Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Skalné okno a pamätná tabuľa skalolezcovi
Skalné okno a pamätná tabuľa skalolezcovi Zatvoriť

Túra Blansko – Sloup – Těchov

S Mivym sa tento rok v plánovaní vandrov pravidelne striedame, a tak tento vander bol jeho nápad. Jediný problém bol spoločný voľný víkend. Ten sme našli až v predposledný, prázdninový víkend. Po tropických horúčavách prišli dažde s výrazným ochladením, ale napokon sme mali ideálne počasie. Po stretnutí sa v Brne na stanici, nás vláčik doviezol do Blanska a náš vander mohol začať.

Vzdialenosť
43 km
Prevýšenie
+1287 m stúpanie, -1271 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 22.08.2015
Pohoria
Česká republika - Morava: Drahanská vrchovina (CHKO Moravský kras)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 490 m n. m.
  • Najnižší bod: 290 m n. m.
Voda
studnička U Lavečky, studňa Boží muka Šošůvky, prameň Na Troubkách
Nocľah
RS Čermák, obec Sloup
Doprava
Blansko (vlak, bus)
Těchov (vlak, bus) - Blansko (vlak, bus)

1. deň

Blansko – Žižlavice – U Lavečky – Těchov – Skalní mlýn – Kateřínská jeskyně – Pod chobotem – chata Macocha – Koňský spád – Nad Pustým žlebem – Dolina Závrt – U Dubu – jeskyně Kůlna – Sloupsko-šošůvske jeskyně – Sloup – RS Čermák

Pri študovaní návrhu trasy mi hlavou preblesklo, že tak ľuďmi prepchatú trasu sme ešte nikdy neplánovali. Napokon sa moje obavy nenaplnili, lebo bežní návštevníci Moravského krasu sa k jaskyniam dovážali autami a my sme išli po svojich. Ak nerátam masy ľudí okolo jaskýň, na trase v lese sme nestretli takmer nikoho.

Blansko - Skalní mlýn

Zo stanice sme vykročili po zelenej značke hore mestečkom. Napravo pod nami sa tiahlo Arnoštovo údolí s cyklotrasou, v ktorom tečie Punkva. Veľmi skoro sme sa dostali k plotom záhrad a za nimi na hranici lesa je odpočívadlo Písečná. Tu by sa vcelku slušne traja ľudia vyspali, len by pri daždi nesmel fúkať vietor. Sú odtiaľto celkom pekné spätné výhľady na Blansko a vŕšky nad ním. Príjemným lesom sme došli do obce Těchov. Dá sa obísť lesnou cestou, nakoľko sa značka opäť vracia do lesa a po chvíľke nasleduje trošku nepríjemné klesanie popri potoku k asfaltke, ktorá nás doviedla k reštaurácii a bufetom Skalní mlýn. Dali sme si klasickú "socialistickú" červenú malinovku a zviedli o ňu tuhý boj s drzými osami. Úspešne sme sa bez poštípania najedli. Mivy chcel navštíviť Punkevní jaskyňu, no lístky boli vypredané na niekoľko dní dopredu. K jaskyni chodí odtiaľto ekovláčik, lanovkou sa dá vyviezť hore k vyhliadke do priepasti Macocha. Nedávno tu dokonca otvorili Dom prírody, kde oboznamujú návštevníkov so vznikom jaskýň. My sme sa rozhodli pre návštevu neďalekej Kateřinskej jaskyne a neľutovali sme.

Skalní mlýn – Sloup

Na parkovisku pred jaskyňou bolo množstvo autobusov, áut a k tomu patrične ľudí. Akonáhle sme sa vybrali po žltej značke hore k priepasti Macocha, okrem štyroch ľudí, sme boli na celej trase sami. Stúpanie končí pri pomníku Františka Křeneka, turistu – Sokola, umučeného 1943 v Osvečine. Je tu altánok, kde sa dá posedieť. Po asi kilometri sme sa spojili s červenou a boli sme v záplave ľudí. Vedľa chaty Macocha je bufet, informačné centrum. Kto nemá závrate, ten sa môže z Horného můstku pozrieť do hlbín priepasti Macocha. Radšej som si zašiel po pečiatku a informačné letáčiky. Po krátkej pauze sme zišli k Dolnímu můstku. Z neho je vidno vchod do jaskyne Macocha, ako aj Horní můstek a steny priepasti. Tu som sa dokázal kochať výhľadom bez problémov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vystúpali sme po schodoch späť na žltú značku a začali klesať. Došli sme ku Koňskému spádu. Dole pod nami bol kaňon, no steny boli tak zarastené stromami, že sme v podstate nič nevideli. Vraj tu voľakedy spadol celý konský povoz. O niečo ďalej v lese je prístrešok, kde by sa opäť mohli traja ľudia vyspať. Dali sme si keksíkovú pauzu. Značka pokračuje stále lesom a pri križovatke s lesnou cestou sme stretli slečnu na koni a so psom. Mivy bol hneď vo svojom živle. Pustil sa s ňou do debaty, striedavo hladkajúc obe zvieratá a samozrejme som ho musel s nimi odfotiť. Keď sme dali dole psíkovi reflexnú vestu, čo sa mu plandala blatom, slečna sa porúčala. Vyšli sme z lesa na lúku a zmiatla nás značka, ktorá úplne zbytočne upozorňovala, že po 40 m treba odbočiť doprava. Tak sme ani nešli pozrieť neďaleký závrt Dolina, druhý najväčší v Moravskom krase, s priemerom 166 m.

Z lesa sme vyšli pri hoteli Břoušek. Po asfaltke sme došli k portálu jaskyne Kůlna. Neskôr sme tadiaľ vyšli po prehliadke Sloupsko-šošůvskej jaskyne. Vnútri je archeologické múzeum. Jaskyňa bola v dávnoveku obývaná neandertálcami a pravekými lovcami. Cestou sme sa zastavili pri starom východe z jaskynného systému a stáli sme na lúke pred vstupom. Kúpili sme si 100-minútový okruh a kým sme čakali na vstup, išli sme sa pozrieť na skalu s krížom na vrchole a bránou v dolnej ľavej časti. Za ňou mizne Punkva v podzemí. Prehliadku môžem každému vrelo odporúčať. Po prehliadke sme cez Sloup došli k RS Čermák. Za neuveriteľných 260,- Kč sme dostali ubytovanie v chatičke a dobrú a výdatnú polpenziu. Bodaj by takéto možnosti boli aj na Slovensku.

2. deň

RS Čermák – Sloup – Šošůvka – hrad Holštejn – Stará Rasovna – Kalvodův kříž – Ostrov u Macechy – jaskyňa Balcarka – Pod Čertovým můstkem – Skalní mlýn – Těchov

Obaja sme zaľahli veľmi skoro a spali celú noc ako bábätká. Po naozaj výdatných raňajkách sme vyrazili dolu do mestečka a z námestia začali stúpať do susednej obce. Cestou sme pod lipami videli božie muky. Zaujali nás malé dvierka a po ich otvorení sme za nimi našli studňu. Také niečo som ešte nevidel. Slnko od rána celkom slušne pripekalo, no fúkal pomerne studený vietor. Človek raz nevedel, či ísť v tričku alebo nie.

Hrad Holštejn a jaskyňa Lidomorna

Šošůvkou sme krátko prešli a na námestí odbočili doľava na lúky. Nad obcou je Helišova skála s kameňolomom. Istotne je odtiaľ výborný výhľad. Uspokojili sme sa s tým, čo bolo vidno z lúk. Dole pri ceste sa týčil starý komín asi bývalej vápenky a ďalší kameňolom. Na lúke sme našli studničku Na Troubkách. Vraj z nej 1 km dlhým potrubím zásobovali vodou hrad Holštejn. Lesom sme zišli do obce Holštejn, pričom sme pred vstupom do nej našli na okraji lesa veľkú pivnicu zahĺbenú do skaly. Komu sa nehnusia komáre a vlhko, môže tu prespať 10 ľudí.

Veľkou lúkou sme sa dostali ku skale, na ktorej stoja ruiny hradu. Pod nimi je v skale veľký otvor do jaskyne Lidomorna. Vraj tu bolo hradné väzenie. Je voľne prístupná, tak sme zapálili čelovky a vyše hodiny sa túlali jej útrobami pomedzi veľké balvany. Na stenách boli drobné kvapôčky vody, ktoré sa vo svetle čeloviek trblietali ako striebro. Okolo nás lietali vyplašené netopiere a celkom vyplašene som sa aj ja pratal preč, keď som po šmykľavej zemi v tmavých zákutiach došiel ku trom kolmým priepastiam. Nad vstupom do jaskyne je množstvo skalolezeckých slučiek, zachytených v skale.

Obišli sme skalu a vyšli k ruinám hradu. Vcelku ma prekvapila informácia na Googli, že mal rozmery 85 x 52 m. Múrov veľa nezostalo, ale obnovili vstup, kade spúšťali väzňov do jaskyne. Najedli sme sa, pričom sme sa kochali pekným výhľadom na obec a lesy nad ňou. Potom sme pokračovali v našom putovaní. Zostúpili sme k riečke Bílá voda, ktorá pod skalou mizne v podzemí - je to Nová Rasovna. Pár desiatok metrov napravo je Stará Rasovna. Tu mizne voda len keď je povodňový stav. Na svahu oproti je asfaltka a pod ňou nás zaujala akoby kopa kameňov s deklom. Zistili sme, že je to vchod do jaskyne Piková dáma a kúsok ďalej Špirálka. Keď som si doma našiel na Googli, že po rebríkoch treba úzkym otvorom zísť 60 m, aby sa človek dostal do jaskyne, hneď ma boleli ruky.

Prešli sme cez asfaltku na lúky a nimi sme došli do Ostrova u Macochy. Navštívili sme informačné centrum, kde bola veľmi milá slečna. Upozornila nás na miestnu špecialitu. Rovno na námestí majú vstup do priepasti cez studňu. Žiaľ otvárajú to len občas. Po kontrole času sme zistili, že na rozhľadňu Podvrší nestíhame, a tak sme naše plány korigovali. Rozhodli sme sa dôjsť peši do Blanska a nenavštíviť blízku jaskyňu Balcarka. Ako sme sa tak k nej blížili po asfaltke, na lúke sa zrazu zodvihol poklop a z neho vyliezol chlapík v neopréne. Keď sme sa priblížili k nemu, počuli sme hukot a on nám vysvetlil, že dolu tečie rieka. Teda tu majú jaskyniari pravý raj!

Za jaskyňou sme pokračovali po asfaltke. Napravo sa týčila skala s dvomi otvormi, tak sme do jedného nahliadli. Bola to Cigánska jaskyňa. Vraj tu voľakedy zimovali. Preťali sme červenú značku a pokračovali sme po cykloceste popod Chobot. V skalách údolia je minimálne 13 jaskýň. Ani sme sa k nim nevyberali, čas nás tlačil. Tesne pred vyústením údolia ku Kateřinskej jaskyni sme na skale napočítali asi desať skalolezcov. Všade viseli laná. Opäť sme sa vnorili do ľudskej riavy v okolí Skalního mlýna. Ale len na chvíľku. Akonáhle sme začali po zelenej stúpať na Těchov, boli sme opäť sami. Keď sme spotení vyšli z lesa do obce, pohľad na smerovník a hodinky nás presvedčil, aby sme počkali na autobus. Ten nás odviezol k vlaku do Blanska a vláčik nás vzápätí odvážal smerom na Brno. Presvedčili sme sa, že vander, zdanlivo krajom plným výletníkov, môže prebiehať lesným tichom a naopak, boli sme plní zážitkov.

Užitočné odkazy

Historie hradu Holštejn
Zahraničné cesty Speleo Bratislava
Kateřinská jeskyně
Sloupsko-šosůvské jeskyně
Piková dáma a Spirálka
Hladomorna (jeskyně)
Nová a Stará Rasovna
Penzion Čermák
Rozhledna Podvrší u Veselice
Dům přírody a vstupní objekt do Punkevních jeskyní
Cigánská jeskyně
Ostrov u Macochy
Dětské léčebny se speleoterapií - Ostrov u Macochy

Fotogaléria k článku

Najnovšie