Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Lúky pod Hukovom 1
Lúky pod Hukovom 1 Zatvoriť

Túra Ubľa – Uličské Krivé

Začiatkom mája som sa vybral na východné Slovensko s cieľom spoznať najvýchodnejšie zákutia nášho pestrého Slovenska v tesnom susedstve ukrajinskej hranice. Zvolil som si trasu z Uble do Uličského Krivého, ktorá je súčasťou nedávno predĺženej Východokarpatskej magistrály. Trasa ma tak zavedie na miesta, ktoré som pri mojich predchádzajúcich pobytoch na východnom Slovensku dosiaľ nenavštívil.

Vzdialenosť
18 km
Prevýšenie
+660 m stúpanie, -595 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 06.05.2015
Pohoria
Bukovské vrchy (Národný park Poloniny)
Trasa
Doprava
Stakčín (vlak, bus) - Ubľa (bus)
Uličské Krivé (bus) - Stakčín (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1119 Bukovské vrchy (1:50.000)

Trasa

Ubľa – Malá Ubľa – Pod Kremiancom – Ulička, lávka – Uličské Krivé

Ranný autobusový spoj nás dovezie do Uble, ktorá je v povedomí ľudí známa zrejme najviac ako hraničný priechod na Ukrajinu. Samotná dedina sa nachádza na toku Ublianky asi len 5 km od jej ústia do rieky Uh v Malom Bereznom (Malyj Bereznyj). Je ráno pracovného dňa, autobusy z okolitých obcí priviezli deti do školy v Ubli, naopak, skupina pracujúcich v Ubli čaká na zastávke na svoj spoj do okresného mesta Snina. Pred miestnymi potravinami sa zhromažďuje skupinka pohraničiarov, ktorí si doplňujú zásoby na celý deň. Veru, atmosféra nie je veľmi turistická.

Počas krátkej prestávky navštívime gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša, v ktorom sa akurát robia prípravy na rannú bohoslužbu. Kňaz nám ochotne poskytne niekoľko základných informácií o svätostánku. Z Uble vyrážame po žltej značke po ceste smerujúcej k hraničnému priechodu. Prichádzame do Malej Uble, kde sa krátka žltá spojka končí a zároveň sa stretávame s červenou Východokarpatskou magistrálou. Tá začína priamo na hraničnom priechode, čo je odtiaľto asi 25 minút po ceste. K priechodu tentokrát nezachádzame, lebo jeho návšteva stojí v programe nasledujúceho dňa počas výletu do Veľkého Berezného (Velykyj Bereznyj) a Kostryny. Spomínaná červená značka vedie z Novej Sedlice (je priamym pokračovaní magistrály smerom od Duklianskeho priesmyku) až na štátnu hranicu v Ubli, trasa bola vyznačkovaná v roku 2014. Na hraničnom priechode v Ubli sa z ukrajinskej strany stretáva s červenou značkovanou Zakarpatskou magistrálou, vedenou naprieč územím bývalej Podkarpatskej Rusi (dnes Zakarpatská oblasť Ukrajiny), ktorej posledný úsek z Veľkého Berezného k štátnej hranici bol dokončený v roku 2013. Došlo tam k symbolickému prepojeniu systému značených trás na Slovensku a na Zakarpatskej Ukrajine.

Z Malej Uble vyrážame spočiatku asfaltkou príjemným údolím Kertinovatec, po pravej strane míňame hrádzu menšej vodnej nádrže Šimunovo. Asi po hodine počujeme zvuk terénneho vozidla a naše tušenie sa naplnilo. Zastavuje pri nás policajná hliadka pohraničnej stráže. Po zodpovedaní základnej otázky týkajúcej sa cieľa nášho putovania dostaneme upozornenie na pohyb v blízkosti stráženej schengenskej hranice, poprajú nám šťastnú cestu a uháňajú ďalej. Na moje prekvapenie o novej turistickej značke vedeli, dokonca nás ubezpečili, že trasa je dobre vyznačkovaná a nepoblúdime. Mali pravdu. Po niekoľkých serpentínach odbočujeme z asfaltky, ďalej už príjemnou lesnou cestičkou strmšie nahor prichádzame ku kóte Kremianec/Kremenec (478 m). Vrchol je zalesnený, avšak v širokom prieseku pomedzi stromy sa nám odhaľujú pekné výhľady na severovýchodné svahy Vihorlatských vrchov, rovno oproti pozeráme na dedinku Strihovce, ktorá bola cieľom môjho včerajšieho putovania.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Z Kremianca zostúpime lesom na križovatku ciest, kde nám robia spoločnosť tabuľky upozorňujúce na prítomnosť štátnej hranice. Sledujeme v teréne dobre znateľné pozostatky líniového opevnenia v podobe zachovalej priekopy. Územím prechádzala tzv. Arpádova línia, postavená maďarskou stranou v čase 2. svetovej vojny. V tomto období dnešné územie Zakarpatskej Ukrajiny patrilo Maďarsku. S pozostatkami Arpádovej línie sa dnes ešte stretneme.

Po krátkom čase prichádzame k turistickému smerovníku Pod Kremiancom. Odtiaľto pôjdeme dlhší úsek po asfaltke, ktorá spája obce Brezovec a Ulič naprieč planinou Nastaz. V niektorých autoatlasoch nájdeme cestu zaznačenú dokonca ako cestu 2. triedy. Ak by som tomu uveril, hneď niekoľko sto metrov by ma presvedčilo o hlbokom omyle. Plynulo klesáme a postupne stratíme všetky výškové metre, ktoré sme od Uble nabrali. Z ohybu cesty pri strážnej veži sa nám otvorí zaujímavý pohľad nielen na Bukovské vrchy, ale aj „zakázaný“ výhľad na ukrajinský masív Veľkého Javorníka a obec Zabriď, ležiacu v susedstve Veľkého Berezného (Velykyj Bereznyj). Počas celej trasy je to jediný významnejší výhľad na ukrajinskú stranu.

Na ďalšom úseku sa asfaltová cesta kamsi prepadla, takže to obchádzame po vyjazdenej obchádzke. Vykračujúc strmšie nadol po asfaltke nesmieme prehliadnuť odbočku do lesa, kde klesáme ešte prudšie. Tento úsek nás trocha potrápi hlbokými vyjazdenými koľajami v blate, ktorý sa snažíme obchádzať okolitým lesom. V záverečnej časti zostupu ideme príjemným chodníkom popri pekne obnovených bunkroch spomínanej Arpádovej línie. Bunkre sú 6-uholníkového tvaru so vstupnou podzemnou časťou, z ktorej je v prednom otvore priehľad do terénu. Celkom v údolí nachádzame ešte sériu betónových ihlanov (tzv. dračie zuby), údajne slúžiacich ako protitanková zábrana. Vidieť tu všade hodný kus odvedenej práce nadšencov vojenskej histórie. Ešte pár metrov a sme pri lávke ponad Uličku.

Komu by sa nechcelo pokračovať ďalej, môže odtiaľto žltou značkou za 40 minút prísť do obce Ulič. Zostávame verní červenej značke a čaká nás opätovný výstup. Aj na protiľahlom svahu možno nájsť početné vojnové zákopy. Stúpame najprv lesom, potom prevažne lúkami. Otvárajú sa nám široké výhľady. Druhá časť túry má celkom odlišný charakter. V nenápadnom prístrešku sa občerstvíme a pokračujeme popod NPR Rožok. Z rozkvitnutých lúk na Hukove sa nám naskytnú krásne pohľady na planinu Nastaz a obec Ulič.

Nasleduje zostup do obce Uličské Krivé. A práve na týchto miestach sa, žiaľ, potvrdili moje informácie o údajnom ničení turistických značiek. Na úseku dlhom vyše 1 km nenachádzame ani jednu značku, podarí sa mi identifikovať iba jeden podozrivý výrez štvorcového tvaru na kmeni stromu so zvyškami bielej a červenej farby. V našom prípade je trasa jasná, musíme klesnúť do údolia potoka Javorník a následne do Uličského Krivého. Najbližšiu značku tak nachádzame až tesne pred vstupom do dediny. Orientačne ťažšie by bolo postupovať opačným smerom, kde nie je celkom jasný smer. Odporúčam nezabudnúť odbočiť vpravo pri maringotke a potom sa približne držať chrbátnice, ktorá turistu dovedie až pod Hukov. Z celého úseku sú opäť pekné výhľady, tentoraz do doliny Zbojského potoka, i keď pocity zo zničených značiek nám na chvíľu nedovolia precítiť krásny región.

Po príchode v Uličskom Krivom si doprajeme občerstvenie a následne sa vyberieme na krátku prehliadku obce. Za pozornosť určite stojí drevený chrám sv. Michala Archanjela z roku 1718. V neďalekom pravoslávnom chráme z 1. polovice 20. storočia sa nám prihovorí kňaz, ktorý nám ochotne porozpráva nielen o histórii svätostánku, ale aj o živote v obci. Nakoniec zisťujeme, že pochádza, rovnako ako aj ja, z Banskej Bystrice. Vybavení pozdravom pre rodné mesto ešte navštívime pravoslávnu kaplnku na blízkom návrší Horb. Pokým si prehliadneme všetky zaujímavosti obce, nastal čas odchodu nášho autobusového spoja naspäť do Stakčína. Pokračovanie trasy cez Zboj do Novej Sedlice nateraz odložíme.

Zhodnotenie

Prejdená túra skutočne obohatila moje poznanie najvýchodnejších končín. Trasa nie je kondične náročná, odporúčal by som ju každému, kto turistike rád pridáva kultúrny rozmer, či vyhľadáva lokality nie príliš navštevované. Celá trasa vedie v blízkosti stráženej schengenskej hranice, na ktorej sa vykonávajú pravidelné kontroly. Treba si dávať pozor na nelegálne prekročenie štátnej hranice a rešpektovať prípadné pokyny pohraničnej stráže. Záverom mi ostáva poďakovať sa značkárom Klubu slovenských turistov za sprístupnenie zaujímavých a málo poznaných lokalít.

Fotogaléria k článku

Najnovšie