S rozlohou 30,2 km2 je najväčším chorvátskym jazerom. V roku 1999 bola oblasť okolo jazera vyhlásená za prírodný park (podľa chorvátskej terminológie park prirode je u nás ako chránená krajinná oblasť). Celý park má rozlohu 57 km2 a okrem jazera zahŕňa pahorkatinu Ravni kotari severovýchodne od jazera. Najvyšším bodom je Štandarac s nadmorskou výškou 305 m. Jazero od mora oddeľuje asi 800 m široký a 13 km dlhý pás pevniny. Jazero bolo pôvodne sladkovodné, ale keďže jeho hladina výrazne kolísala, bolo prepojené s morom umelým kanálom v prístave Prosika. V jazere teda žijú sladkovodné aj morské ryby. Okolo jazera sú rozľahlé plytčiny s rákosím, ktoré je ako stvorené pre vodné vtáctvo. Bolo tu zaznamenaných 241 druhov vtáctva, z ktorých tu hniezdi 102 druhov. V severozápadnej časti jazera sa nachádza ornitologická rezervácia s ešte prísnejším režimom ochrany. A práve v tejto rezervácii sa nachádza náučný chodník na drevených pylónoch, vedúci ponad vodu jazera. Podobný chodník otvorili nedávno aj na Slovensku – na vodnej nádrži v Kuchyni na Záhorí.

Vrana

Informácie mi poskytol kamarát Google, keď som zisťoval, kam by sa dalo v okolí našej dovolenkovej destinácie vyraziť na ľahší výlet, ktorý by zvládli aj neturisti a malé deti. Po pár dňoch ničnerobenia, vylihovania na pláži a čvachtania sa v mori ma začínajú svrbieť päty (nie, nie je to pleseň) a do karát mi zahral fakt, že v ten deň sa ráno slnko neukázalo. Ostalo skryté za mrakmi a bolo rozhodnuté. Zavelil som, že dnes (aspoň doobeda) žiadne kúpanie nebude, ide sa na výlet. Jadranská magistrála nás dovedie do Pakoštane, kde odbočíme a smerujeme k dedinke Vrana, podľa ktorej je jazero nazvané. Navrhujem, aby sme najskôr absolvovali vyhliadku Kamenjak, preto popri jazere iba prefrčíme. Vrana zaujme hlavne milovníkov histórie. Vidieť tu môžete zrúcaninu hradu, ktorý sa stal strediskom rádu templárov pre celé Chorvátsko. Našiel sa tu aj akvadukt z antickej doby, ktorý zásoboval vodou antickú Iaderu (dnešný Zadar). Nachádza sa tu zaujímavá stavba – turecký hostinec (karavanseraj), ktorý dal postaviť tunajší rodák, turecký vezír Jusuf Mašković. V dedinke sa každoročne konajú Dni vranských rytierov. Tento rok vyšli na 21. a 22. 8. Na podujatie nás upozorňujú bilboardy už od Zadaru.

Kamenjak

Výnimočne sa riadim navigáciou, ktorú som si stiahol do mobilu, počúvam jej príkazy, pretože v tlačenej mape, ktorú mám k dispozícii, sú len najhlavnejšie trasy a cesta na kopec, na ktorý sa chystáme, mi v mape chýba. Navigácia ma posiela po uzučkej ceste do nejakej osady, v jednom momente dokonca na dvor hospodárstva... Otočím sa a začnem sa riadiť sám sebou. Nachádzam správnu cestu, no je tiež úzka, s rozbitými štrkovými krajnicami. V osade bolo možno vidieť veľa poškodených domov a hospodárskych budov. Zrejme ešte z čias juhoslovanskej vojny, ktorá tu zúrila v 90-tych rokoch.

Na ceste si treba dávať veľký pozor, pretože domáci sa premávajú tak, ako keby boli na ceste sami. V jednom momente sa dokonca musíme vyhnúť korytnačke, ktorá sa vybrala na druhú stranu cesty. Posádka druhého auta zastavuje a korytnačku presúva do bezpečia. Bohvie, či ju tu niekto vypustil, alebo tu bežne žijú. Priemer panciera mala asi 30 cm.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Za osadou Radošinovci pri autobusovej zastávke ma informačná tabuľa posiela vpravo. Prechádzame okolo hospodárstiev, po ceste sa motajú kozy, treba si dávať pozor. Za posledným domom odbočujem prudko vľavo na novučičkú asfaltku a cesta prudko stúpa. Je zároveň krížovou cestou a 13. júna na sviatok sv. Anteho sa koná púť ku kaplnke Všetkých Svätých (Kapelica švih svetih), ktorá sa nachádza vo výške 271 m a kúsok od nej je parkovisko a dve kamenné stavby – jedna je bufet s toaletami a druhá predajňa suvenírov. V kaplnke je studňa, do ktorej vraj Nemci počas 2. svetovej vojny nahádzali partizánov. Odstavujeme autá, slnko vykúka pomedzi mraky a začína pripekať. Prichádza k nám strážkyňa parku a odľahčí naše peňaženky o 20,- HRK (necelé 3,- €) za každého dospelého. Deti od 7 - 18 rokov zaplatia o polovicu menej, krpci do 6 rokov sú zadarmo. O ďalšie drobné nás ozbíjajú naše ratolesti, ktoré si chcú hodiť mince do studne v kaplnke.

Na kopci sa nachádzajú dve vyhliadky s ďalekohľadmi, do ktorých nie je treba hádzať žiadne mince, ich použitie je zdarma. Môžete si posedieť na drevených alebo kamenných lavičkách. Zhora sa ponúka krásny pohľad na časť jazera, okolité letoviská a hlavne na ostrovy Kornati. Prvá z vyhliadok je kúsok od predajne suvenírov, k druhej treba prejsť asi 200 m po náučnom botanickom chodníku. Jediný, ktorý bol so mnou ochotný chodník absolvovať je najmladší člen výpravy – môj synátor Kubo. Lozenie po kameňoch mu robí radosť a fakt, že ho to baví robí radosť mne. Z tabuliek sa dozvieme, aké rastliny tu v ťažkých podmienkach dokážu prežiť, skoro bez vody a v horúčavách. Skaly na kopci pripomínajú ľadovec. Miestami sú pukliny medzi skalami poriadne hlboké, na chodníku sú však vysypané menšími kameňmi. Prechádzku som absolvoval v gumených čínskych šľapkách, no pre tých, ktorý si chcú odskočiť aj mimo chodníka odporúčam niečo s hrubšou podrážkou.

Keď sa vrátime ku kaplnke, zvyšok partie sa schováva pred slnečnými lúčmi pod slnečníkmi pred bufetom a študujú mapu, ktorú si každý návštevník môže zobrať zadarmo. Pridáme sa k nim a nepohrdneme ani mladým syrom s čerstvým chlebom a olivami. Trošku ma mrzí, že momentálne nemajú kozí, no kravský tiež nie je na zahodenie.

Vransko jezero

Vraciame sa späť po rovnakej trase. Kubo zaspal, preto si ornitologickú rezerváciu pozriem iba s neterou. Prejdeme sa po drevených mostíkoch, pozorujeme vtáctvo, lastovičky lietajú „proklatě nízko“ a aj pri pohľade na oblohu vidieť, že sa asi zberá na búrku. A naozaj, do dvoch hodín je tu.

Ak mám pravdu povedať, trošku som z rezervácie sklamaný. Fotky, ktoré som videl pred návštevou ornitologickej rezervácie, ukazovali niečo iné. No vďaka globálnemu otepľovaniu drevené chodníky v čase našej návštevy neviedli nad vodnou hladinou, tá bola pomerne ďaleko, ale počasie si človek nevyberie. Okrem toho chodník mal mať približne 800 metrov a mal sa dať urobiť okruh, no v jednom momente je na chodníku zátarasa a ďalej sa nesmie. Príčinu zistíme neskôr, kedy sa presunieme k ďalšej pozorovateľni, ktorá je blízko kempu Crkvine. Z drevených mostíkov ostali len koly trčiace z rákosia. Snáď len prebieha rekonštrukcia chodníka.

Opačný bod jazera s prístavom Prosika a náučnou trasou predstavujúcou vodný svet si nechávame na inokedy, deti majú za sebou malé spestrenie dovolenky a ja sa o dva dni neskôr skoro ráno vraciam na Kamenjak kvôli rannému foteniu. Východ slnka je ako ťažký pôrod, svetlo nie je podľa mojich predstáv, no aj tak to stálo za to.

Kto dá prednosť pred autoturistikou cykloturistike, určite si tu príde na svoje. Okolo jazera vedie okolo 50 km cyklotrás. Odporúčam však poriadne zásoby vody a vyrážať treba hlavne v horúcich dňoch skôr ráno.

Užitočné odkazy

Kryptodepresia
Park prirode Vransko jezero

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek