Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Stolické vrchy – Ostrá a Sinec

Podľa mňa sú hory na jeseň najkrajšie. Hýria farbami, doliny zahaľuje inverzná oblačnosť, viditeľnosť býva vďaka číremu vzduchu ďaleká. Mojou špecialitou práve v jeseni bývajú Stolické či Veporské vrchy. Už x rokov sem v tomto čase mieria moje tulácke topánky. Nachádzam tu krásny kraj, kde lesy striedajú lúky s roztrúsenými samotami. Na takúto jednu túlačku si vás dovoľujem pozvať.

Vzdialenosť
35 km
Prevýšenie
+1479 m stúpanie, -1721 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jeseň – 01.10.2006
Pohoria
Stolické vrchy – časť Klenovské vrchy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1011 m n. m.
  • Najnižší bod: 260 m n. m.
Voda
Obchody a krčmy v Tisovci, Hnúšti, Kokave nad Rimavicou, Rimavskej Bani. Po ceste je niekoľko potokov s otáznou kvalitou vody (blízke hosp. stavby).
Nocľah
Hnúšťa - Hotel Robotnícky dom (kontakt v článku). Táboriť sa dá na lúkach v okolí.
Doprava
SAD a ŽSR Tisovec, Hnúšťa, Kokava nad Rimavicou, Rimavská Baňa.
SHOCart mapy
VKÚ Harmanec list. č. 134 Veporské vrchy, 135 Stolické vrchy – Revúca

Trasa

Tisovec – sedlo Babiná – Ostrá – Ohrablo – Hnúšťa – Kokava nad Rimavicou – Chopera rázc. – Petošovo – hor. Sinec – Sinček – Rimavská Baňa

Pod Hradovou

Pomerne uzimený vystupujem z prvého ranného vlaku v Tisovci, na zastávke Tisovec – mesto. Hneď na stanici ma víta pohľad na majestátnu Hradovú, ktorá dominuje nad mestom. Nie, dnes moje kroky nepovedú na jej vrchol k ruinám hradu, ale poberiem sa modrou značkou, ktorá tu začína. Prejdem ešte spiacim mestom, cez námestie ku kostolu (rázc. turistických značiek). Bočnou uličkou vystupujem nad mesto, mierne stúpajúc prechádzam cez nevýrazné sedlo medzi Hradovou a kótou Obadovo očko. Odtiaľto klesám cez areál hospodárskeho družstva (Pozor, pes!) k turistickému smerovníku Rejkovo. Míňam lyžiarsky areál Rejkovo, kde sa už čulo pripravujú na zimnú lyžovačku. Postupujem dolinou za stálych výhľadov na masív Hradovej. Po takmer dvoch kilometroch sa cesta zmení na chodník, ktorý bočnou dolinou strmo stúpa do sedla Hŕbky. Tu sa mi naskytnú veľmi pekné pohľady na masív Hradovej, dolinu ktorou som išiel a priľahlé kopce. Fotím, oddychujem a kochám sa krajom.

Na Ostrú

Za sedlom sa začína klesanie, najprv lúkou, neskôr lesom až do doliny Blatného potoka, kde je turistický smerovník Cabanovo. Tečie tu potok, ale kvôli blízkemu ovčínu nemám odvahu vodu z neho piť. Tak si len pofajčím a postupujem ďalej. Značka vedie bočnou dolinou za stáleho stúpania. Asi po 45 minútach sa dostávam do sedla Babiná. Tu je križovatka viacerých značiek, modrá vedie do Klenovca, zelená na Klenovskú Poľanu a do Rimavskej Píly. Začína tu aj žltá značka, ktorou budem postupovať ja. Zo sedla je pekný výhľad na západ, poniže zachovalá samota. Chodníkom za stáleho stúpania postupujem po hrebeni, prekonám bezmennú kótu 777 a mierne klesnem do sedla Prieslopky. Tu je tvarová odbočka k výhľadu pri samote Halubenec. Vraciam sa do sedla a začínam prudko stúpať smer vrchol Ostrej. Cesta vedie lesom, do opadaného lístia sa zabáram povyše kolien. Neskôr sa stúpanie zmierňuje a ja dosahujem plochý chrbát vrchu Ostrá. Na vlastný vrchol značka nevedie, kto má záujem, musí v týchto miestach opustiť značku a pokračovať južným smerom ešte asi 750 metrov na vrchol. Ten je zalesnený, bez výhľadu, čo je škoda.

Smer Hnúšťa

Po návšteve vrcholu sa vraciam späť na značku. Idem ihličnatým lesom. Za moment dosahujem okraj lúky, ktorá sa rozprestiera na východ od vrcholu Ostrej. Otvárajú sa mi pohľady na protiľahlý kraj (Tŕstie, dolina Rimavy). Cez lúku prichádzam k poľovníckej Chate pod Ostrým. Nachádza sa tu smerovník a prameň. Odložím ruksak, zoberiem len fotoaparát a venujem sa prieskumu malebných zákutí. Odporúčam trochu sa tu potúlať. Stojí to za to!
Vraciam sa k chate, odtiaľ mierne zostupujem k ruinám samoty, ktoré pripomínajú dáku stredovekú fortifikáciu. Vyberám varič a obedujem. Po obede pokračujem lesnou cestou, mierne klesám stále okolo vrchu Ostrá, neskôr prudšie dole. Traverzujem vrchol Ohrabla a opäť dole až k smerovníku Ohrablo (z priesekov výhľady). Predomnou je záverečný úsek dnešného dňa. Prejdem cez sedlo Nad Klenovcom, postupne lesom klesnem na lúku neďaleko osady Iváčka. Odtiaľto je priam širokouhlý výhľad na východ. Cesta lúkou je príjemná, míňam smerovník Iváčka s výhľadmi na Hnúšťu. No a o pár minút stojím v Hnúšti na námestí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hnúšťa a Kokava nad Rimavicou

V meste si urobím malú vlastivednú prechádzku, ubytujem sa v ubytovni, ktorá nesie honosný názov Hotel http://www.kamnapivo.sk/pivodb/hnusta/10903/ ! Po večeri a pár pivkách spím ozaj tuho. Na druhý deň, ešte za tmy sa presúvam autobusom do malého mestečka Kokava nad Rimavicou. Vystúpim na námestí, prezriem si aspoň exteriér pôvodne opevneného kostola a vyrážam.

Uhorčíkovým krajom

Spočiatku idem hlavnou cestou Kokava – Klenovec, ale po 2 kilometroch odbáčam k lesu. Vstupujem do doliny, kde musím pozorne sledovať značku. Tá sa po 100 metroch stáča o 180 stupňov (nepokračovať dolinou!), serpentínou naberie výšku na horský chrbát. Ním vystúpam na lúky pod rázcestím Chopera. Na lúkach sú roztrúsené domy samôt, výhľady na západ. Ešte kúsok a stojím pri smerovníku Chopera rázc. Škoda, že na mape nie je vyznačený výhľad. Lebo ten čo mám ja, je jeden z najkrajších v tejto časti Stolických vrchov! Na západe jasne vidím Kokavu nad Rimavicou, vrchy Diel, Jasenina, na severe masív Slopova, v pozadí Klenovský Vepor, na východe Klenovskú Poľanu, Hradovú, Ostrú, mesto a vodnú nádrž Klenovec. Podľa mapy identifikujem samotu Mravcov Vŕšok, kde podľa bádateľov stála hospodárska usadlosť Martina Mravca, alias Uhorčíka, Jánošíkovho spoludruha v zbojníčení. Tu bol aj náš najpopulárnejší ľudový hrdina polapený pandúrmi liptovskej stolice.

Sinec

Tento výhľad ma natoľko fascinoval, že som sa tu zdržal dobre cez hodinu. Preto rezko vykračujem hore kopcom až na kótu 779, nad samotou Petošovo. Trasa vedie striedavo lesom a lúkami s výhľadmi. Na vrchole je ďalší takmer kruhový výhľad. Klesnem k samote, chodník ide ešte na kus lúkou, aby sa vnoril do lesa. Míňam križovatku značiek Bodnárka, napájam sa na červenú značku, tou idem takmer po rovine k dnes už neexistujúcej horárni Sinec. Po ďalšom kilometri a pol stojím na rázcestí Železná tabla. Križujú sa tu tri značky (z Hnúšte, Rimavského Brezova a Rimavskej Bane). Rozhodnem sa pokračovať ďalej po červenej. Tá obchádza vrchol zo západu (na vrchol Sinca nevedie značka). Po dosiahnutí najvyššieho bodu sa stočím na východ a mierne stúpajúcim terénom dosahujem vrchol. Podobne ako na Ostrej, je tu les a žiadny výhľad, čo je opäť na škodu! Toto miesto ako stvorené na stavbu rozhľadne. Tento fakt bol využitý aj v stredoveku, keď tu stála malá protiturecká pevnosť. Žiaľ, jej posledné pozostatky už takmer úplne zanikli v lese. Urobím len dokumentačnú fotku a vraciam sa na červenú značku.

Rimavská Baňa

Klesám lesnou cestou, neskôr odbáčam na chodník. Dostávam sa na polozaniknutú zvážnicu k smerovníku pod vrchom Sinček (Paprička). Z neďalekého rúbaniska je ďaleký výhľad na juhovýchod. Odtiaľto nasleduje už len zostup lesmi do doliny potoka Repné. Stretávam neúspešných poľovníkov, ktorí neúspech z lovu bohato zalievajú pálenkou. Ujde sa aj mne. Prejdem necelých 800 metrov a som v obci Rimavská Baňa. V krčme pri kostole si dám pivo. No a celé putovanie skončím na železničnej stanici.

Záver

Tento málo známy kút Slovenska je veľmi bohatý na zaujímavé pamiatky. Je tu súbor neskororománskych a rannogotických kostolov (Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo, Kraskovo, Kijatice, V. a M. Teriakovce), nachádzajú sa tu takmer neznáme hrady Tisovec, Maginhrad, Hrachovo a archeologický skanzen Kijatickej kultúry pri obci Kijatice. Okolité kopce a planiny poskytujú rozmanité možnosti turistiky v každom ročnom období.

Fotogaléria k článku

Najnovšie