Wangenitztal

Schobergruppe je pomerne ďaleko. Cesta z domu mi trvala 7,5 hodiny. Išiel som na Lienz, ale tesne pred mestečkom som zahol na Iselberg. V dedine Mörtschach som odbočil doľava a začal som sa šplhať úzkou cestou, ktorá bola zarezaná do poriadne strmého svahu. Posledné 2 kilometre som išiel po šotoline. O 12.30 h som auto odstavil na parkovisku Wangenitzalm (1368 m) a s vypúlenými očami som hľadel na starý Daimler. Kto tu chodí s veteránom po takýchto necestách?

Vyrazil som hore dolinou Wangenitztal. Je čarokrásna a sú v nej drevené zruby, okolo ktorých sa pasú kravy, vyššie sú pre zmenu chatky. Dolinu lemujú strmé svahy, v ktorých je zopár vysokánskych vodopádov. Páčili sa mi skaliská. Sú žlto-oranžové až hnedé, nie sú to však pieskovce.

Postupne som les nechal pod sebou a kráčal som lúkami. Svište tu spásajú trávu a do nôr trielili až tesne predo mnou. Minul som malé pliesko a po zdolaní záverečného vysokého skalného prahu som prišiel na Wangenitzseehütte (2508 m). Chata leží hneď nad jazerom Wangenitzsee, ktoré by malo byť jedným z najväčších vo Vysokých Taurách (Hohe Tauern). Za celý deň som stretol iba päť turistov, preto ma prekvapilo, že je na chate množstvo ľudí. Prišli sem z údolia Debanttal, kde môžu nechať auto o 300 metrov vyššie.

Petzeck

Ďalší deň som smeroval na Petzeck, čo je najvyšší kopec Schobergruppe. Vstával som neskôr ako obyčajne, lebo ma čakala nenáročná túra. Petzeck sa považuje za jednu z najľahších trojtisícoviek, chodia naň aj rodiča s malými deťmi.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kúsok nad chatou ma prekvapili smerovníky. Zdá sa, že turistický chodník vedie aj na Kruckelkopf, hoci ho nemám vyznačený na mape. V traverze nad chatou sa obliezajú skalné rebrá a je tam nejaké istenie, náročnosť môže byť A/B. Avšak istený úsek je krátky. Nato sa ide oblým hrebienkom a nasleduje strmší výšvih. Po pravej strane sa do rokliny rúti nádherný vodopád. Vystúpate na náhornú plošinu a objavia sa snehové polia. Bolo teplo a slnečno, preto som ľutoval, že som si nevzal slnečné okuliare.

Na oblom vrchole Petzecku (3283 m) bolo už zopár skupín turistov. Zložil som sa obďaleč a vychutnával som si nádherný výhľad na okolité vrcholy, ako aj na Großglockner a Großvenediger. Iba Wießbachhorn, na ktorom som bol pred tromi dňami, bol v oblakoch.

Kruckelkopf

Po trištvrtehodinke lebedenia som sa obrátil na zostup. Dolu som zbehol rýchlo, takže som sa rozhodol, že dnes vyleziem aj na Kruckelkopf. Sponad chaty som vyrazil chodníkom, ktorý bol vyznačený o dosť horšie ako chodník na Petzeck. Miestami som z neho zišiel, hoci po chvíli som ho opäť našiel.

Tesne pod sedlom som prekročil strmšie snehové pole, aby som v sedle zistil, že tu značka končí. Ďalej sa išlo podľa riedko postavených a často zvalených kamenných mužíkov. Výstup zo sedla je však atraktívny. Ide sa okolo niekoľkých skalných veží a z času na čas treba používať ruky.

Tak ako Petzeck, aj Kruckelkopf (3181 m) má široký oblý vrchol. Myslím si však, že z tohto kopca je výhľad krajší. Z vrcholu som odfotil tiež Wießbachhorn, ktorý sa konečne zbavil závoja oblakov.

Nato som zbehol na chatu. Na nej som sa zarozprával so starším párom skadesi od Mníchova. Dobre sme sa bavili. Vôbec som netušil, že sa o mesiac stretneme na Glewitzerhütte a porozprávame si, čo všetko sme za ten čas obehali.

Alpinsteig

Ďalší deň som vstával skôr a už o 6.15 h som bol pred chatou. Krajina bola zaliata ranným slnkom. Nádherný to pohľad. Prešiel som popri jazere a vyrazil som traverzom ponad dolinou. Kráčal som chodníkom Alpinsteig, ktorý je dobre vyznačený a zaistený, no ktorým napriek tomu chodí veľmi málo ľudí. Na mnohých miestach je vyšliapaný viac ovcami ako ľuďmi, preto si treba dobre strážiť značku.

Najkrajšie miesta chodníka sú hneď za plesom Wangenitzsee. Z traverzu sú parádne výhľady na svahy Kruckelkopfu a je tam zopár pekných ostrohov. Neskôr sa ide viac kotlami. Na jednom mieste šotolina zasypala chodník. Zo skália iba kde-tu vytŕčali ojedinelé väčšie skaliská. Našťastie, značkár využíval práve tie.

Chodník je istený lanom a veľkými kramľami. Najťažším miestom bolo schádzanie strmou skalou okrajom žľabu, kde to mohlo byť za B/C. Ostatné zaistené úseky boli ľahšie. V jednom trávnatom kotli sa páslo väčšie stádo oviec. Keď ma tupé zvery zbadali, rozbehli sa ku mne. Tlieskaním som ich nezastavil, no keď som na ne už trochu vystrašený poriadne zareval, zháčli sa. Uf. Nechápem, čo na mne videli.

Na samote Pichleralm som stratil značku. Aj som ju chvíľu hľadal, ale márne. Pustil som sa dolu riedkym lesom, no nižšie bola na okraji čistinky žihľava, ktorá ma popŕhlila aj cez hrubé rifle. Nakoniec som zbehol na zvážnicu a schádzal som Loveckým chodníkom - Jägersteig. Keďže som mal dobrý čas, pri murovanej kaplnke Moaskapelle som si ľahol na lavičku a dal som si šlofíka. O 13.30 h som bol na parkovisku pri aute a presunul som sa do inej časti Schobergruppe.

Záver

Ako všade na svete, aj v Schobergruppe je magnetom pre turistov najvyšší kopec. Na trase naň stretnete davy. Ostatné chodníky sú navštevované o poznanie menej. Napríklad na Alpinsteigu som za celý deň nestretol ani nohy.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek