Trasa

Starý Smokovec – Hrebienok – Starolesnianska poľana – Zamkovského chata – Lomnická vyhliadka – Skalnatá chata – Skalnaté pleso – Huncovská vyhliadka – Veľká Svišťovka – Chata pri Zelenom plese – Červená dolinka – Kolový priechod – Jahňací štít – Chata pri Zelenom plese – Kovalčíkova poľana – Šalviový prameň – rázc. nad Matliarmi – Kežmarská Biela voda – Tatranské Matliare – Tatranská Lomnica

Plán na deň bol jasný. Vydriapeme sa na Jahňací štít. Budíky sú nastavené na 4.30 h, keďže je nutný ranný presun autom z dedinky Trstené pri Liptovskom Mikuláši do Starého Smokovca. Pobalení sme od večera, ráno teda len rýchla hygiena, čaj, niečo zajesť a štartujeme. Jedinou obavou je počasie, ktoré na tento víkend hlásia biedne, miestami až zlé. Ráno máme zamračené, ale bez dažďa, napodiv nie je ani veľmi chladno. O 6.15 h sme v Starom Smokovci, parkujeme na platenom parkovisku pri obecnom úrade. Okamžite k nám mieri strážnik – vyberač v jednej osobe a inkasuje necelých 6,- € za celodenné státie. S miernym šomraním odovzdávam peniaze, zamykám auto a vyrážame smerom na Hrebienok.

Stúpame popri asfaltke po zeleno značenom turistickom chodníku, ktorý kopíruje dráhu pozemnej lanovej dráhy. Cestou stretávame bežca, odhadujem tak 50-ročného, rútiaceho sa smerom dole. Uznanlivo kývame hlavami a pokračujeme vpred. Začína jemná prehánka, naše obavy o počasie sa zväčšujú. Po polhodine svižného šliapania sme na Hrebienku. Prestalo pršať, a tak pokračujeme ďalej smerom na Zamkovského chatu. Tu sa nezdržujeme, chatu obchádzame a po červenej značke Tatranskej magistrály pokračujeme ku Skalnatému plesu. Nálada stúpa, oblačnosť mierne ustupuje, a tak sme na Lomnickej vyhliadke mohli niečo odfotiť. Krátka prestávka na vodu a opäť stúpame. Bez problémov sme tesne pred deviatou na Skalnatom plese. Dávame si pivečko, obdivujeme krásneho psa, ktorého tam priviedol pánko z Tatranského okrášľovacieho spolku a mudrujeme nad počasím. Nevyzerá to tragicky, len sa začína kopiť prízemná hmla. Pokračujeme.

Cesta na Veľkú Svišťovku vedie po červeno značenom chodníku Tatranskej magistrály. V hmle a občasnej prehánke sme na vrchole Veľkej Svištovky o hodinu. Smerom na Zelené pleso je hmla pretrhaná, urobíme zopár záberov, zjeme nejakú drobnosť a zostupujeme serpentínami až k zaistenému úseku. Ten nie je komplikovaný, dá sa zvládnuť bez problémov. Na Chatu pri Zelenom plese (Brnčalku) však prichádzame v súvislom daždi. Na to, že je piatok a mrchavé počasie, sa tu nachádza hojný počet turistov, ktorí prichádzali Dolinou Kežmarskej Bielej vody po žltom chodníku. Na našej trase zo Starého Smokovca sme nestretli živú dušu, a tak je ruch celkom milou zmenou. Objednali sme si znamenitý gulášik (hustý, samé mäso) a čaj. Mudrujeme, čo ďalej. Po chvíli sa zhodneme, že máme dosť času, a tak pokračujeme na Jahňací štít.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Nasadzujeme pršiplášte a vyrážame. Do 20-tich minútach je po daždi. Stúpame prudko nahor Červenou dolinkou smerom k Červenému a Belasému pliesku. Konečne stretávame pár turistov, ktorí sú na ceste späť. Vyzvedáme, ako to hore vyzerá, nedostávame pozitívne odpovede. Hmla, nič nevidieť, podaktorí sa rozhodli otočiť zhruba v miestach, kde začínajú reťaze, pretože začalo snežiť. Pokračujeme. Cez snehové polia, ktoré sú celkom nebezpečné, prichádzame k záverečnému úseku. Začína sa lezenie po skalách. Prvý zaujímavý úsek je ešte bez reťazí, zato však zmáčaný drobnými potôčikmi, ktoré stekajú popod naše ruky a nohy. Zakrátko doliezame k reťaziam. Padá hmla, začína fúkať. Jeden z našich kolegov sa rozhodne nepokračovať a pomaly sa v spoločnosti jedného zostupujúceho Čecha vracia k Zelenému plesu. Vystupujeme vo dvojici. Po reťaziach hore do Kolového sedla, kde začína navigačná mizéria. V hmle a drobných krúpoch opatrne hľadáme žlté značky, ktoré nás napokon dovedú až na vrchol Jahňacieho štítu. Rýchle vrcholové fotografie a hybaj nazad. Vietor fúka naozaj silno, a tak so zostupom neotáľame. Kolega zlieza predo mnou, keď však dorazím k reťaziam, nikde ho nevidím. Hovorím si, že bol rýchlejší a bude niekde vpredu. Zliezam reťaze a jeden skalný úsek, keď som však na ceste cez snežné polia, nikde ho nevidím. Uvažujem, že asi dobehol nášho zostupujúceho kamaráta a v duchu nadávam, že ma nechal samého. Dobieha ma skupinka troch turistov, tak sa na nich zavesím a zostupujeme spoločne. Cestou dole zasvieti aj slniečko. Keď prichádzam na chatu, zisťujem, že kolega z Jahnacieho štítu ešte nedorazil. Obavy sa stupňujú, skúšame mu volať, márne. Hovoríme si, že mu dáme hodinu čas a potom sa rozhodneme, ako ďalej. Po pol hodine sa zjavuje vo dverách chaty a zvestuje, že hore na hrebeni poblúdil a minul žlto značenú šípku, ktorá značí prechod zo sedla k reťaziam. Sme radi, že je v poriadku.

Prezliekame sa do suchých vecí, dávame si pivečko či radler, oddychujeme. Po chvíli sme opäť na nohách, čaká nás 8 kilometrov po kamenistej údolnej ceste smerom na zastávku Kežmarská Biela voda. Tam prichádzame niečo pred 18-tou večer a zisťujeme, že autobus nám ušiel pred dvanástimi minútami. Ďalší ide až pred 19.30 h, a tak sa rozhodneme ísť pešibusom do Tatranských Matliarov a tam buď počkať na odvoz v krčme alebo zohnať taxík. V Tatranských Matliaroch však žiadna krčma nie je, len pár opustených budov popri ceste, a tak voláme taxikárovi. Za odvoz do Starého Smokovca pýta 15,- €, čo sa nám zdá veľa na necelých 9 kilometrov... Tak ideme peši ďalej, nakoniec až do Tatranskej Lomnice, kde na poslednú chvíľu stíhame električku, ktorá nás napokon dovezie do Starého Smokovca. Pri aute sme po 13-tich hodinách od začiatku túry. Zničení, ale spokojní, že sme to dali bez ujmy. V nohách máme 33 kilometrov a 1 700 nastúpaných výškových metrov.

Zhrnutie

Výstup na Jahňací štít trasou z Hrebienka cez Veľkú Svišťovku je náročná celodenná túra. Zlé počasie prináša komplikácie s orientáciu v Kolovom sedle. Zabezpečené úseky nie sú príliš ťažké, ale málo „vychodenému“ turistovi Jahňací štít v úvode sezóny neodporúčam. My sme si zvolili dlhú trasu, aby sme nešli tam a aj nazad rovnakou cestou. Nielen podľa mňa nudnou cestou cez Dolinu Kežmarskej Bielej vody. Personál na Chate pri Zelenom plese je úplne bez problémov. Horšie to bolo s cenami parkovania a taxíkov. Podľa mňa je to snaha ošklbať unaveného turistu za každú cenu.

Autori fotografií: Matúš Turčík, Soňa Mäkká a Tomáš Trstenský