Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Napravo Hoher Tenn, naľavo Wiesbachhorn
Napravo Hoher Tenn, naľavo Wiesbachhorn Zatvoriť

Ferrata Glewitzer Höhenweg a Hoher Tenn

Keď sa Reinholda Messnera pýtali, ktorá alpská Höhenweg je podľa neho najkrajšia, odvetil, že Glewitzer Höhenweg. Chodník nevedie popod štvortisícovky v Taliansku či Švajčiarsku, nachádza sa v Rakúsku. Je to prechod (= Höhenweg) od Glewitzer Hütte k priehrade Mooserboden.

Vzdialenosť
39 km
Prevýšenie
+3100 m stúpanie, -3100 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 12.08.2015
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Centrálne Kryštalické Alpy - Vysoké Taury (Hoher Tauern) - horská skupina Glockner (Glocknergruppe)
Trasa
  • Najvyšší bod: 3368 m n. m.
  • Najnižší bod: 909 m n. m.
Nocľah
Glewitzer Hütte
Doprava
Kaprun, Alpenhaus

Cesta na chatu

V polovici augusta som prešiel Königsjodler Klettersteig a po noci v kempe som sa rozhodol, že idem na Glewitzer Höhenweg a na Hoher Tenn. O šiestej som vyrážal z kempu a o 6.45 h som odstavil auto na poschodovom parkovisku Alpenhaus (990 m) v údolí Kaprun. Po ceste som zbehol k dolnej stanici lanovky (909 m) a začal som stúpať.

Po včerajšku sa mi do kopca akosi nechcelo. Podchvíľou som stál a oberal maliny. Našiel som aj tri jahody. Nad hornou hranicou lesa som zbieral modré bobule. Tmavšie boli klasické čučoriedky, bledšie bobule s bielou dužinou mi chutili menej.

Vliekol som sa. V sedle Brandl Scharte (2371 m) som však zistil, že mám ešte veľa času, tak som zahol na Rettenzink (2510 m). Na kopec vedie čiastočne zaistený chodník s kramľami, reťazou aj lanom. Z vrchola je parádny výhľad. Zjedol som tam skorú večeru a potom som trochu pracoval. Keď ma robota prestala baviť, vyvalil som sa do trávy a rozjímal som.

Pod kopcom som pri chodníku našiel kameň z čistého grafitu a čosi pred šiestou podvečer som prišiel na Glewitzer Hütte (2174 m). Nocľah v lágri s preukazom OeAV tu stojí 10,- eur, no jedlo je poriadne drahé. Čašníčka je popletená, pôsobí ako momentálne zaostalá. Doniesla mi inú polievku, ako som si objednal a problém mala snáď pri každom stole. Chatárka si zasa nechala pol eura len tak. Na túto chatu nemám najlepšie spomienky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hoher Tenn

Ďalší deň som vyrážal o pol šiestej, lebo ma čakala dlhá túra. Prešiel som zatrávnený kotol a v skalnom žľabe sa objavilo istenie. Kramlí a kolíkov tam bolo požehnane. Na hrebienku bolo lano vo forme zábradlia. Postupne svitalo a slnko osvetľovalo okolité hory.

Chodník podišiel Spitzbrett a ďalej stúpal pieskovcovým hrebeňom. Tu už bolo istenie iba kde-tu. Napravo aj naľavo sú strmé hladké svahy bez porastu. Človek má pocit, že keby spadol, nemá sa kde zachytiť.

Prišiel som na rázcestie a zahol som na Hoher Tenn. Na kuse je chodník ešte značený, ale poslednú značku som videl kdesi na Bauernbrach Kogeli (3125 m). Ďalej sú iba skalní mužíci, no nie je ich veľa. Pred skalou Kleiner Tenn sa ide oblým hrebeňom Hirzbachtörl, ktorý má po stranách poriadne strmé zrázy. Nasleduje výšvih na Kleiner Tenn (3158 m). Je tam zopár lán a kramlí, no na skalu sa lezie v previse. Chvíľu som sa na to pozeral a potom som si navliekol ferátový set. Pre istotu. Krátky úsek má náročnosť minimálne C, hoci ľudia ho chodia bez istenia.

Z Kleiner Tenn som prišiel na Schneespitze (3317 m). Spravil som zopár obrázkov a zbehol som do sedla. Za ním ma čakal rozoklaný hrebeň tvorený šmykľavým serpentinitom. Treba si dávať pozor, kam stúpiť. Ešte pár metrov a som na vrchole Hoher Tenn (3368 m). Z kopca sú nádherné výhľady. Moje oči priťahoval najmä Wiesbachhorn, na ktorom som bol pred mesiacom.

Okolo priehrad

Vrátil som sa na rázcestie a začal som zostupovať. Najprv isteným chodníkom po skalných platniach, neskôr nekonečnými serpentínami lúkou s množstvom prilbíc. Nohy dostali zabrať. Pri potoku som sa vyzul a zjedol som obed.

Pohodlným chodníkom som zbehol k priehrade Mooserboden (2100 m) a cestičkou s množstvom ľudí k hostincu na Fürthermoar Alm. Výletníci odtiaľto pokračujú autobusom, ja som pokračoval pešo.

Kráčal som po chodníku ponad priehradu Wasserfallboden. Miestami je tu istenie tvorené oceľovým lanom, ale nájdu sa tiež kramle. Nad chodníkom je viacero pekných vodopádov. Pri jednom sa vchádza do tunela a kus sa ide horou povedľa cesty.

Za priehradou som prešiel popod pozemnú lanovku akurát, keď sa vracala z vyhliadky do údolia. V týchto miestach som stretol troch turistov, inak nebolo na krásnom chodníku od hostinca na Fürthermoar Alm k parkovisku Alpenhaus ani nohy.

Záver

Turistické chodníky v Alpách možno rozdeliť na výstupy (steig-y) a prechody (höhenweg-y). Mňa priťahujú skôr výstupy ako prechody, no keď si Glewitzer Höhenweg spestríte výstupom na Hoher Tenn, dostanete parádnu trasu. Páčil sa mi tiež chodník popri priehrade Wasserfallboden, čo je trasa, ktorú turisti obyčajne prekonávajú tunelmi v autobusoch.

Fotogaléria k článku

Najnovšie