Extra Chata pod Veľkým bokom (70. výročie)
„Najlepšie výhľady z celých Nízkych Tatier má Veľký bok.“, napísala jedna návštevníčka do pamätnej knihy Chaty pod Veľkým bokom. Iný návštevník napísal: „Dobrá rada: Keď ideš na Veľký bok, vypi predtým v chate grog.“ Ak navštívite Veľký bok, zistíte, že výhľady sú naozaj prekrásne, ale pôvodnú turistickú chatu a grog v sedle pod Veľkým bokom nenájdete.
Veľký bok je môj najobľúbenejší vrch v slovenských horách. Je to moja srdcovka. Na začiatku roku 2006 vyšiel na týchto stránkach samostatný článok o Veľkom boku, ktorý ma veľmi potešil. Teraz pred koncom roka vám prinášam špeciálny príspevok, ktorý sa zaoberá 70. výročím postavenia turistickej chaty pod Veľkým bokom. Jediným hmotným fragmentom z histórie chaty je zachovaná pamätná kniha hostí, ktorú mal odloženú bývalý chatár Peter Droppa, môj vzdialený príbuzný. Rád si v nej zalistujem. Prostredníctvom príbehov, kresieb, veršov a fotiek niekdajších návštevníkov sa prenesiem do čias existencie starej chaty. Skúste to aj vy. Prevzaté veršíky návštevníkov chaty pred každým odstavcom nahrádzajú názov odseku. V obrazovej prílohe článku sú použité tri dobové pohľadnice, tri fotografie zo súčasnosti, mozaika fotografií návštevníkov a kópie zápisov z pamätnej knihy hostí chaty.
Je tu všecko, milá chata,
hory, lesy, sníh jak vata,
chatár, jídlo, dobré pití,
i to slunko někdy svítí -
jen chci říci svatému Petru:
Proč sem dáváš tolik větru?!
Práve dnes (20. 12.) je to rovných 70 rokov, čo slávnostne otvorili turistickú chatu pod Veľkým bokom v Kráľovohoľských Tatrách. Postavili ju v sedle pod Veľkým bokom v nadmorskej výške 1479 m. V tej dobe bola jedinou horskou chatou blízko hlavného hrebeňa vo východnej časti Nízkych Tatier. Stala sa dôležitým ubytovacím a oporným miestom pre hrebeňovú turistiku a lyžovanie v pohorí. Bola spojnicou medzi Štefánikovou chatou pod Ďumbierom a Kráľovou hoľou. Celoročne ponúkala stravovanie a ubytovanie každému turistovi. Okolie chaty má výborné lyžiarske terény. Z masívu Veľkého boku je prekrásny výhľad na Nízke Tatry, Liptov s Tatrami a Horehronie s Rudohorím.
Chata je ako mladé dievča.
Čistučká, teplučká.
Prvá etapa stavby bola dobudovaná v lete 1936 firmou Štefan Orfánus a Juráš z Liptovského Sv. Petra. Stavbu financovalo Ústredie KČST Praha (Klub československých turistov) nákladom 160 000,- Kč. Projekt zhotovil Ing. Stejskal a stavebný dozor vykonával Ing. Tibor Blattný. Slávnostne bola otvorená v nedeľu 20. decembra 1936. Na otvorení sa zúčastnili turisti z Liptova, Žiliny, Dolného Kubína, Prahy… Chata bola majetkom Ústredia KČST Praha a prevádzkoval ju Odbor KČST Liptovský Hrádok. Druhá etapa stavby bola dobudovaná v roku 1940, ktorú si vyžiadala zvýšená návštevnosť turistov na hlavnom hrebeni.
Cítime sa jak by doma,
všetko planie nádherou.
Bohužiaľ, že nemôžeme
zobrať chatu so sebou.
Turistický objekt v sedle nazývali aj Veľkobokou chatou. Niektorí turisti ju vzhľadom i ruchom prirovnávali k včelínu - úľu. Bola to jednoposchodová podpivničená stavba. Okná a vchod mala nasmerované na slnečnú juhovýchodnú stranu. Hlavným stavebným materiálom bolo drevo. Na stavbu použili aj prírodný kameň. Do chaty sa vchádzalo jedným vchodom po schodíkoch s dreveným zábradlím, ktoré je možné vidieť i dnes pri poľovníckej chatke. Na prízemí bola chodba, jedáleň, kuchyňa, umyváreň, sklad potravín, priestor na odkladanie lyží a miestnosť pre chatára. Na poschodí boli dve spoločné nocľahárne s kapacitou 32 postelí. Jedáleň a nocľahárne boli obložené červeným smrekom. Vo všetkých miestnostiach bol vodovod, ktorý nezamrzol ani za najtuhších mrazov. Prístavba chaty bola taktiež podpivničená a vznikol druhý vchod do chaty.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
U Brtanů nás čekali,
úsměvem nás přivítali
a než byla smečka celá,
pan Brťan už podnos zvedá.
Jako paní dobře vaří,
maso, moučník - vše se daří,
starají se oba dva,
aby byla nálada.
Príjemnú chatársku atmosféru celoročne vytvárali: Dan Brtáň s manželkou a jeho bratom (1936 – 1939), Peter „Jumbo“ Droppa s priateľmi (1939 – 1940), Zolo Pavličko (1940 – 1942) a mnohí ďalší. V období chatárčenia Brtáňovcov (pôvodne pôsobili na Štefánikovej chate pod Ďumbierom) stálo ubytovanie v nocľahárni 7,- Kč. Chatárčiť Petrovi Droppovi pomáhali jeho priatelia: Igor Benko, Vladimír „More“ Kresák, Ľudovít Dianiška a dve kuchárky Huťanová a Pekalová. Chata bola navštevovaná rovnako v lete, tak aj v zime. Priestrannú chatu využívali počas zimy študenti z Tisovca a Hnúšte na školské lyžiarske výcviky. V prvých rokoch (1936 – 1938) chatu navštevovali prevažne českí turisti a lyžiari. Veľký záujem o ňu bol hlavne medzi pražskými turistami. V Prahe bola chata známejšia ako na Slovensku, pretože ju vlastnilo Ústredie KČST Praha. Počas chatárčenia Petra Droppu sa chata stala známou u liptovských turistov a lyžiarov, ktorých chatár veľa poznal. Podľa zápisov z pamätnej knihy medzi návštevníkov patrili prevažne Slováci a Česi, ale aj Maďari, Briti, Bulhari a Rumuni. Dňa 28. 7. 1940 vystúpilo na Veľký bok rekordných 136 účastníkov liptovského seniorátu evanjelickej mládeže (SEM). Služby božie odbavil kaplán Jozef Juráš.
Ó jak krásne by to bolo,
spustiť sa tak z boku,
s istotou a ladným švihom,
do nového roku.
Chata bola východiskom na lyžiarske túry v masíve Veľkého boku, na Homôľku a na prechod hlavného nízkotatranského hrebeňa. Veľký bok bol obľúbeným lyžiarskym terénom pre milovníkov lyžovania v panenskej prírode. Lyžovať pomedzi snežné sochy smrekov s výhľadom na Tatry pri inverznom počasí patrí medzi nezabudnuteľné zážitky. Kedysi bol vrchol Veľkého boku označený 5 m drevenou triangulačnou pyramídou. Umiestnené boli na nej turistické smerovky. Pod vrcholom sa nachádza v nadmorskej výške od 1640 m do 1690 m rozsiahla krasová plošina. V zimnom období je veľmi dobrým lyžiarskym terénom. Zimné výstupové trasy na Veľký bok vedú dlhými dolinami: Malužinskou, Hodrušskou, Svarínskou, Ipoltickou, Ráztoka a Hošková. Do sedla pod Veľkým bokom sa možno dostať aj zo Zadnej hole v hlavnom hrebeni. Ale netreba zabúdať na hrozbu lavín. V masíve Veľkého boku je 12 lavínových dráh. Tá najväčšia je v Snežnej doline a spadá na juhovýchod do Hoškovej doliny.
S Bohom buď tu milý Peter,
ja už idem domov večer.
S Bohom buď aj milá chata,
dole ma už čaká Kata.
Osud chaty spečatila 2. svetová vojna. Po potlačení SNP do hôr sa na chate usídlilo niekoľko partizánskych oddielov. Poslednými partizánmi boli členovia skupiny Jánošík pod velením Ernesta Bielika. Krátko po Vianociach (26. 12.) 1944 chatu obkľúčila jednotka Edelweiss (možno vlasovovci). Partizánov zajali a následne chatu podpálili. V ten deň navždy stratila nízkotatranská turistika veľkokapacitnú chatu, ktorá je dodnes chýbajúcim článkom turistických chát v Nízkych Tatrách. Chata má zaujímavú spojitosť s menom Štefan. Vďaka Štefanovi Orfánusovi sa zrodila a na Štefana (26. 12.) ľahla popolom. Po vojne sa väčšinu turistických chát KČST za finančnej pomoci štátu podarilo obnoviť. Ale bývalej chate pod Veľkým bokom sa pomoci nedostalo. Škoda. Dodnes „veľkobokú“ chatu nahrádzajú len malé útulne Andrejcová a Ramža, ktoré sa konečne podarilo rozšíriť. Ale aj tak nikdy nebudú poskytovať štandard služieb ako pod Veľkým bokom. Vyrastie pod jeho vrcholom ešte niekedy podobné zariadenie?
