Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pohľad na najnavštevovanejšie pieninské bradlá
Pohľad na najnavštevovanejšie pieninské bradlá Zatvoriť

Túra Lesnické sedlo – Cerla – Červený Kláštor

Veľkonočné sviatky roku 2015 sa v Pieninách niesli v duchu sneženia, preto sa voľno veľmi nedalo využiť na turistiku. No hneď po sviatkoch prišli teplá, sneh takmer všetok zmizol a ďalší víkend sa dalo ísť na istotu. Voľba padla na moje obľúbené Lesnické sedlo a z neho pokračovať smerom na západ, kam ma nos a situácia dovedie. Koniec trasy teda ešte presne neviem, buď skončím v Lesnici alebo v Červenom Kláštore. Čo však viem, je to, že ma určite čaká krásny deň.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+439 m stúpanie, -689 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 11.04.2015
Pohoria
Pieniny (Pieninský národný park)
Trasa
Voda
studnička potoka Plašná
Doprava
Stará Ľubovňa (vlak, bus) - Veľký Lipník (bus, parkovisko v Lesnickom sedle)
Červený Kláštor (bus)
SHOCart mapy
» č.1107 Spišská Magura (1:50.000)

Trasa

Lesnické sedlo – Pod Plašnou – Haligovské skaly (vyhliadky) – Vápenník – sedlo Cerla – Červený Kláštor (Dunajec)

Naftožrúta odstavujem na parkovisku v Lesnickom sedle. Naposledy som tu bol v polovici februára a kvôli snehu sa tu nedalo skoro vôbec zaparkovať. Dnes je situácia úplne odlišná, krásne svieti skoro-jarné slniečko a sneh vidím iba na vzdialených Tatrách. Dnes ich je celkom pekne vidieť. Vyrážam a uvidím, kam sa dnes dotúlam. Samozrejme, po prejdení pár desiatok metrov na lúky Lesnického sedla ma chytá fotománia, pretože krajina je prudko fotogenická. Aj keď príroda sa ešte len ledva vyhrabala spod snehu a flóru zastupuje iba zopár prvých kvietkov, neprekáža to. Človek musí jednoducho prísť a vychutnať si to. Lúky, lesy, solitérne borovice, bradielka a bradlá – nie nadarmo je to národný park.

Po chvíli ma naľavo dole zaujme jedno z bradielok, je ich tu viacero šikovne pozašívaných poza stromy. Zídem k nemu a nachádzam zaujímavý kamenný balvan, ktorý je oddelený od hlavného masívu bradielka a drží sa na ňom iba malou spodnou časťou. No, neviem ako dlho to tu už takto prežíva, časom sa to možno úplne zvetrá a balvan padne dole kopcom do potoka Lipník. Chvíľu obdivujem Tatry a potom obchádzam bradielko dookola zospodu a nachádzam tam prvú tohtoročnú púpavu. Zhora sa bradielko zdá neveľké, no zospodu je pohľad naň celkom iný a ukazuje sa aké je vysoké a mohutné. Vybieham naspäť na lúku, pofotím nejaké borovice a idem sa pokochať výhľadmi na severný hraničný hrebeň Pienin s krásnym bradlom Rabštín. Za hrebeňom sa tiahnu vyššie poľské Sadecké Beskydy (Beskid Sądecki), ktoré sú vo vrcholových partiách ešte dostatočne zásobené snehom. V diaľke pod Lužnou skalou zbadám stádo oviec. Zdá sa mi to ešte pomerne skoro, pretože tráva je ešte nič moc. Pomaly sa posúvam ďalej (nekonečne ma zdržuje fotenie, niekedy je asi lepšie ísť bez foťáku) k solitérnej lipe. Pod ňou nachádzam ešte malé pozostatky snehu ale aj nejaké podbele. Odtiaľto je parádny pohľad na Tri koruny (Trzy Korony), Holicu, Sokolicu a Káče a je vidieť tiež lúku Targov. Jednou z dnešných možností je, že sa na nej dnes ocitnem. Ešte sa trochu porozhliadam a hútam, kam sa vyberiem najbližšie, keď sem opäť prídem. Napadá mi kvantum možností, tak sa radšej poberám ďalej smerom k lesu.

Pri lese je celkom slušné snehové políčko, no je tu pomerne nový drevený prístrešok vhodný na príjemné posedenie a nasávanie prírodnej atmosféry. Tak nasávam. Vchádzam miernym kopčekom do lesa k vysielaču v oblasti Haligovčík a natrafím na prvé podbele. Ňúram sa chodníkom ďalej až prichádzam k jednej zastrčenej skalnej vyhliadke. Viditeľnosť je pomerne slušná, a tak si obzerám Spišskú Maguru a za ňou vybielené Tatry, pokiaľ ma vetrisko neprinúti stiahnuť sa naspäť do lesa. Pochodujem ďalej medzi bukmi, borovicami, smrekmi a jedľami, nachádzam kadejaké farebné kvety, až prichádzam k ďalšej skalnej vyhliadke. Na ňu sa vydriapať treba najprv sutinovým poľom a potom cestu spríjemňujú voňavé borovice. Z vyhliadky je pohľad iba na sever, najmä na bradlo Kače, Holicu a poľské Beskydy. Lepším výhľadom bránia stromy. Ale aj tak je tu príjemne a nechce sa mi odtiaľto, no idem dole na chodník, ktorý vedie priamo popod bradlo. Vysoké je určite viac ako 10 m a prechod popod neho je zaujímavý, keďže je schované v lese a nič netušiaci turista naň zrazu natrafí.

Onedlho som pri TIM Pod Plašnou (840 m). Dá sa odtiaľ ísť po zelenej do Lesnice alebo opačne do Haligoviec a po červenej ďalej do Červeného Kláštora. Od mojej poslednej návštevy tu pribudli tabuľky osadené združením „Severný Spiš Pieniny“. Pri smerovníku stačí zájsť pár metrov severným smerom cez les a ocitnete sa pri novom drevenom prístrešku. Na jeseň 2013 bol starý prístrešok zvalený na zemi, takže sa starajú o pohodlie turistov. Prístrešok sa nachádza na okraji lúky, ktorá vďaka svojej severnej expozícii bola ešte celá pod snehom (miestami po kolená). Sadol som si a relaxoval. Keď som sa vrátil k TIM Pod Plašnou, uvažoval som kadiaľ pôjdem ďalej. Po červenej by som išiel v podstate stále lesom a nič extra zaujímavé by som nevidel. Tak som sa zvrtol na zelenú smerom na Haligovce, aspoň si trošku zdola poobzerám Haligovské skaly. Príjemnou cestičkou som sa dostal k ďalšej lavičke a onedlho som bol pri skalách, výhľady opäť slušné aj na Tatry a Spišskú Maguru. Mohol by som zájsť aj ku skalnému oknu Zbojnícka brána, ale rozhodol som sa, že si ho nechám ako dôvod ďalšej návštevy. Trocha som prekutral pekné, no zarastajúce lúčky a ani neviem ako som sa ocitol pod vyhliadkovou vápencovou vežou. Nemal som v pláne sa na žiadnu štverať, no hodenú rukavicu som neodmietol. O chvíľu som zhora vychutnával kráľovské výhľady. Vápencové skaly sú pri pohľade zdola fascinujúco krásne vďaka mohutným skalným vežiam, ktoré sa dvíhajú do výšky 300 metrov smerom na sever z údolia potoka Lipník tečúcim cez Haligovce.

Dole pri jaskyni Aksamitka (Mlečna džura) sa nachádzala skupina ľudí. Ináč úplné ľudoprázdno. Keď ma dostatočne vyfúkalo, zišiel som dole, pohľadal som lesnú cestu a pretraverzoval som vrchol Plašnej k ďalším lúkam. Tu som náhodou naďabil na ďalšiu exkluzívnu skalnú vyhliadku, na ktorej som sa povyhrieval na slnku do sýtosti. Rád by som počkal do západu slnka, no čas mi to nedovolil. Vyhliadka poskytla jeden z najkrajších pohľadov na Tri koruny (Trzy Korony), aký poznám. Dokonca bol odtiaľ vidieť malinký kúsok Dunajca v jeho prielome.

Dole podo mnou v lese som sa zameral na jedinú lúku, pretože tam by pravdepodobne mal byť TIM Vápenník, ktorý nie je v mapách zaznačený. Po nasýtení výhľadmi som sa napojil na červenú a stálym klesaním som sa dostal na spomínanú lúčku. Je tu osadená nová lavička a predpokladám, že tu čoskoro pribudne nový prístrešok, nakoľko by sa tu naozaj hodil. Na značkách je uvedené, že do najbližšieho bodu sedla Cerla je 20 minút, do Červeného Kláštora 50 minút (v skutočnosti aj menej). Do poľskej Ščavnice (Szczawnica) cez prielom Dunajca takmer 3 hodiny. Onedlho sa ku mne blíži zdola silný rev, čím štvorkolkári o sebe dávajú vedieť. Prefrčia okolo mňa a opäť je božský pokoj. Na okraji lúky sa nachádza prameň, resp. voda v potôčiku Plašná je dreveným žliabkom zvedená do drevenej studničky. Ale potrebovala by opraviť. Je to jediný zdroj vody na celej trase. Po krátkom posedení na lavičke idem ďalej po lesnej ceste, miestami cestu lemujú staré mohutné bučiská bizarných tvarov.

Otvárajú sa slušné výhľady na Tatry, ale už sa o slovo hlási opar. Míňam ďalší, zrejme nedokončený prístrešok, až sa chodník stočí doprava do lesa. Po klesaní vychádzam v malebnom sedle Cerla (610 m). Výhľady sú opäť kvalitné. Ako zaujímavosť považujem napr. bradlá Sedem mníchov, ktoré odtiaľ pekne vidieť. Nachádzajú sa v severozápadnom masíve Holice a sú pravdepodobne veľmi ťažko dostupné. V sedle je nový prístrešok – taký istý ako všetky predchádzajúce, ktoré som po ceste našiel. Odtiaľto mám možnosť vybrať sa po modrej cez spomínaný Targov do Lesnice (1.15 h), alebo zbehnúť rýchlo do Červeného Kláštora za pol hodiny. Samozrejme viac ma to láka cez Targov, kde sú určite perfektné výhľady na Tri koruny (Trzy Korony) a do Prielomu Dunajca, no žiaľ, už nemám toľko času a vyberám sa čo najrýchlejšou cestou do civilizácie. Takže Targov nabudúce. Spomeniem, že trasa z Lesnice cez Cerlu je okrem pešej trasy tiež cyklotrasou.

Zbehnem lesným chodníčkom dole a ocitám sa pri dedine. Musím poznamenať, že ak by niekto išiel opačným smerom, musí dávať dobrý pozor na odbočku do lesa, je dosť zašitá. Ďalej pokračujem po asfaltke, resp. hlavnej po ceste okolo známeho kartuziánskeho, neskôr kamaludského kláštora, ktorý preslávil vraj lietajúci fráter a bylinkár - liečiteľ Cyprián (vlastným menom Franz Ignatz Jäschke). Dorážam to až k brehom Dunajca a túru slávnostne ukončujem telefonátom: "Príďte ma niekto vyzdvihnúť, som ďaleko od auta". Kým príde odvoz, ešte zbehnem do autokempingu a urobím si posledné zábery majestátnych Troch korún (Trzy Korony). Spokojnosť s dnešným dňom je vysoká.

Záver

Veľmi ma potešili viaceré lavičky a nové prístrešky na prejdenej trase. Značenie bolo výborné. Tiež som spoznal ďalšie krásne zákutia Pienin. Jediným maličkým negatívom túry bolo, že príroda sa ešte len spamätala zo zimy, a preto bolo všetko ešte nefarebné, je to vidieť na fotkách. To ale samozrejme nemohlo mať vplyv na celkovo výborné hodnotenie výletu. Kto má záujem prečítať si aj o jesennej túlačke v týchto končinách, nech pozri článok Lesnické sedlo – Haligovské skaly a späť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Fotogaléria k článku

Najnovšie