Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Lúka pod Mazolínom
Lúka pod Mazolínom Zatvoriť

Túra Davidov – Zapikan – Mazolín a späť

Napriek tomu, že je dnes piatok a má byť zatmenie Slnka, je konečne prvý jarný deň. Počasie by nám na dnešnú turistiku podľa predpovedí malo priať. Dúfam, že zatmenie nebude intenzívne, aby sme pre tmu náhodou nezablúdili v prekrásnych Slanských vrchoch. Chcem si splniť a zaškrtnúť ďalšie miesto v zozname nenavštívených. Už niekoľkokrát som sa motal v okolí vrchu Mazolín, ale akosi som sa naň nikdy nedostal. Chcem sa ísť pozrieť na jeho skalnú časť a zvlášť na jeden pekný kameň. Aby toho na jeden deň bolo viac, tak to dnes spojím s návštevou miesta prezývaného Zapikan.

Vzdialenosť
12 km
Prevýšenie
+716 m stúpanie, -716 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 20.03.2015
Pohoria
Slanské vrchy
Trasa
Voda
studnička pri Davidovskej chate
Doprava
Vranov nad Topľou (vlak, bus) - Davidov (bus)
SHOCart mapy
» č.1115 Domaša, Humenné (1:50.000)

Trasa

Davidov – Zapikan – Mazolín – Polinská – chata Davidov – Davidov

Ráno vyrážam trocha skôr ako tradične. O siedmej som pred domom priateľa Tóna, s ktorým som sa dohodol na dnešnej akcii. Kým nastúpi do auta, tak sa ho pýtam, či nezabudol na tmavé sklíčko, aby sme mohli pozorovať čiastočné zatmenie Slnka. Nezabudol, takže vyrážame smerom na Sečovskú Polianku, kde odbočujeme smerom do Cabova a potom na Davidov. V dedine na hornom konci nechávame auto pri Zárubskom potoku. Pred domom Tónových známych. Odtiaľ budeme pokračovať po vlastných v smere pripravenej trasy dnešného výletu.

Davidov

Dedina, nachádzajúca sa v strednej časti Slanských vrchov, na ich východnej strane. Patriaca do okresu Vranov nad Topľou, vzdialená na JZ len 12 km od okresného mesta. Stredom dediny preteká potok Oľšava, ktorý pramení pod Strednou horou a Kozím hrbom. Na mapách sú označené dva toky, ktoré sa pred dedinou Banské spájajú a potom tečú v jednom koryte do Sačurova, kde sa Oľšava vlieva do Tople. V strede dediny sa nachádza tank ako monument a pamätník na boje počas II. svetovej vojny. Z histórie dediny sa od pána Googla dozvedám, že vznik sa datuje k roku 1361. Ide o 1. písomnú zmienku s názvom Dauvidhaza a od roku 1920 sa používa pomenovanie Davidov. Nachádzajú sa tu dva kostoly, a to gréckokatolícky a rímskokatolícky.

Smerom na sever pod vrchom Múr sa nachádza veľmi pekná skalná stena - Davidovská skala. Dnes k nej nepôjdeme. Práve s priateľom Tónom sme sa tadiaľ túlali pred rokom. Vyrážame od auta smerom na sever popri Oľšave. Na konci dediny objavujeme prvú zmenu a to, že je tu urobené nové trávnaté futbalové ihrisko menších rozmerov, pri ktorom sú urobené miestečka na oddych a pripadnú opekačku. Hneď za ním je lávka cez spomínaný potok na druhú stranu. Ostávame na jeho ľavej strane a pokračujeme v trase.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pri prvej tabuli o prírodnej zvláštnosti Zapikan zisťujeme, že sa tu objavila nová modrá značka. Mala by nás doviesť k spomínanej prírodnej zaujímavosti. Pred rokom značka ešte nebola, takže sa budeme držať pri nej. Odbočuje skôr ako pôvodná miestna žltá, ktorá ide smerom k Mazolínu, kde sa tiež dnes chceme dostať. Pokračujeme miernym stúpaním hore po lúke až sa dostaneme pod les. Cestou po lúke sa občas zastavíme, aby sme sa mohli pozrieť severovýchodným smerom k vrchu Múr a dvom vrchom podobajúcim sa na ženské prsia. Volajú sa Servatka a Cham. Sme pod lesom a hneď pod ním je ďalšia tabuľa a to číslo 3. Dvojka je nižšie a to by sme museli ísť po žltej. Trocha sa osviežime a pokračujeme lesom. Držíme sa modrej a po necelom pol kilometri sme nad Zapikanom. Musím podotknúť, že oproti minulému roku sa značenie podstatne zmenilo a prírodnú pamiatku dnes hľadať nemusíme. Značenie nás doviedlo až nad najkrajšie miesto prírodne vytvorenej rokliny na Komorskom potoku.

Zapikan

Smerom na západ od obce je značená trasa, vedúca ku chránenému územiu Zapikan na Komorskom potoku. Názov je podľa nárečového "Zapikán", čo znamená zbojník a v 19. a 20. storočí sa tu pred žandármi úspešne ukrýval zbojník. Za prírodnú pamiatku bol vyhlásený v roku 1993. V najkrajšej časti rokliny sú vymleté previsy. Nachádza sa tu asi 3 m vysoký vodopád a jeden menší. Škoda, že sa sneh už v tejto časti stačil roztopiť, a tak prietok potoka bol veľmi malý a tiež samotný vodopád slabšie vyniká.

Drevenou lávkou sa dá dostať až pod previs, kde je možnosť oddychu na lavičke. Keď sme tu boli pred rokom, prechádzali sme celou roklinou popri potoku a mali sme možnosť prezrieť si ho celý a aj jeho okolie dôkladnejšie. Dnes nás čaká ešte dlhá cesta, a preto sa vraciame k miestu, kde odbočuje žltá značka, ktorá nás má doviesť až na vrchol Mazolínu. Sme na lesnom chodníku a pokračujeme južným smerom. Dostávame sa na lúčku pod Mazolínom, kde sa nachádza v poradí štvrtá tabuľa. Aj na tomto mieste sú dva prístrešky a ohniská, kde sa dá odpočinúť. Poprezeráme si to a vchádzame do lesa, ale to ešte netušíme, čo za stúpanie nás čaká. Častejšie musíme oddychovať. Značkári trasu veľmi nedomysleli. Vhodnejšie by bolo miernejšie stúpanie, na úkor vzdialenosti, ale čo už. Dostávame sa do sedla a zaujme nás hrebeň smerom na sever, tak si ho trocha obzrieme. Potom pokračujeme značkou, až sa dostávame pod samotný vrchol Mazolínu. Dnes je zatmenie Slnka, tak sa občas zastavíme, aby sme si cez sklíčko mohli pozrieť úkaz. A prečo nie, veď sa nikde neponáhľame. Chceme si čas v prírode dostatočne užiť pohľadmi na okolie a zatmenie nie je každý deň.

Mazolín

Vrch Mazolín s výškou 650 m sa nachádza zapadne od obce Davidov a Cabov. Dnes naň vedie spomínaný miestny chodník. Každoročne sa usporadúva výstup na jeho vrchol. Hore je vrcholová kniha a dokonca na svoje si môžu prísť hľadači kešiek. Od sedla je miernejšie stúpanie, a tak sa kráča oveľa lepšie. Nemusíme často oddychovať a konečne sme pod skalnými útvarmi. Poďme sa pod nimi trocha poprechádzať a potešiť oči skrytou nádherou. Tak ako pod každou skalnou stenou, aj tu sa zle chodí. Musím to cele obísť a na vrchol sa dostávam z východnej strany kopca. Odtiaľ je značka, na ktorú sa dostanem.

Samotný vrchol nie je veľmi zaujímavý. Nachádza sa tu označenie s vrcholovou knihou. Je tu posledná - piata tabuľa, ktoré sme mali možnosť počas výstupu vidieť. Na zalesnenom vrchole sa nachádza kríž s nápisom „Priatelia priateľovi“, ktorý sem v roku 2004 vyniesli turisti zo Sačurova na pamiatku turistu. Z vrcholu sme sledovali poslednú fázu zatmenia. Ktovie, či ešte budeme mať možnosť niečo také v živote vidieť. Bolo to pekné, ako postupne Mesiac zatienil časť Slnka.

Na fotkách, keď som pripravoval trasu, som našiel ešte jednu fotografiu s veľmi pekným útvarom. Stojí len na niekoľkých desiatkach decimetrov štvorcových, a tak ho idem hľadať. Najprv sa púšťam na západ a potom obchádzam v asi 300 m oblúku smerom na SZ. Konečne som to našiel, a tak sa vraciam k priateľovi, kde si niečo zajem na vrchole. Potom sa ideme spoločne pozrieť na zvláštny kameň. Je to skala vysoká možno 6 - 7 metrov, ale stojí na veľmi malej ploche. Poriadne si to dookola poprezeráme, pofotíme a schádzame smerom dole k žltej značke.

Po chodníku sa vraciame pod skalnou stenou ešte raz k miestu, kade sme išli k vrcholu. Odtiaľ sa východným smerom po hrebeni presúvame len tak lesom do sedla a potom trocha hore na kopec Polinská na východnej strane. Z vrcholu potom odbočujeme na sever až sa dostaneme k lúke, pri ktorej je chatka s jazierkom. Chatka sa prezýva Davidovská. Jazierko napája studnička, ktorá je hneď pri ceste nad ním. Od studničky pokračujeme západným smerom až sa dostávame na lúku s tabuľou č. 4. Pod Mazolínom aj s prístreškami. Späť pokračujeme cestou, ktorou sme prišli od Zapikanu. Sme konečne vonku z lesa a len dole cez lúku posledné kilometre do dediny. Trocha sa zlepšila viditeľnosť, a tak sa cestou späť kocháme lepšími výhľadmi na okolie. Posledné možno 2 km v pohode prekonáme a sme pri zaparkovanom aute. Ostáva nám len cesta naspäť domov.

Záver

Napriek tomu, že dnešná trasa nebola veľmi dlhá, v niektorých miestach nás troška potrápila. Ale chceli spoznať niečo nové a vôbec sme neboli sklamaní tým, čo nám táto časť našich najmilších hôr ponúkla. Stráviť chvíľu v peknej rokline s vodopádom sa oplatilo. Dostať sa na vrchol s peknými skalami, na ktorom sme ešte neboli a dokonca sme mohli pozorovať čiastočné zatmenie Slnka. Dnes bol prvý jarný deň, biela perina sa v týchto miestach roztopila a príroda sa začína zobúdzať. Každý deň bude len a len krajšia, farebnejšia a pestrejšia.

Fotogaléria k článku

Najnovšie