Ak ste doteraz ani netušili o čo prichádzate, prejdite sa aspoň imaginárne spolu s nami po trase, ktorú sme absolvovali a objavte čarovný svet, hučiacej vody, vodopádov, divokej prírody, kopca balvanov, strmých zrázov, dlhých metrov lán, železných stupají a rajského ticha.

V prípade, že sa rozhodnete absolvovať túru z Martina časti Stráne, po červenej značke lemujúcu Ferratu Horskej záchrannej služby na Martinské hole, nie je nič jednoduchšie ako prísť autom, prípadne mestskou hromadnou dopravou z Martina až na konečnú autobusu v mestskej časti Martin-Stráne, kde sa nachádza veľké parkovisko na odstavenie vášho tátoša. Potom si už len skontrolujte dostatok tekutín, upevnite si obuv a vydajte sa do lona čarokrásnej prírody Lúčanskej časti Malej Fatry, ktorá skrýva jedinečný poklad medzi značenými túrami na Slovensku.

Celá cesta je lemovaná náučným turistickým chodníkom, kde sa dozviete čo-to o tunajšej prírode. Tí, ktorí si potrebujte počas výstupu oddýchnuť, na vás čaká veľa oddychových miest (lavičky) počas celej trasy. Priamo k zaistenej ceste sa dá dostať po žltej značke, z ktorej pri kanóne odbočíte cez les k informačnému stanovišťu číslo 4. To však nerobte. Nie preto, že je to tak zaužívané, alebo pohodlnejšie. Jednak preto, pretože je lesná cesta uzatvorená a za druhé sa pripravíte o nezabudnuteľné zážitky a obrazy, ktoré vám poskytne spodná časť náučného chodníka. Prišli by ste o množstvo vodopádov, lavičkových prechodov cez potok, vystavených kusov banskej techniky, obrovského množstva lesnej flóry i fauny. No a načo sa ponáhľať, veď turistika nie je o tom, aby sme čo najskôr absolvovali cestu a boli v cieli, ale je o tom, aby sme si z prírody odniesli čo najviac obrazov a zážitkov.

Trasa

Martin, časť Stráne – náučný chodník popri Pivovarskom potoku – Ferrata Horskej záchrannej služby – Bazová – Martinské hole, chaty – Hodinovka – Martin, časť Stráne

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Takže ako sme spomínali, cestu sme začali na parkovisku Martin-Stráne a po červenej značke sme sa vydali v ústrety dobrodružstvu. Počas prechodu sme využili starostlivo vytvorený chodník z balvanov, množstvo lavičiek a spúšť fotoaparátu neprestávala cvakať. Od stanovišťa č. 4 začal chodník prudšie stúpať a terén sa zmenil na úplnú divočinu. Začala sa naozajstná železná cesta, pretože niektoré úseky bolo možné prekonať len pomocou technických zariadení - lán a stúpačiek. Od stanovišťa č. 5 je cesta možná len hore, postup dole je zakázaný. Nie je potrebné vysvetľovať prečo, to zistíte na mieste. No a ste pred dilemou: ísť po trase B a lebo C. Obidve sú krásne, čarovné, každá ale iná. My sme si vybrali variant C, ktorá obsahuje zvislé skalné steny, ktoré sme prekonali len za pomoci do skál pripevnených oceľových lán a stúpačiek. Pot sa z nás síce lial, ale sviežosť vzduchu nám pomáhala tento stav prekonať. Priznáme sa, že sme niektorí podcenili odporúčanie Horskej záchrannej služby a nepoužili sme zabezpečovacie prostriedky proti pádu. Nepoužili sme ani rukavice, čo sa odzrkadlilo na odretých rukách. Nejde tu pri tom o úseky, kde by ste viseli viac ako 10 m nad zemou. Ide o to, že cesta je viac-menej namáhavá a niektorí z nás museli siahnuť až na dno svojich síl. No a pokiaľ človeka sily opúšťajú, mení sa u neho silový potenciál a odhad výdrže sa značne skresľuje.

Zistili sme počas výstupu, že veková kategória tu nehrá rolu. Najmladšieho účastníka výstupu po trase C sme odhadli asi na 6 rokov. Čo sme veľmi kvitovalo od jeho dospelého sprievodcu bolo to, že dieťa malo na hlave prilbu a telo zabezpečené proti pádu. Pre istotu mal výbavu aj jeho dospelý sprievodca. Ľudia od 15 do 100 rokov výstroj nemali. Myslíme si však, že je nehodno riziko podceňovať. No a najstaršieho účastníka, teda účastníčku odhadujeme približne na 65 rokov. Ak sme roky pridali, ospravedlňujeme sa, ak ubrali, tak snímame pomyslený klobúk z hlavy ešte hlbšie.

Nepretržitý výstup cez exponovanú časť na trase C, odhadujeme, že sa dá zvládnuť za 45 minút pre kondične zdatných. My sme sa zdržali asi 2 hodiny len kvôli tomu, aby sme si z nádhery zaznamenali čo najviac obrazov nielen vo fotoaparáte, ale hlavne v hlavách. Preto nebolo u nás nič nezvyčajné, že sme na niektorých miestach pobudli 15 minút. Nie kvôli odpočinku, ale kvôli tomu, že sme sa nemohli uspokojiť len s letným preletením trasy.

Na konci vás čaká ešte pár metrov cez les pekným chodníkom až na Martinské hole, kde sa k vám pripoja ľudia z trasy B. Na chate na Martinských holiach si doprajte orosenú odmenu, oddýchnite si a po žltej značke sa vráťte do Martina, časť Stráne. A komu nestačilo, je k dispozícii aj druhá alternatíva. Na nás vyzývavo "hľadela" trasa B, ale tú si prejdeme inokedy. Zároveň sme si sľúbili, že sa sem vrátime v zime, ale so zabezpečením (ferratový set, prilba a stúpacie železá). Mačky pekne na nohy, pretože náš Muro a Twiggy by sa s nami asi liezť po skalách neunúvali.

Súvisiace články

Ferrata HZS z Martina na Martinské hole
Ferrata HZS – prístupový náučný chodník
Ferrata HZS na Martinské hole v zime

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek