Akcia plodí akciu

Myšlienka navštíviť poľské Bieščady padla už počas hrebeňovky Bukovských vrchov, keď sme s partiou hľadeli na ich trávnaté chrbty z hraničného hrebeňa SK-PL. Po vynikajúcej osobnej skúsenosti s CK Rokošport na zájazde po Zakarpatskej Ukrajine sme sa MišoM a ja hneď prihlásili na ďalší ich turistický zájazd „Za krásami Bieszczad“. Štyri dni v poľských poloninách. „To znie dobre“, pomyslel som si. A hneď bol zámer jasný.

Prehnané značenie

Všetky tri noci sme strávili v poeticky nazvanom ubytovacom zariadení – Hotelík pod Tarnicou v dedinke Wolosate. Malá osada, vzdialená len 1,5 km od ukrajinskej hranice. Wolosate je ideálne východisko na najvyšší bod Bieščad, 1346 metrov vysokú horu Tarnica. Na jej vrchol sme vystúpili v druhý deň zájazdu. Na ďalší deň je v pláne prechod poloninou Wetlińska. Autobus nás preváža cez dve horské sedlá do turistického strediska na západe národného parku – Wetlina. Vystupujeme neďaleko turistického rázcestia žltej značky, ktorej odbočenie do vedľajšej ulice označuje nápadná tabuľa „żółty szlak“. Prechádzame okolo posledných domov, zahalených v hmle. Doširoka vychodený chodník nás privádza k informačnej búdke Bieščadského národného parku (BdPN), kde sa platí vstupný poplatok. Opodstatnenosť vstupného opäť potvrdzuje starostlivo upravený a vyznačený turistický chodník. Vysoká návštevnosť a blatistý terén vyžadujú údržbu a ochranu pôdneho krytu. Strmé úseky sú spevnené skalami. Návštevníkov usmerňuje zábradlie. Pásové značky sú tak nahusto, že je to až zbytočné. V lokalite Pilce sa k turistickej trase pridáva značená cesta pre kone. Bralnatý úsek Miriany obchádza traverzom ale vzápätí sa opäť pridáva k trase pre peších turistov. Obe značené trasy spoločne prichádzajú na okraj bukového lesa, kde začína mohutná polonina Wetlińska.

Smerek

Otvorené priestranstvo poloniny konečne ponúka výhľady na krajinu zaliatu inverznou oblačnosťou. Z hmly vystupujú okolité poloniny a priamo oproti hraničný hrebeň s našou vlasťou. Úchvatný pohľad okamžite zvečňujeme. Cvakajú všetky analógové fotoaparáty i aparaty cifrowe, ako v Poľsku nazývajú digitálne foťáky. V sedle Orloviča (Przelecz M. Orlowicza) sa čakáme, kým všetci dorazia na hrebeň. Drevené lavičky využívame pre oddych na októbrovom slniečku, ktorému nič nebráni v jeho aktivite. Ideálne počasie a dostatok času okamžite rozvíja naše turistické ambície. K dnešnému prechodu poloniny Wetlińska si pridávame navyše krátku zachádzku na blízky vrchol Smerek. K našej prvotnej pätici sa postupne pridáva moja sestra Daniela, Miro a neúnavné Dudrieny (veselé hornonitrianske turistiky). Hrebeňovou červenou značkou E8 prichádzame ku kovovému krížu na vrchole Smerek (1222 m). Kvôli vysokej návštevnosti tunajších hôr sú poloninské partie okolo chodníkov a vrcholov ohraničené drevenými zábranami. Ochranu pôdneho a vegetačného krytu pred devastáciou zabezpečuje vyvýšené pletivo, ktoré znemožňuje pohyb mimo značenej trasy. Síce oku neladiaci prvok v horskej krajine ale zato premyslený prostriedok ako zabrániť erózii. Zdá sa, že drôtená ochrana je účinná. Súbežne vyšliapaných cestičiek po hrebeňoch polonín bolo mininálne. Na vrchole Smereka si užívame krásne počasie babieho leta. Inverzná oblačnosť pomaly redne a rozplýva sa. Dávame spoločnú vrcholovú fotografiu a vraciame sa späť do sedla Orloviča.

Poloniny ako z učebnice

Páliace slnko ukazuje smer juhovýchod. Pred nami je pochod najkrajšou časťou poloniny Wetlińska. Spätné pohľady ponúkajú úchvatné jesenné scenérie. Zlatisto sfarbené trávy polonín ostro kontrastujú s červeno zafarbeným lístím okolitých bučín. Neustále spomínam pojem polonina. Aby to bolo úplne jasné, tu je jej charakterizovanie: polonina je horská lúka vo Východných Karpatoch, ktorá vznikla odlesnením človeka pre potreby pasenia. Je to pseudohoľa na vrcholoch horských chrbátov, ktorá nemá prechodný vegetačný stupeň (kosodrevina). Odkedy bol vyhlásený BdPN, tak sa na poloninách nepasie, čo je škoda. Vysoké trávy vytláčajú vzácne druhy bylín. Napriek tomu možno pozorovať učebnicové príklady východokarpatských polonín. Zarastanie polonín znižuje druhovú pestrosť flóry, k čomu paradoxne prispieva zvýšená štátna ochrana.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Chatka Puchatka

Postupujeme krajinársky hodnotným územím. Neustále nás v tom utvrdzujú tabule, hlásiace potrebu dodržiavania návštevného poriadku BdPN. Vpravo sa týčia neprístupné bralá Hnatoweho Berda. Pohodlný chodník červenej značky E8 nás privádza na vrchol Osadzki (1253 m), oproti ktorému sa dvíha vrch Roh s podobnou nadmorskou výškou (1255 m). Naobedovaní pokračujeme smer Chatka Puchatka, ktorá je vzdialená na dohľad. Frekvencia turistov a návštevníkov hôr sa prudko zvyšuje. Okolie turistickej chaty je obsadené do posledného miesta. Ľudí ako na námestí. Sobota. Krásne počasie. Už sa tomu ani nečudujem. Chatka Puchatka PTTK (Poľský turisticko-vlastivedný spolok) stojí priamo na hrebeni poloniny Wetlińska. Je odtiaľ kruhový výhľad na celé Bieščady a hlavne na blízku poloninu Caryńska, kde sa chystáme zajtra. Priamo na juhu sa blyští veľké parkovisko vo Vyšnom sedle (Przelecz Wyżna), kde nás čaká náš „autobusár“ Tonko.

Uzdravenie

Po občerstvení zostupujeme roztratení rozbitou kamenistou cestou v sprievode žltej značky. Husto osadené tyčovanie s pásovou značkou spoľahlivo dovedie každého v hmle či v zime do želaného cieľa. Posledný pohľad na dnešnú trasu poloninou a vnárame sa do listnatého lesa. Zástupy sviatočných turistov prúdia hore i dole. Široko-ďaleko nikto nekráča s palicami „teleskopowymi“ len ja. Zvedavé pohľady. Pripadám si ako ceper. V tomto južnom cípe Poľska takéto vynálezy pre turistov veľmi nepoznajú. Neustále zdravenie „czeszcz“ a „dzień dobry“ prestáva byť zmysluplné pri vysokom množstve ľudí. Z toľkého zdravenia som sa až uzdravil :-) Je to pravda, hory liečia. Postupne sa zhromažďujeme pri autobuse vo Vyšnom sedle (Przelecz Wyżna alebo Przelecz nad Berehami). Posedávame na tráve s výhľadom na mohutnú poloninu Caryńsku a popíjame privezené slovenské pivo, keďže motorest v sedle nie je otvorený.

(K)raj turistov

Bieczczadsky Park Narodowy je najjužnejšie položeným národným parkom v Poľsku. Celý juhovýchodný cíp krajiny v pohorí Beskýd je veľmi populárnou turistickou oblasťou. Bieščadské poloniny sú cieľom mnohých peších turistov. Nízke Beskydy (Beskid Nizki) má ideálne terény pre agroturistiku, ktorej sa tu dobre darí. Aktívny oddych pri vode sa sústreďuje okolo Solinskeho jazera (Jezioro Solińskie). Obľúbenou turistickou atrakciou je Beskydská lesná úzkokoľajka (Bieszczadska Kolejka Leśna), ktorá zastavuje aj na slovenskej hranici na Balnici. Ku kultúrnemu dedičstvu regiónu patria staré drevené kostolíky východného obradu tzv. cerkve so vzácnymi ikonami. Štyri drevené svätostánky sú k videniu v zaujímavom skanzene v Sanoku. Etnografický park v Sanoku je najväčším poľským múzeom v prírode. Koho zaujímajú ikony, mal by zájsť do centra mesta Sanok na mestský hrad, kde sídli Múzeum ikon. Divokosť východokarpatskej prírody a vzácne kultúrne dedičstvo ocenilo aj UNESCO. Existujúce veľkoplošné chránené územia na území troch susedných štátov spojilo do prvej a jedinej trilaterálnej biosférickej rezervácie na svete a najväčšej v Európe. Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty začleňuje z Poľska: BdPN, Krajinný park údolie Sanu, Krajinný park Cisna-Wetlina; z Ukrajiny: Užanský NP, Nadšiansky regionálny krajinný park a zo Slovenska NP Poloniny. Turistické prepojenie nášho NP Poloniny a BdPN umožňujú dva pešie hraničné prechody na križovaní značených chodníkov (Balnica a Ruské sedlo). Toto málo známe trojhraničie ukrýva veľký turistický potenciál, ktorý Poliaci vo veľkej miere už využívajú. Zato naše poloniny sa môžu pochváliť ľudoprázdnym pokojom.

Užitočné odkazy

Turistický portál o Bieščadoch
Správa Bieščadského národného parku
Organizátor turistických zájazdov nielen po Poloninách
Beskydská lesná úzkokoľajka
Zaujímavý skanzen v Sanoku
Podrobná turistická mapa JV cípu Poľska (Východné Beskydy, NP Bieščady, Poloniny...) v mierke 1 : 60 000

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek