Trasa

Lúčina – Tancoška – vysielač Dubník – osada Dubník – opálové bane – Červenica – Opiná

Čaká nás dlhá cesta a ešte dlhšie cestovanie autobusovým spojom do Košíc, potom Prešova a následne do Lúčiny. Okolo 8.30 h by sme mohli vyrážať z Lúčiny v smere naplánovanej trasy. Zo začiatku sa budeme držať len trasy v navigácii a lesných ciest, až neskôr od vysielača sa napojíme na modrú značku, ktorou budeme pokračovať do Červenice cez opálové bane.

Konečne sme na mieste, v dedinke Lúčina. Od miestnych obyvateľov získavame nejaké informácie o dedine a kadiaľ by bolo čo najjednoduchšie dostať sa na vrchol k vysielaču Dubník. Nakoniec sa rozhodujeme pre náš variant, ktorý máme ako gpx záznam a smerom cez Tancošku. Od zastávky vyrážame hore dedinou smerom ku rímskokatolíckemu kostolu. Cestou míňame miestnu zvonicu a detské ihrisko s menom po rodákovi, ktorý sa odsťahoval do USA. Menoval sa Andrew P. Bugas a informácie o ňom sa nachádzajú na tabuli, ktorá stojí pri ihrisku. Pokračujeme cestou okolo kostola smerom na lúku, ktorou sa dostávame až pod les a vstupujeme doň lesnou cestou. Vystupujeme na začiatok hrebeňa Tancoška.

Tancoška

Pre nás je tento vrch úplnou neznámou. Jeho nadmorská výška je 845 m a vyskytujú sa tu mliečne opály, rumelka a antimón. Kráčame po hrebeni severovýchodným smerom, cesta je vyjazdená od nejakého nákladného auta. Ešte pred vrcholom nachádzame dieru po hľadačoch opálov pod stromom. Ísť tak večer alebo za tmy, tak určite sa v nej nájdeme. Hĺbka okolo 3 metrov, šírka tak 3 metre a dĺžka 6 až 7 metrov. Cestou ešte zbadám na severnej strane peknú skalu a už sa deriem pod ňu. Priateľ ostáva dole a robí si fotografie. Hore sú akoby schody z jednej jej strany, ako peruánske Machu Picchu v malom, a vraj ju aj tak prezývajú. Konečne sme na vrchole Tancošky, o čom nás ubezpečuje triangulačná tyč a vrcholový kameň. Dole schádzame po hrebeni, je o niečo strmší ako bol výstup. Potrebujeme sa dostať na lesnú cestu, ktorá je oveľa nižšie. Vidíme ju len podľa navigácie. Konečne sme na asfaltovej ceste, ktorou sa dostaneme na cestu smerujúcu zo Zlatej Bane cez Temný les a osadu Dubník do Zámutova s odbočkou k vysielaču Dubník.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Dubník

Sme na skládke dreva pri kríži, kde si potrebujeme oddýchnuť a osviežiť sa. Aj niečo zajesť, veď hlad sa hlási. Nechceme sa dostať k vysielaču po asfalte, a tak volíme lesnú cestu po vrstevnici. Po odpočinku začíname miernym stúpaním šliapať ďalej. Miestami je cestička zarastená trávou, veľa sa tadiaľ určite nechodí. Na ostrom ohybe vpravo objavujeme lyžiarsku značku vo farbe oranžová-modrá-oranžová. Dovedie nás až k vrcholu a k oploteniu vysielača. Vysielač Dubník slúži pre vysielanie digitálneho programu verejnoprávnej televízie a niekoľkých rozhlasových staníc. Jeho oceľový stožiar čnie do výšky 318 m, čo je najvyššia stavba na Slovensku. Kotvia ho oceľové laná pod 120° uhlom. Pri stožiari je telekomunikačná veža. Celý objekt je oplotený a strážený. Samozrejme, že sme chceli vidieť čo najviac, a tak namiesto toho, aby sme išli po chodníku vľavo, tak sa popri zarastenom plote predierame vpravo okolo dvoch ukotvení, čo je celkom pekná obchádzka. Aj napriek tomu sa dostávame k vstupnej bráne a na spomínanú cestu. Od brány začíname klesať dole a po nejakých 250 m zľava sa objavuje modrá značka, ktorou budeme pokračovať k bývalej baníckej osade Dubník.

Cesta nám ubieha oveľa rýchlejšie, a tak o chvíľu sme pri monolite na pamiatku Emmy Diany Goldschmidtovej von Libanka, ktorý je na vršku Hálka, nachádzajúcom sa nad bývalou osadou Dubník. Na pamätníku sú údaje o jej narodení a úmrtí, ako aj kde sa narodila a zomrela. Rodina Goldschmitovcov mala v prenájme opálové bane v období 1845 – 1880. Vtedy nastal najväčší rozmach v ťažbe, za čo im bol udelený šľachtický titul a erb. Od pamätníka pokračujeme ďalej značkou a sme v miestach, kde stála osada.

Osada Dubník

Nachádzame sa na miestach, kde žili a pracovali baníci pri ťažbe opálov. Z bývalej osady stojí len banícky dom, ktorý je vo veľmi poškodenom stave, dokonca sa mu preborila časť strechy, a pri ňom je hospodárska budova. Býva tu jeden pán, ktorého otec niekedy sprevádzal návštevníkov po štôlni Wiliam a podieľal sa na stavbe náučného chodníka s názvom Kutacie pole, ktorý sprístupnili v roku 2005 za prispenia Nadácie Dubnické opálové bane a. s. Trocha sa idem poobzerať aspoň v časti dosť zanedbaného chodníka dlhého okolo 400 metrov. Viac sa dá dozvedieť o NCH na stránke Spolok priateľov opálových baní Dubník. Samotné štôlne sú dosť poškodené a je riziko ísť dnu. Je tam štôlňa Stanislav a prieskumné štôlne. V týchto miestach na opačnej strane cesty od náučného chodníka Kutacie pole je zhruba vo vzdialenosti 200 m hájovňa. Od osady pokračujeme smerom k štôlni Jozef pod vrchom Libanka. Prístup do štôlní dnes oficiálne nie je možný. Prebiehajú tu mocenské boje medzi dvomi skupinami: Opálové bane Dubník a. s. a Spoločnosť opálové bane Libanka s. r. o. V štôlňach žije 16 druhov netopierov, ktoré tu majú aj zimoviská. Je škoda, že sa štôlne nedajú navštíviť oficiálne.

Bane nachádzajúce sa pod vrchom Libanka sú známejšie ako štôlne Jozef a Wiliam. Od roku 1922 bola ťažba zastavená. V roku 1775 sa v potoku Olšava našiel v obci Červenica najväčší opál s názvom Harlekýn s váhou 607 g, ktorý je uložený v Prírodovedeckom múzeu vo Viedni. Od roku 2012 je vraj povolená ťažba a prehliadka bane Spoločnosťou opálové bane Libanka. Na rôznych miestach sú rôzne informácie, tak sa v tom ako máme vyznať? Poznatky som získal na rôznych webových stránkach o dubníckych opálových baniach.

Pokračujeme turistickým chodníkom až ku krížu a ku vchodu do štôlne Jozef. Je vidieť, že sa tu niečo deje. Ale čo, to ukáže budúcnosť. Krátkym kamenným chodníkom sa dostávame na cestu, nad ktorou by sa malo tiahnuť celé podzemie chodieb vo svahoch Libanky. Dole pri kríži nám strážnici alebo pracovnici vo vojenskom stane povedali, aby sme si dávali pozor, ak chceme ísť ku štôlni Wiliam, lebo tam voľne pobehujú strážne psy, radšej aby sme tam išli zvrchu z opačnej strany chodníka. Aj napriek strachu sa k štôlni vyberáme. Skutočné tam pobehujú psy, ale zvedavosť je väčšia ako strach, a tak sa aspoň pozrieme ku vchodu do podzemia. K budove odvahu ísť nemáme, tak sa vraciame na cestu a pokračujeme smerom do Červenice. Sem-tam na nás padnú prvé kvapky dažďa, ale pod stromami sa to ešte dá vydržať. Po ceste by sme mali objaviť miléniový kríž z roku 1986. Posledný kilometer a sme nad dedinou Červenica.

Červenica

Dedina na západnej strane Slanských vrchov, len pár kilometrov od Lúčiny s nadmorskou výškou 466 m. Prvé zmienky sú z roku 1427 pod názvom Vereswagas. V 16. až 18. storočí tu prebiehala ťažba ortuti. Do roku 1922 v osade Dubník ťažba drahých opálov. Dnes v nej žije niečo cez 800 obyvateľov. Hneď nad dedinou je vidieť rímskokatolícky kostol, pôvodne zo 14. storočia, niekoľkokrát prestavaný. Na chvíľu sa pri ňom zastavíme a potom pokračujeme spodnou cestou cez dedinu na dolný koniec. Stále mierne prší, ale mraky nič dobrého neveštia. V diaľke sa ozýva búrka, dúfame, že sa k nám nepriblíži, a tak sa dostaneme do Opinej, kde chceme ukončiť putovanie. Kráčame stále vpred. Po ľavej ruke je pekná murovaná zvonica a musím podotknúť, že tu majú nádherné autobusové zastávky. Môžete to posúdiť z fotografie. Zisťujem od obyvateľov aký časový priestor potrebujeme, aby sme sa mohli dostať do dediny Opiná. Podľa informácii, by sme to mali zvládnuť, a tak pokračujem v ceste ďalej. Na križovatke míňame kríž a sme v Košickom kraji. Miernym stúpaním kráčame za dažďa k dedine. Pred obcou sa pasie skupinka koní za elektrickým oplotením. Konečne sme v dedine a treba len čakať na autobus.

Opiná

Na prehliadku nám neostáva čas, a tak sa o nej určite zmienim v ďalšej časti putovania. Práve tam by malo byť pokračovanie za krásami podhoria a priľahlých časti pohoria. Dážď ustal, a tak je to trocha veselšie. Prezliekame sa do suchých tričiek a pokračujeme autobusom do Kecerovského Lipovca. Máme čas na občerstvenie v miestnom pohostinstve a potom sedíme a cestujeme smerom do Košíc, kde budeme prestupovať na spoj domov.

Záver

Bola to nádherná turistika v slnečný deň, aj keď v poslednej časti s miernym dažďom, ktorý bol príjemným schladením v horúcom letnom počasí. Dnes sme prešli pre nás neznámy vrch Tancoška nad dedinou Lúčina. Mali sme možnosť stáť pod najvyššou stavbou Slovenska, potúlať sa v miestach ťažby drahých opálov pri Dubníku a trocha spoznať okolie štôlní v ťažobnom poli Libanka. Spoznať nové dediny, ich históriu, súčasnosť a aj jej miestnych obyvateľov a tiež prírodu v blízkosti. Teším sa na pokračovania netradičného putovania a tiež na sprostredkovanie postrehov v podhorí Slanských vrchov v ďalšej časti smerom na juh od dediny Opiná.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek