na Tatry. Vyberieme sa na ňu zo Srdiečka.

Vzdialenosť
27 km
Prevýšenie
+2255 m stúpanie, -1470 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 31.08.2014
Pohoria
Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry (Národný park Nízke Tatry)
Trasa
Voda
Kosodrevina, Kamenná chata na Chopku
Doprava
Brezno (vlak, bus) - Srdiečko (bus, lanovka) - Kosdrevina (lanovka) - Chopok (lanovka)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Trasa

Srdiečko – Kosodrevina – Derešská mulda – Dereše – sedlo Poľany – Poľana – Zákľuky – Bôr – sedlo Sinej – Siná – sedlo Sinej – Bôr – Zákľuky – Poľana – sedlo Poľany – Dereše – Chopok; Srdiečko

Po prečítaní názvu článku a letmom pohľade na mapu si všímavejší čitateľ môže myslieť, že ide o chybu. Vyrážať na Sinú, ktorá sa nachádza na severnej strane Nízkych Tatier, takmer v polovici Demänovskej doliny, z opačnej - južnej strany pohoria? Prečo si to tak komplikovať? A prečo nie? Áno, je jednoduchšie použiť približovadlo a (nielen pre Horehroncov) cez Čertovicu prekonať horskú bariéru a ďalej sa trmácať do Demänovskej doliny, zaparkovať pri Demänovskej jaskyni slobody, odkiaľ je to na vrchol Sinej čoby kameňom dohodil. Naším cieľom je prejsť sa málo navštevovaným hrebeňom Bôrov a nakoniec stanúť na krásnom vrchole Sinej. No kým sa naň človek dostane, je potrebné sa vyštverať na hlavný nízkotatranský hrebeň.

Na sever

Vyrážame zo Srdiečka pár minút po siedmej ráno. Nikde ani nohy, svieži vzduch, predpoveď však neveští nič povzbudzujúce. Už pred obedom zrážky (aspoň sa nebude prášiť). Preto budeme musieť na to trochu dupnúť. Už na padáku pod somárskou lúkou sa dostávame do prevádzkovej teploty. Na Kosodrevine nám je celkom horúco. Z "Kosky" si to šinieme traverzom (v zime lyžiarska cesta) do Derešskej muldy a odtiaľ najkratšou cestou na hrebeň, niekde medzi Malý Chopok a Dereše. Oblasť je nám dôverne známa, preto sa ju snažíme mať čo najskôr za sebou a následne venovať viac času nami menej navštevovaným zákutiam. Napriek tomu niekedy aj táto časť dokáže prekvapiť. Ako aj teraz. Zhruba na úrovni 1850 m nám výšľap spríjemňuje hvízdanie svišťa. Čoskoro ho zazrieme. A to som si myslel, že kvôli klčovaniu kosodreviny a ďalším úpravám lyžiarskych terénov vidieť svišťov v týchto končinách bude prakticky nemožný jav. O to milšie prekvapenie.

Na kamzíky pravdepodobne natrafíme na hrebeni okolo Poľany. Už len niekde pod Bôrom nedajbože naďabiť na medveďa a máme takmer kompletnú a typickú nízkotatranskú faunu za jeden deň. Pri týchto úvahách sa dostávame na „diaľnicu“ – hlavný hrebeň. Kúsok pod ňou sú zaparkované dva pavúky, ktoré upravujú budúcu lyžiarsku cestu spájajúcu vrcholovú stanicu kabínkovej lanovky na Chopku so Zadnými Derešmi. Mimochodom, kto si chce ušetriť úvodných 800 výškových metrov výstupu, musí len počkať do prevádzkových hodín lanovky. Z hrebeňa na sever ešte ako-tak vidno Vysoké Tatry, no je nám jasné, že onedlho to už bude len zbožná predstava. Pri obchádzaní Derešov vidíme, že sa zo západu valí škaredá šeď. Len masív Skalky, so svojimi divokými východnými zrázmi spadajúcimi do neprístupnej Vajskovskej doliny, nám bráni vo výhľade. Aspoň že nás poteší pri schádzaní do sedla Poľany pár kamzíkov. Ostáva len maco...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hrebeň Bôrov

