Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Z Košíc do Prešova

Prepraviť sa z jednej metropoly východu do druhej je možné rôznymi spôsobmi. Autom, vlakom, autobusom alebo mestskou hromadnou dopravou. Ak sa vám posledná možnosť zdá zaujímavá, tak si pripravte 2 lístky na MHD, turistické topánky a deň voľného času. My sme túto trasu museli pre nepriazeň terénu absolvovať na dvakrát – prvá časť je z konca zimy a druhá z prelomu jari a leta.

Vzdialenosť
32 km
Prevýšenie
+1091 m stúpanie, -1290 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 24.03.2006, 16.06.2006
Pohoria
Čierna hora, Šarišská vrchovina
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 810 m n. m.
  • Najnižší bod: 260 m n. m.
Voda
Prameň nad Kysakom, obce
Nocľah
bez
Doprava
MHD, bus (prešovská linka č.18 premáva do Bzenova len počas pracovných dní, cez víkendy končí na Cemjate)
SHOCart mapy
VKÚ č. 136 - Volovské vrchy, VKÚ č. 115 - Šarišská vrchovina

Kavečany - Kysak (zima)

Začíname v Kavečanoch, mestskej časti Košíc, kde pri cintoríne vystupujeme z autobusu č. 29. Uličkou pomedzi domy stúpame k smerovníku červenej značky, ktorá nás bude sprevádzať až do Kysaku. Už po pár metroch sa otvoria panoramatické výhľady na Košickú kotlinu so sopečným pozadím Slanských vrchov. Križujeme poloprázdny lyžiarsky svah, stúpame až k chate Hrešná a rýchlo napredujeme upraveným chodníkom popri plote košickej ZOO. Stretávame sa s osamelým bežkárom, o ktorom netušíme, že je jediným človekom, ktorého po celej trase stretneme. Pokúšame sa kráčať v zamrznutých šľapajach nášho predchodcu so snežnicami, no ten mal asi obuté sedemmíľové čižmy. Prechádzame riedkym lesom s obmedzenými výhľadmi do doliny. V sedle Repy si robíme malú prestávku a obdivujeme „umelecké“ výtvory na stenách prístrešku s lavičkou.

Po chvíli vchádzame do mesačnej krajiny. Inak sa ani spúšť spôsobená ťažbou dreva nedá nazvať. Po celom lese sa povaľujú konáre a všetko navôkol je rozryté pásovým nakladačom. Sneh meníme za blato, chodník neexistuje a iba odhadujeme ktorým smerom postupovať. Značku nachádzame za veľkou kopou dreva. Monotónny les začínajú osviežovať skaly po našej ľavici. Neklamný znak toho, že sa blížime k Jánošíkovej bašte. Tento dominantný skalný útvar týčiaci sa vysoko nad dolinou Hornádu poskytuje jedinečný výhľad. Zvukovú kulisu dotvára nákladný vlak hlboko pod nami a každému je jasný dôvod, prečo v tejto časti doliny nie sú žiadne domy.

Nasleduje tiahly zostup do Kysaku. Okolo elektrického vedenia schádzame do bočnej doliny a zisťujeme, že okrem snežníc by sa dnes hodili aj korčule a gumáky. Cesta je ako zrkadlo s vrstvou vody po členky. Dochádzame do Kysaku a na železničnej stanici to pre dnešok balíme.

Kysak - Bzenov (koniec jari)

Plní odhodlania to na prelome jari a leta skúšame ďalej. Asfaltkou sa presúvame do Obišoviec, kde pri obchode odbočujeme na zelenú značku a prudko stúpame na okraj dediny. Po pár metroch v lese chodník zdanlivo odbočuje na cestu smerujúcu doľava k lúke s výhľadom. Odtiaľ sa vydávame jedinou cestou hlbokým zárezom priamo nahor. Absencia značiek a nakuknutie do GPS prijímača nás usvedčuje z poblúdenia. Skúšame si to strihnúť naprieč lesom, no husté krovie je neprekonateľnou prekážkou. Chodník sa nám nájsť nedarí. V snahe nájsť správny smer sa vraciame až na zákrutu, kde sme zišli z chodníka na cestu. V prakticky nepriechodnom kroví objavujeme vzdialenú značku. Značkári tu asi boli počas zimy... Posmelení sa vrháme do tŕnitého pralesa a po pár desiatkach metrov sme z neho von. Vzápätí sa na nás vrhajú mračná bodavého hmyzu. Repelent je tu vyvažovaný zlatom. Kamenistou cestou stúpame, značka aj s chodníkom občas odbehne nezmyselne niekam do lesa, aby sa znova vrátila. Stúpanie sa končí a odrazu sa ocitáme na kvalitnej lesnej ceste. Pokúšam sa v opačnom smere objaviť šípku alebo aspoň značku na ceste po ktorej sme prišli, no moja snaha je márna. Keby sme šli z opačného smeru, tak určite odbočku minieme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Nasleduje príjemná prechádzka. Takmer míňame odbočku k skalnej vyhliadke. Párminútová zachádzka určite stojí za to. Ocitáme sa na skalnom brale na opačnej strane doliny. Oproti zo zalesneného svahu vyčnieva Jánošíkova bašta. Vraciame sa na cestu a pohodlným tempom prichádzame až k starému senníku, kde treba odbočiť doľava. Nasleduje klesanie do Ruských Peklian, odtiaľ presun asfaltkou do Ľubovca. Trocha zvláštne osadená tabuľka tu neomylne navádza na trávou zarastenú cestičku oproti autobusovej zastávke. Pokračujeme okrajom poľa, obilie ešte našťastie nestihlo vyrásť. Červená značka v absolútne nepriechodnom kroví naľavo vzbudzuje náš rešpekt pred obetavou prácou značkárov. Prichádzame k rozbitému posedu na vrchole stúpania, odkiaľ chodníčkom klesneme ku stromu s krížom vedľa starej asfaltky. Červená šípka sa nekoná a v opačnom smere idúceho turistu cesta dovedie priamo až do Ľubovca.

Pred nami je už len asfaltový úsek cez Radatice a Janov do Bzenova, kde má konečnú linka č. 18 prešovskej MHD.

Fotogaléria k článku

Najnovšie