Trasa

Jablonov nad Turňou – most ponad Turňu – Starý les, štátna hranica SK/HU (Ökoturizmus emlékoszlop) – zaniknutá dedina Drienky (Derenk) – ruiny hradu Szádvár – Starý les, štátna hranica SK/HU – most nad Turňou

O Derenku (slovensky Drienky) som sa dozvedel náhodne, keď som hľadal informácie o Szádvári. Vďaka blogu ma zabudnutá dedina hneď zaujala a už som len rozmýšľal, kedy tam vyrazím.

A tak v jednu marcovú nedeľu, sme sa s kamarátkou stretli na košickej stanici a zneužívajúc jej atraktivitu sme sa stopom premiestnili zo Šace až do Jablonova nad Turňou. Odtiaľ sme poctivo šliapali po ceste na Silickú Jablonicu. K mostu cez riečku Turňa to nie je ďaleko. Treba prejsť okolo fabriky a pri prvom moste smerujúcom k hraničnému hrebeňu treba odbočiť vľavo (na juh). Tu sme našli zelenú značku, podľa ktorej sa nebol problém zorientovať.

Prebehli sme cez lúku a začali pomaly stúpať na hraničný hrebeň planiny Dolný vrch. Po chvíli sa mierne stúpanie takmer vyrovnalo a až po Derenk (Drienky) sme iba mierne klesali. So Slovenskom sme opustili tiež les a po krátkom lúčnom úseku sme narazili na maďarské značenie s modrým krížom. Značka nás priviedla prašnou cestou, čelom k hradnému kopcu na horizonte k miestu, kde sa nachádza ružový obelisk Veľvyslanectva Poľskej republiky v Maďarsku a informačná tabuľa. Tu sme zároveň mali na výber medzi Derenkom (Drienky) a Szádvárom. Najprv sme sa vydali pozrieť Derenk (Drienky).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zaniknutá goralská dedina Derenk (Drienky)

Krátkou lúkou v údolí sme sa dostali k miestu, kde sa začínali objavovať bielo-červené tabule s maďarsky napísanými vetami a za nimi skoro zarastené, neviditeľné základy domov. Keďže v reči tohto kmeňa rozumiem len istým slovám, nechápal som. Až neskôr zablikalo, že sú to označenia jednotlivých domov s menami ich majiteľov. Tak to bolo na jednej aj druhej strane, čím sme prechádzali uličkou.

Došli sme do predpokladaného centra dediny, kde sa na miernej oproti stojacej vyvýšenine nachádzal celý murovaný dom a za ním malá kaplnka. Na pravej strane, v lese, bol skrytý udržiavaný dedinský cintorín. Obzreli sme si ho a nasledovali k murovanému domu, ktorý bol otvorený a nachádzala sa tam expozícia k histórii dediny. Štyri veľké miestnosti a po ich stenách asi 20 až 25 panelov s množstvom obrázkov a textu. Ak niekto bol pozrieť Národnú kultúrnu pamiatku Kalište, tak majú čo-to spoločné. Najmä rovnaký koniec v 2. svetovej vojne. Pre viac informácií, kliknite na tento blog. Avšak Kalište je na tom oveľa lepšie, keďže Derenk (Drienky) okrem cintorína vyzerá byť menej upravovaný. No jedno aj druhé miesto má svoje genius loci a cítili sme sa tam vynikajúco. Rozlohou malý areál, ale strávili sme tam aspoň hodinu rozjímaním na tráve.

Na hrade Szádvár

Čas ale neúprosné bežal a chceli sme (teda ja, kamoške to bolo jedno) ešte zájsť na hrad Szádvár. Vrátili sme sa k obelisku a nasmerovali si to doprava do lesa. Hrad je viditeľný zďaleka, takže nie je problém s orientáciou. Došli sme pod jeho hradby, kde sme stretli prvých turistov. Pevnosť je rovnako pekná, okrem čiastočné zachovaných obranných múrov a bášt sa zachovali vnútri základy či väčšie zvyšky budov, niektoré zčasti zrekonštruované. V zadnej časti “horného“ hradu je výrazná hlboká cisterna na vodu.

Vďaka tomu, že k najbližšej dedine - Szögliget je to ešte poriadna štreka, tak má hrad svoj pokoj. A keď tam niekto zájde, vďaka svojej relatívnej rozľahlosti, si návštevník dôkaze nájsť svoje pokojné miesto. Výhľady na juh, cez kopce a špeciálne na údolie Ménes-patak s dedinou Szögliget sú výborné.

Záver

Po krásne strávenom čase na hrade Szádvár sme sa vrátili rovnakou trasou smerom na Jablonov nad Turňou. Dobrí ľudia nám zastavili už za mostom cez riečku Turňa a zobrali nás až na železničnú stanicu v Košiciach. Vďaka!

Ak by som mal porovnať Szádvár s oveľa známejším Regéckým hradom (Regéc) či Fizérskym hradom (Füzér), tak ma Szádvár chytil za srdce oveľa viac. Prirovnal by som ho k nášmu Čabraďu. Nie pozostatkami stavieb, ale odľahlosťou a pokojom.

Túru alebo skôr prechádzku odporúčam na výlet s kamarátkou / priateľkou / ženou / deťmi (vyber si vhodné). Trasa je nenáročná, pohodová a krátka ako tento článok. Jediný stupáčik je na hrad Szádvár. Značenie je jednoduché a v poriadku je tiež pre nás "zmätočný" maďarský systém značenia chodníkov.