Zo sedla Poľany na samotnú Poľanu je len kúsok a tu sa lúčime s hlavným hrebeňom. Avšak nie na dlhý čas. Čochvíľa sme späť. Hurá, hrebeň Bôrov. Ani si už nepamätám, kedy som išiel po ňom naposledy. Pred nami je 7 kilometrov (podľa Hikeplannera) dlhá odnož Poľany, ak to berieme po cieľ našej túry – Sinú. Inak, v období od 1. 10. do 30. 6. pre bežného smrteľníka neprístupná časť NAPANT-u. Samotný hrebeň Bôrov sú vlastne tri „hupy“, z ktorých najvyšší je hneď prvý – Zákľuky (1915 m), ďalšie dva sú Bôry (1886 m a 1888 m) a potom len dlhé, predlhé klesanie do sedla Sinej (1301 m) a z neho krátky, ale výživný stupák na Sinú (1560 m). Hneď úvodná časť hrebeňa po Zákľuky je relatívne úzka so strmo spadajúcimi svahmi. Ďalej k Bôrom je to pohodový chodník. Pri stúpaní na samotný vrchol Bôru vidíme, že zrážky kropia Krížnu vo Veľkej Fatre. Čo nevidieť budú aj pri nás. Upaľujeme ďalej na sever, no neodpustíme si pohľady späť na hlavný hrebeň. Severné zrázy Kotlísk a Chabenca na juhozápad od Bôru či Derešov na juhovýchode sa z tohto uhla nenaskytujú každý deň. Minimálne pre vyznávačov voľného lyžovania či skialpinistov by to bola pastva pre oči, majúc tak všetky žľaby ako na dlani. Z Bôru nás čaká dlhé klesanie až do sedla Sinej. Užívame si výhľady na Sinú, ktorú máme stále pred nosom. Človek by povedal, že už sme tam. Tak blízko sa zdá byť. Lenže musíme prekľučkovať pásmom kosodreviny. Za ňou na nás čaká hustý les. Výhľady sa tak na čas prerušia. Však zo Sinej si ich ešte užijeme.

Začínajú útočiť prvé dažďové kvapky. Ešte že vchádzame do lesa. Aspoň sčasti sme tak pred nimi chránení. V lese stretávame prvú dvojicu v dnešný deň. Majú namierené na nízkotatranský hrebeň. Po lesnom chodníku sa parádne vykračuje, sem-tam preskočíme barinu a sme v sedle Sinej. Pribrzďujeme, pozeráme na turistický smerovník a rozbiehame sa na posledný úsek hrebeňa. Zopárkrát musíme podliezť alebo obísť padnutý strom. Aby sme vrchol Sinej nemali zadarmo, čaká nás ešte strmšia skalnatá pasáž, ktorá je na dvoch úsekoch opatrená novými reťazami. Na mokrých skalách prídu celkom vhod. Záverečný strmý trávnatý úsek a máme to. Konečne na Sinej. Pôvodne som si to predstavoval inak. Nádherne počasie, blankytne modrá obloha s krásne nadýchanými šľahačkovými kopami oblakov, nekonečné výhľady a more času na vstrebávanie krás Slovenska z doteraz nepoznaného miesta, len tak ležiac na tráve. Lenže človek mieni, život mení. Dážď, aj keď zatiaľ jemný, nás núti opustiť nechránený vrchol. Výhľady sú tiež nemastné-neslané. Liptovská kotlina skrytá pod presvitajúcou vrstvou oblakov, vytŕča len dominantný Veľký Choč. Za ním učupený Veľký Rozsutec. Z Tatier nie je nič a keď sa otočíme, tak pomaly ani z Nízkych nič nebude. Budeme sa musieť ešte niekedy vrátiť...

A na juh

Rýchla rozlúčka so Sinou a čaká nás rovnaká trasa až na Srdiečko. Mokrá tráva na strmom vrcholovom úbočí sa nás snaží podraziť. Paličky však plnia svoj účel. Ešte zvýšená pozornosť na reťazových úsekoch Sinej a vykračujeme v ústrety Bôru. Hustý les nechávame za nami a začína dlhé stúpanie. Pritom nás častuje kosodrevina svojimi mokrými vetvami. Občas sa necháme zlákať dozretými bobuľami čučoriedky. Vyhrávame nad kosodrevinou a už nás čaká trávnato-skalnatý hrebeň až na Poľanu. Bizarné skalné útvary v okolí Bôru si pre dážď ani nevšímame. V tomto počasí ostáva len dobojovať. Meníme mokré ponožky v aj tak už premoknutých „botaskách“ za rezervné suché a letíme po hrebeni ďalej.

Zmena nakopla náš „morál“. Poľana sa blíži a aj náš návrat na hlavný nízkotatranský hrebeň. Na ňom veľa stúpania nebude. Práve naopak, 800 m klesania. Po viac ako 25-ich kilometroch chôdze, 2100 nastúpaných výškových metroch, navyše za dažďa, tak naše kolená dostanú ešte poriadne zabrať. Ako sa blížime k Chopku, rozhodujeme sa, že to už nebudeme siliť a z Chopka na Srdiečko využijeme lanovku. Pred Derešmi dobiehame dvojicu, čo sme stretli pred sedlom Sinej. Doprajeme si ešte krátku návštevu na "Kamienke". Posilníme sa, podebatujeme s chatárom Marcelom. Cesta v kabínke lanovky je komfortná, krátke prerušenie na prestupnej stanici na Kosodrevine a záverečný úsek na sedačke na Srdiečko. Nabudúce to bude čisto alpským štýlom, azda za príjemnejšieho počasia a aby sme sa vyhli nepríjemnému klesaniu na záver túry z Chopka na Srdiečko, radšej to obídeme z Poľany do Krížskeho sedla a ďalej mierne sa zvažujúcim chodníkom do sedla Príslop a po magistrále na Kosodrevinu. Uvidíme, kedy sa plán naplní.

Fotogaléria k článku

Najnovšie