1. deň

Rottenmann – Kampl Steig – Stein am Mandl – Rottenmanner Hütte

Dedinka Rottenmann sa nachádza na diaľnici medzi Leobenom a Lienzom. O 13.15 h som odstavil auto na parkovisku pod kalváriou (750 m) a začal som šliapať. Prešiel som lesom a stúpal som hore lúkou chodníkom Kampl Steig, ktorým chodí veľmi málo ľudí. Našťastie, nejaká dobrá duša vykosila pás trávy, aby bol chodník viditeľný. Po takom páse by človek trafil aj so zatvorenými očami. Lenže kosec to asi v polovici svahu vzdal. Ocitol som sa vo vysokej tráve a začal som hľadať náznaky značenia. Celkom sa mi to darilo, až kým som neprišiel k čerstvo vyťaženému polomu. Tam som značku stratil. Ďalej som však stúpal do kopca a nad polomom si ma chodník našiel.

Vystúpal som na hrebeň. Hrmí. Na severozápade nad Dachsteinom je búrka a lietajú tam blesky. Prší aj severne v Mŕtvych horách (Totes Gebirge) a východne v Ennstalerských Alpách. Iba v Nízkych Taurách (Niedere Tauern) je polooblačno. Sem-tam na mňa svieti slnko, ale upaľujem, aby ma nechytila búrka. Časy uvádzané na smerníkoch bez problémov zvládam, čo sa mi v Rakúsku nestáva často. Naviac, dnes šliapem s plnou poľnou. V batohu mám mačky, čakan, spacák a jedlo s pitím na tri dni.

Lúčnatým hrebeňom som prišiel na Stein am Mandl (2043 m). Z kopca je nádherný výhľad. Pekne z neho vidno hrebeň, ktorým pôjdem zajtra na Großer Bösenstein (v preklade Veľký Zlý Kameň). V okolitých horách ešte stále prší. Na chatu to však mám iba kúsok, preto som si na bočnom hrebeni oddýchol a čosi som zjedol. Popri tom som skúmal, čo tu rastie. Hmm. Takúto čudnú trávu a kríky u nás nevidno, niektoré rastliny však poznám. Avšak úplne iný ako u nás je tu hmyz.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Okolo 18-tej som prišiel na Rottenmanner Hütte (1660 m). Na chate cez týždeň nebýva rušno, dnes som jediným nocujúcim turistom. Nocľah v lágri s preukazom OeAV, polievkou a pollitrovým džúsovým strikom ma vyšiel na 15,- €. Mladý chatár s chatárkou majú chatu v prenájme iba od tohoto roku. Sú veľmi milí, príjemní. Predpokladám, že sa sem v zime vrátim a pobehám čosi na snežniciach.

2. deň

Rottenmanner Hütte – Seegupf – Hochhaide – Sonntagskar Spitze – Drei Stecken Grat - Großer Bösenstein - Kleiner Bösenstein – Großer Hengst – Edelraute Hütte

Z chaty som vyrážal čosi pred šiestou. Po pol hodine šliapania som sa naraňajkoval a vyšiel som na hrebeň. Po včerajšom daždi sa v dolinách váľali hmly, no kopce zalievalo slnko. Bola fantastická viditeľnosť. Pozeral som, že v Mŕtvych horách (Totes Gebirge) je ešte veľa snehu. Trochu ho je aj na Grimmingu a v Nízkych Taurách (Niedere Tauern), ale Ennstalerské Alpy sú už bez snehu.

Kráčal som po hrebeni na juh. Západné svahy klesajú pozvoľne, v podstate sú tam lúky s kamením, avšak východné padajú dolu takmer zvislo. Týmto smerom sú pod hrebeňom kotly s plesami. Samotný hrebeň sa dosť ponáša na hrebeň Západných Tatier.

Vyšiel som na Hochhaide (2363 m). Tesne pod vrcholom je na kamennej platni pár metrov oceľového lana, no ferratou by som to nenazval. V stúpaní na ďalší kopec Drei Stecken (2382 m) som sa zamotal, pretože v zime kamenná lavína zasypala chodník. Rýchlo som sa však zbadal.

Pohodlným, hoci ostrým hrebeňom sa ide až po Sonntagskar Spitze (2350 m). Za kopcom je zubatý Drei Stecken Grat, ktorý tvorí najkrajšiu časť túry. Tento úsek je istený, ferrata má náročnosť B. Najťažšie sú dva komíniky, ktorými sa schádza. Visel som tam na lane ako salónka. Ostatné úseky sú ľahšie, sú však dosť exponované. Je tu kam spadnúť. Cez jednu špáru musel ísť najprv batoh, až potom som sa cez ňu prepchal ja. Občas sa ide priamo po hrebeni, ale niektoré rebrá sa podchádzajú poriadne hlboko.

Vyliezol som na Großer Bösenstein, čiže Veľký Zlý Kameň (2448 m), najvyšší kopec Rottenmannerských Taurov (Rottenmanner Tauern). Doposiaľ som na túre stretol iba otca so synom na Hochhaide, avšak na krátkom úseku od Großer Bösensteinu som stretol asi 6 ľudí. Kopec je zrejme najčastejším cieľom turistov v pohorí.

Zišiel som na Kleiner Bösenstein (2395 m) a cez Großer Hengst (2159 m) som zbehol na Edelraute Hütte (1706 m). Na chate som za nocľah v lágri s preukazom OeAV, polievku a džúsový strik platil 20,- €. Edelraute Hütte leží iba pár minút od parkoviska, preto je skôr reštauráciou ako turistickou chatou. Vládne tu hektická atmosféra, chata je úplným opakom pokojnej Rottenmanner Hütte.

3. deň

Edelraute Hütte – Ochsenkar – Drei Stecken – Hochhaide – Singsdorfer Alm – Scheibenboden – Rottenmann

Ráno ma o 4.00 h zobudil budík spolubývajúcich. Chvíľu som sa vyvaľoval v posteli, ale čosi pred piatou som bol na nohách a vyrážal som. Tmavým lesom som prišiel do údolia Ochsenkar, kde som vyšiel na mokré lúky. Kráčal som po dobre vyznačenom, hoci málo používanom chodníku. Minul som Gefrorener See pokryté popraskaným ľadom a strmým svahom som sa štveral do sedla. Keďže svah bol pokrytý snehom, obul som si mačky a do ruky som vzal čakan. Takto som sa cítil istejšie. Lenže tesne pod sedlom bol svah taký strmý, že som si netrúfal stúpať hore snehovým poľom. Chvíľu som išiel špárou medzi skalou a snehom a posledných 5 metrov som vyliezol po skale.

Ďalej som pokračoval po hrebeni. Včera som ním išiel na juh, dnes na sever. Za Hochhaide som zahol do údolia a šmýkajúc sa po snehu som zbehol na Singsdorfer Alm. Na lúke som si odtrhol zopár listov šťavelu. Aspoň boli nejaké vitamíny.

Prešiel som cez hrebeň do doliny pod Rottemnanner Hütte. Zrazu bolo okolo turistov ako maku. Najbližšie dni má byť nádherné slnečné počasie. V prameni som si nabral vodu, fľašu som mal takmer prázdnu, a škaredou asfaltkou som sa vrátil do dedinky Rottenmann.

Záver

Nízke Taury (Niedere Tauern) nie sú tak atraktívne ako Dachstein či Gesäuse, avšak aj tu sa dajú nájsť pekné miesta. V Rottenmannerských Tauroch (Rottenmanner Tauern) stojí za návštevu zubatý Drei Stecken Grat, ale pekný je celý hrebeň pohoria.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek