História vzniku ostrova Kopáč

Dunaj v minulosti netiekol ustáleným korytom, ale spleťou ramien. Následkom zvýšených prietokov počas povodní si hlavný prúd občas vybral novú cestu. Ako dokazujú historické mapy, niekedy v druhej polovici osemnásteho storočia si prúdnica Dunaja zvolila práve Biskupické rameno. V jeho ohybe sa ukladali obrovské množstvá štrkopieskov. Neskôr si rieka zvolila paralelné, priamejšie Jarovské rameno, tak sa Kopáč stal skutočným ostrovom vnútrozemskej delty. Koncom devätnásteho storočia Dunaj zregulovali a prekopali šiju ostrova. Úbytok vody v ramenách spôsoboval postupné zužovanie ich korýt zarastaním. Suchú štrkopieskovú vrstvu v strede ostrova, neschopnú udržať vlahu, obsadila úplne iná vegetácia ako jeho obvod. Samozrejme každý biotop obsadila aj iná skupina fauny.

Súčasnosť

Biskupické rameno už nedosahuje šírku stoviek metrov ako v minulosti, rovnako nie je napojené na priamy tok, ale len na priesakový kanál vodného diela. Osud bol však k nemu priaznivejší ako k obľúbenému Hrušovskému ramenu, ktoré zatopila zdrž alebo Jaroveckému ramenu, ktorého niekdajšia časť sa využíva ako štrkovňa. V roku 1976 bolo územie vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu. Prežilo aj následky lesnej činnosti – čistenie a zalesňovanie vyschnutého lužného lesa, dočkalo sa projektu prívodného kanála v réžii Asociácie priemyslu a ochrany prírody a odoláva aj spádu zo spaľovne, ktorej komíny hyzdia pohľad z územia smerom na severovýchod...

Turistika

Ostrovom Kopáč prechádza modrá turistická značka z Vlčieho hrdla (MHD Slovnaft) na Topoľové hony s možnosťou pokračovania do Rovinky alebo Kalinkova. Smerovník udáva čas 50 minút k začiatku rezervácie a 1.35 hod. k ústiu Biskupického ramena. Tých päťdesiat minút je spojených s obchádzaním rafinérie po pomerne frekventovaných asfaltkách, po asfaltke v lužnom lese okolo vodární a obchádzania spaľovne. Alternatívne je možné z Vlčieho hrdla využiť autobus č. 77 a vystúpiť na zastávke Micherov majer. Potom vás čaká už len asi desať minút obchádzky spaľovne zo západnej strany až dorazíte k ostrej zákrute cesty vpravo. Vy však budete pokračovať priamo po modrej; závora a tabuľa sú neklamné znamenia PR. Prejdete mostom cez rameno (táto časť je znečistená zvyškami po dávnejšej lesnej ťažbe) a zakrátko vpravo si môžete vychutnať pohľad na štrkové jazero. Cestou priamo pomedzi zmes lužných a nížinných lesov dorazíte na „savanu“. Tvorená je trávami, dunajskou hložinou, holými štrkovými a pieskovými poliami. Obvod lemujú typické (aj keď čiastočne nepôvodné) lužné či zachovalé nížinné lesy a južnú stranu, čuduj sa svete, aj statné borovice. Keď opustíme lesostep, ocitneme sa v hustom nížinnom lese, ktorý postupne prechádza do lužného. Keď sa cesta skrúti ostro doprava a je lemovaná žihľavou, sme kúsok od južnej časti poloblúku Biskupického ramena. K ramenu vedú početné chodníčky, neľutujte cestu žihľavou či krovím – rameno je v tejto časti veľmi zachovalé a čisté – pri popoludňajšom svetle je vidieť korene vodných rastlín vyrastajúcich z dna. O chvíľu dorazíme k ústiu, nie však do Dunaja, ale do priesakového kanála. Turistický a náučný chodník pokračuje vľavo. Pokiaľ nepatríte medzi turistov, ktorí zdolávajú ucelené značkované trasy, môžete sa vybrať aj doprava po ceste lemujúcej kanál. Po necelej polhodinke dorazíte k severnému ústiu ramena, ktoré je zasypané. Tak môžete na vlastné oči posúdiť dve tváre, presnejšie dva konce jedného ekosystému. Zabočíme vľavo a vyjdeme na hrádzu. Návrat do Vlčieho hrdla (MHD Slovnaft) je možný dvoma spôsobmi. Prvý – pri betonárke, Vodostave odbočiť doprava (na zastávku č. 77 sa veľmi nespoliehajte, autobus tu zablúdi len trikrát počas pracovného dňa) a po asfaltke prísť až na rázcestie, kde sme vkročili do rezervácie. Odporúčam druhý - pokračovať po hrádzi až do prístavu vo Vlčom hrdle, kde je kotvisko jácht, hausbóty s reštauráciami, bufety a lodenice. Cyklistický chodník vás bezpečne privedie až do Vlčieho hrdla (MHD Slovnaft), pričom od Povodia Dunaja si možno cestu skrátiť autobusom č. 77, ktorý sem zachádza aj cez víkend.

Na záver

Popisované územie je zobrazené na mape VKÚ č. 127, Malé Karpaty – Bratislava. Rovnako je dostupné v hike planneri v pohorí Malé Karpaty. Okruh je pre takmer nulové prevýšenie a malú dĺžku vhodný aj pre rodiny s malými deťmi. Motorizovaní návštevníci môžu auto zaparkovať pred závorou. Cyklistov upozorňujem, že v PR je zákaz jazdy na bicykli.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Linky

(použité aj ako zdroj)

http://www.sazp.sk/slovak/struktura/copk/chodniky/mimochu20/
http://www.sazp.sk/slovak/periodika/chus/43/page3.html