Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Na maďarskej strane Silickej planiny

Silickú planinu v Slovenskom krase vidím každý deň z okna môjho rožňavského bytu. Občas ma zláka na kratšiu či dlhšiu túru. Rozlohou veľká planina sa tiahne až do Maďarska, kde je súčasťou Aggtelegského národného parku (Aggteleki nemzeti park). Slovenskú časť planiny mám prechodenú, preto ma zaujala na maďarskej strane trasa, ktorá je súčasťou modro značenej 1118 km dlhej turistickej magistrály Országos Kéktúra, obdoba našej Cesty hrdinov SNP.

Vzdialenosť
27 km
Prevýšenie
+842 m stúpanie, -960 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 18.05.2015
Pohoria
Maďarsko: Aggteleki karszt (Aggtelekský kras) / Slovenský kras - planina Dolný vrch (Alsó-hegy)
Trasa
Voda
Jósvafő (vyvieračka pri Košútovej jaskyni)
Doprava
Rožňava (vlak, bus)/Plešivec (vlak, bus) - Domica (bus)
Hrušov (bus) - Rožňava (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1108 Slovenský kras (1:50.000)

Trasa

Domica – Aggtelek; Baradla – Jósvafő – Szelcepuszta – Derenk (Drienky) – Starý les, štátna hranica (HU/SK) – Hrušov

Skoro ráno nasadám v Rožňave do autobusu smer Plešivec, kde chvíľu čakám na prípoj do Kečova. Autobus je skoro prázdny, a tak sám vystupujem priamo pri jaskyni Domica. Je tu úplne pusto, okrem jaskyne tu už nič nefunguje, hoci pred rokmi to tu žilo. Starý hotel s okolím je zdevastovaný a nový nedokončený rezort taktiež chátra. Asfaltkou po pár minútach míňam opustené budovy bývalého hraničného priechodu Domica a o chvíľu som v Maďarsku.

Aggtelek – Baradla

Pár metrov za hranicou je obec Aggtelek, ktorej najznámejšou časťou je jaskyňa Baradla. Jaskynný systém Baradla–Domica s dĺžkou 25 km patrí do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Baradla má viac sprístupnených vchodov v okruhu niekoľko kilometrov a je otvorená po celý rok. Turisti môžu v podzemí absolvovať trasy rôznej dĺžky a náročnosti, tie najťažšie v časovom limite 5 až 7 hodín! V okolí jaskyne je množstvo stánkov s občerstvením a výborným jedlom, butiky so suvenírmi a remeselníckymi výrobkami, detské ihrisko, hotel, reštaurácia, chatky v kempe – aký rozdiel oproti našej Domici!

Modrou značkou vychádzam po schodoch na skalné bralo nad jaskyňou, kde je malá vyhliadka. Tu začínajú škrapové polia, zvané „čertova brázda“. Chodníkom kráčam ponad dedinu, lúky sa striedajú s kríkmi a oproti mne beží líška, ktorá mi zapózuje na pár fotiek. Riedkym lesom šliapem na najvyšší bod dnešnej túry - Baradla–tető (485 m n. m.). Výhľady nie sú žiadne, a tak lesom pokračujem až nad dedinku Jósvafő (slovensky Jošvafé).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Jósvafő

Jósvafő (Jošvafé) je malebná dedinka s asi 300 obyvateľmi, ktorá pripomína atmosféru spred storočia. V starej časti dediny sú početné architektonické pamiatky, ako staré sedliacke domy, hostinec Starý mlyn (Öreg malom), opevnený reformovaný kostolík a zaujímavý je skanzen Tájház (Múzeum ľudových zvykov). Nachádza sa tu jediná plemenná stanica na chov huculských koní v Maďarsku, ktorý je partnerskou organizáciou so slovenským žrebčínom Veľká lúka na Muránskej planine. Druh hucul sa vyvinul v Karpatoch a geneticky je veľmi blízky starým divým koňom a koňom starých Maďarov. Stádo sa pasie voľne na pasienkoch severne od dediny, podobne ako noriky muránskeho typu na Muránskej planine.

V malej krčmičke si dávam fľašu piva Borsodi (čapované, žiaľ, nemajú) a po obhliadke dediny pokračujem modrou značkou ku Košútovej jaskyni (Kossuth barlang). Hneď pri vchode do jaskyne vyteká voda zo silnej vyvieračky. Úzkou krasovou dolinkou vedie zvážnica a idúc po nej začujem zvuk zvoncov. Na moje prekvapenie sa predo mnou neobjavia kravy, ale veľké stádo huculov, ktoré tiahnu hore dolinou. Je to zážitok ísť uprostred stáda koní, ktoré si ma oňuchávajú ako psíky. Z dolinky vychádzam do typickej krasovej krajiny. Stromy aj kríky krásne kvitnú, na lúkach ešte stále kvitne chránený hlaváčik jarný. Lúkou vchádzam do lesa, kde idem dlho zvážnicou, ale občas sa naskytnú pekné výhľady na krajinu a malé opustené samoty. Zvážnica vychádza na asfaltku a predo mnou sa zjaví Szelcepuszta.

Szelcepuszta

Szelcepuszta je samota na hornom konci údolia Szelce–völgy, asi 5 km od obce Szin. Je to ideálna krajina pre cyklistov s množstvom lesných ciest a chodníkov. Pri turistickej ubytovni Szelcepusztai turistaház si dávam obedňajšiu pauzu. Je to pekná ubytovňa, celoročne otvorená, s kapacitou 40 lôžok, ale treba sa objednať. Cena je v prepočte 5 – 6 €/noc. Neďaleko je poľovnícky kaštielik a zvernica s množstvom rôznej raticovej zveri.

Lesnou cestou schádzam do doliny Ménes–völgy, kde začínam stúpať chodníkom na planinu Alsó-hegy (Dolný vrch). V lese sa zrazu predo mnou rozutekajú pásikavé prasiatka a oproti mne fučí diviačica a grúli na mňa očami. Našťastie nezaútočí a s búšiacim srdcom pomaly uhýbam z chodníka a pritom strácam značku. O pár minút ju znova nachádzam a o chvíľu som hore na planine. Znova sú tu krásne lúky s rozkvitnutými trnkami. To už sa blížim k zaniknutej dedine Drienky (Derenk).

Drienky alebo Derenk

Derenk (slovensky Drienky) je zaniknutá obec, ktorá bola obývaná goralským etnikom, ktorých sem presídlil gróf Esterházy v roku 1717 po morovej epidémii, keď celá dedina vymrela. Žili tu do roku 1943, kedy ich dal vysťahovať Miklós Horthy, regent Maďarského kráľovstva, ktorý si tu chcel dať zriadiť zvernicu na poľovačky. Domy boli zbúrané okrem budovy školy, v ktorej je teraz expozícia o histórii obce. Na miestach domov sú už len tabule s menami obyvateľov.

Z trochu pochmúrnej minulosti kráčam krásnou krasovou krajinou smerom k hraničnému bodu Starý les. Tu sa napájam na zelenú značku a lesnou cestou schádzam z planiny Dolný vrch na Slovensko. Predo mnou sa objaví krásny výhľad na planinu Horný vrch s Jablonovským sedlom (horský priechod Soroška) a pod ním je obec Jablonov nad Turňou. Asfaltkou vchádzam do malej obce Hrušov, kde stihnem vytúženého vychladeného čapáka, kým ma autobus odvezie späť do Rožňavy.

Záver

Silická planina na maďarskej strane je krásnou krasovou krajinou. Malebné dedinky so svojou históriou, jednoduchosťou a zaujímavosťami zapadajú do prostredia. Pre nás menej známu oblasť si užijú peší turisti i cyklisti. Bol som milo prekvapený výborným značením, aj keď na určité odlišnosti si treba zvyknúť. Je to na skok zo Slovenska, všetkým odporúčam!

Fotogaléria k článku

Najnovšie