Trasa

Strážske – Krivošťany – vrch Krivoštianka – Oreská dolina – Jasenovský hrad – Vojtkov kríž - Kráľová studnička – Belvedere – Krivošťany most – Strážske

Cesta aj s prestupom nám do Strážskeho trvala skoro hodinu. Aj preto dnes vyrážame na trasu trocha neskôr ako zvyčajne, ale je potrebný čas aj na prekonanie vzdialenosti na miesto skadiaľ bude pokračovať dnešná turistická prechádzka. Aj ja s priateľmi sa chcem zapojiť do akcie 100. jarných kilometrov. Z autobusu vystupujeme v mestečku Strážske a do samotných Krivošťan je to ešte niečo cez jeden kilometer. Zisťujeme, že vonku je dosť chladno a fúka studený severný vietor. Krivošťany sú súčasťou mesta Strážske patriace do Michalovského okresu. Prechádzame mostom cez rieku Laborec, na ktorej je aj hať slúžiaca pre závody v meste, dokonca je na nej vybudovaná aj malá vodná elektráreň. Hneď za mostom pri zastávke objavujeme smerovník, ktorý nás uvedie do dnešného putovania za krásami Vihorlatských vrchov v časti Humenské vrchy. Značkovaný chodník nás vedie severným smerom okolo kostola až k viniciam. Na konci vinice vchádzame pri malom lome do lesa a začíname stúpať k vrcholu Krivošťianky. Miestami sa nám objavuje aj miestne značenie po žltej. Cestou lesom je už v spodných partiách vidieť na žlto kvitnúť drienky. Po zhruba hodinke sa dostávame pod vrchol Krivoštianky.

Krivoštianka

Z nadmorskou výškou 549 m je najvyšším vrchom Humenských vrchov. Vrchol sa tiahne smer západ – východ. Oddeľujem sa od priateľov a idem sa pozrieť na vyhliadku, ktorá je tu vyznačená. Oni pokračujú ďalej zelenou až pod samotný vrchol, ktorý je ešte dosť ďaleko. Samozrejme, že mňa láka ísť sa pozrieť hore na vyhliadku. Posledných sto metrov zvládnem a už som hore. Som na hrebeni. Smerom na sever sa mi otvára pohľad na Humenné, Laboreckú vrchovinu a hrad Brekov. Na západ Strážske a Slanské vrchy a juh je rovinatý dolný Zemplín. Pretože ma zaujal hrebeň pokračujem ním smerom na východ aj keď viem, že po značke s priateľmi by to bolo oveľa pohodlnejšie. Mňa to však ťahá ísť tým hrebeňom a ako vždy má môj pocit nesklamal. Napriek tomu, že sa v niektorých miestach doslova predieram húštinou, tak sa mi príroda odvďačí peknými skalnými útvarmi po severnej strane hrebeňa. Objavujem aj malú jaskynku. Schádzam z hrebeňa pod skalné steny, aby som si ich poprezeral aj zdola. Celá severná strana až po samotný vrchol Krivoštianky je skalnatá. Zhruba po jednom kilometri sa dostávam k samotnému vrcholu, kde sa stretávam so svojimi priateľmi. Škoda toho oparu a zmenšenej viditeľnosti, nemôžeme sa pokochať z výhľadu na vrchole. Hneď po sto metroch zostupu je aj smerovník, kde sa dá posedieť a oddýchnuť po namáhavom výstupe, ktorý je zo začiatku v niektorých miestach náročný.

Teraz už budem pokračovať s priateľmi k ďalšiemu bodu nášho dnešného putovania - zrúcaninám hradu Jasenov. To nás podľa údajov na smerovníku ale čaká ešte dosť dlhá trasa. Celou cestou kráčame pomedzi snežienky, ktorých je tu ako maku. Objavujú sa už však aj iné kvietky, a tak ich môžeme obdivovať a kochať sa ich krásou. Lístie nám šušti pod nohami, kráča sa nám ako po nejakom koberci. Ešte mierne hore a potom strmšie dole až sa dostaneme k miestu ktoré sa volá Vojtkov kríž. Je tu miesto na oddych a možno trocha aj meditovať. Pri kríži je aj miestna značka po ktorej by sme sa mali vracať, ale ktovie, či nenastanú nejaké zmeny. Pôvodný plán je - buď návrat do Strážskeho, alebo smer Humenné. Musím však podotknúť, že čo sa týka značkovania, tak po tejto trase by sa nemal ník stratiť či niekde blúdiť. Od kríža sa dostávame na lesnú cestičku po ktorej pokračujeme ďalej. Mierne stúpanie hore a na odbočení vľavo je aj označenie studničky. Je vzdialená do 200 m. Samozrejme, že sa idem pozrieť, ako to tam vyzerá. Je pekne prikrytá pod strieškou a odtok je vyvedený rúrkou. Horšie je to s lavičkou neďaleko nej. Schádzame následne ešte do jedného sedielka - Veľká Dubová k smerovníku, kde sa stretávajú modrá zo zelenou. Modrá by nás viedla smerom k hradu Vinné. Z Veľkej Dubovej pokračujeme cez kopček do druhého a sme už pod hradným vrchom. Dokonca sa pomedzi stromy ukazujú už aj samotné zrúcaniny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Jasenovský hrad

Hradná zrúcanina sa nachádza južne nad obcou Jasenov v nadmorskej výške 392 m. Prístup k hradu je od Humenného po modrej a žltej. Zelenou sme prišli aj my od Krivošťan a od Zemplínskej Šíravy a Vinného sem vedie modrá od juhu. Okolie je vždy vyčistené od náletových drevín, aby bolo pekne vidieť hradné múry. Pred hlavnou vstupnou bránou je upevnená hneď pri smerovníku informačná tabuľa s údajmi o histórii hradu. Vo vnútri je vidieť, že sa aj tu nadšenci o záchranu historických pamiatok snažia o určite opravy a konzerváciu hradných múrov. Stojí za tým Združenie na záchranu Jasenovského hradu od roku 2011.

Tak ako väčšina hradov aj Jasenovský bol postavený ako gotický v 13. storočí po vpáde Tatárov. Prvá písomná zmienka je z roku 1328 a 1330 pod názvom castrum Jezenew. V tom čase mal slúžiť na ochranu prístupovej cesty z juhu smerom na Humenné a ďalej na sever. Prvými majiteľmi boli Račkajovci, ktorý ho dali pravdepodobne aj postaviť. Od roku 1312 bol v majetku Drugetovcov až do 17. Storočia. Počas obliehania Jurajom Rákocim bol v roku 1644 poškodený a už sa neopravoval. Na sklonku 19. a začiatku 20. storočia bola snaha o konzerváciu a čiastočné zastrešenie,. Všetko však skončilo prvou svetovou vojnou. Potom už len chátral. Na hradbách sú zachované niektoré okna a klenby ešte v pôvodnej podobe. Samozrejme, že som si to všetko dôkladne prezeral a dokumentoval, aby sme po čase keď sem opäť raz zamierime mohli porovnávať stav. Ja len si prajem, aby to bolo len k lepšiemu, aby aj ďalšie generácie mohli navštevovať tento historický skvost.

Pod prístreškom si niečo zajeme a po dohode sa rozdeľujeme na dve skupiny. Naše priateľky toho majú už dosť, a tak s Mikim odchádzajú smerom do dediny a potom do Humenného skadiaľ pôjdu domov. Ku mne sa ešte pridáva Milan a chceme pokračovať tak, ako sme si to plánovali.

Cesta späť do Krivošťan a Strážskeho

Odchádzame z hradu, dole pri maringotke sa lúčime s priateľmi a pokračujeme späť cez Veľkú Dubovú až k Vojtkovmu krížu. Odtiaľ už naša cesta povedie stále len dole. Cestou sa dostávame aj k Kráľovej studničke, ktorá bola označovaná aj na miestnom značení po žltej trase. Pod vrchom Jakovec sa dostávame k ďalšej studničke Belovarke. Belovarka má aj liečivé účinky, niečo je napísané aj pod prístreškom. Od nej je len na skok k súkromnému pozemku Furmanovo, okolo ktorého po ľavej strane pokračuje aj žltá značka. Na okraji lesa na tomto pozemku je veľmi pekné oddychové miesto s chatkou a prístreškom. Pri vstupe je závora, ale nebol tam nik, aby sme mohli o tom aj niečo zistiť. Na PC však po pátraní zisťujem, že bolo postavené jedným dôchodcom - p. Ivanom na oddych a stretávanie sa obyvateľov Starého a aj pre turistov či cykloturistov. Stadiaľ sa dá dostať aj do dediny Staré, ale my sa rozhodujeme, že od Belovárky pôjdeme po vrstevnici lesným chodníkom, ktorý by nás mal doviesť nad dedinu Krivošťany. Pokračujeme lesom až sa dostaneme na lúku nad Krivošťanmi. Schádzame k dedine, míňame vinice. Posledné pohľady smerom k horám a už prichádzame na štátnu cestu pri miestnom cintoríne. Prechádzame mostom rieku Laborec pri hati a už smerujeme spojovacím chodníkom popri parku do Strážskeho. Cestou nám zo severnej strany od Brekova fúka nepríjemný vietor. Je pekne vidieť aj hradný kopec so zrúcaninou Brekov. Ešte posledné zábery do albumu z dnešnej turistickej prechádzky a sme v meste. Na autobusovej zastávke máme ešte trocha času na prezlečenie do suchých veci a o chvíľu už sedíme v ňom. Prestup v Michalovciach a potom zo Sečoviec už len rýchlo domov, opláchnuť dnešný pot a dopriať nohám trocha relaxu.

V závere by som chcel podotknúť, že dnes to bola zahajovacia turistická akcia sečovských turistov v rámci 100 jarných kilometrov. Aby to však nebolo len o turistike, tak sme do trasy zahrnuli aj trocha histórie návštevou zrúcanín hradu Jasenov. Aj samotne okolie cestou späť bolo veľmi pekné a spoznali sme nové miesta a zákutia v inej lokalite. Zobúdzajúca príroda nám ukázala prvé jarné kvietky - všetko sa len tak belelo od snežienok, ale už sa ukazovali aj iné kvietočky. Príroda nám zas ukázala svoju nesmiernu krásu, potulky v nej sú najkrajším a najrýchlejším relaxom a dobíjačkou do bežných pracovných dní.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek