Kúsok od Yetiho... (autor foto: Michal Bukvai)
Príbeh

Ako som videl Yetiho…

05. 02. 2016
Hmla. Je všade naokolo. Kam len oko dovidí, čo je asi tak 5 metrov, je hmla. Pod nohami trochu snehu, na oblohe sa dajú len tušiť ťažké chmáry. Podchvíľou padne na zem vločka snehu. V podstate idyla, len keby nebola tá prekliata hmla...

Šliapem sám, kamaráti dnes sklamali. Čo už. Mám čas na svoje myšlienky. Lietajú jedna za druhou, dobiedzajú zľava, sprava. Ale ako kráčam, v hlave sa vyjasňuje. Len okolo mňa nie. Je stále viac a viac hnusne. Je hmla...

Kráčam hmlou od chvíle, ako som vošiel do lesa. Je pravda, že som chcel ísť na vander len tak, rovno za nosom, ale takto pomaly neviem, kde mám nos. Ale poznám to tu, prešiel som to všetko viackrát. Ale takáto hnusná hmla ešte nebola...

Stúpam na hrebeň. Dnes sa nejak neteším na výhľady, žiadne nebudú. Je hmla! Ale pod hrebeňom, v roklinke stojí náš zrub. Predstava pukotajúceho ohňa, horúceho čaju a rozvoniavajúcej polievky mi vylepšuje zahmlenú náladu...

Počítam posledné kroky na hrebeň. Pred sebou počujem pukot konárikov. Opatrnejšie našľapujem, vytriešťam oči do prekliatej hmly. Nič nevidieť, doslova počujem ušami ako predo mnou niečo ide. Hromžím na prekliatu hmlu...

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Zakrádam sa za zvukom, začínam nejak tušiť, že predo mnou je nejaká postava. Lenže nejaká divná. O polovicu vyššia ako normálny chlap, aj široká je poriadne. A nejaká huňatá! Myšlienky sú tu zas, lietajú hlavou ako splašené. Poriadne to nevidieť, priblížiť sa nechcem...

Som vysoko v horách, je zima, je sychravo a hnusne. A je hmla. Čo to je za mátohu? Zavolám na ňu? Kto to je? To nemôže byť človek. Však je to ako ozruta! Myšlienky preberajú staré historky, duchov lesa, podivné zvieratá. Zvieratá? Nejaké polozviera? Keby nebola tá hmla...

To čudo predo mnou bude na sto percent Yeti. Výška by sedela, šírka tiež, fučí poriadne nahlas. Škoda, že snehu je málo, nedajú sa rozoznať stopy. A navyše sa začína stmievať. Zastanem, čudo mizne v hmle a poriadnou okľukou vyrážam ku zrubu.

Nejako mi okľuka trvala dlho, pribavil som sa viac ako hodinu. Prichádzam k zrubu, v okne svetielko, vo vzduchu cítiť dym. Kto z tých motákov, čo povedali, že nejdú, prišiel? Otváram dvere a za stolom sedí pri čaji Kožuch. Podá mi šálku, bez slova usadám.

Mlčíme statočne, ja mám plnú hlavu Yetiho, kamarát si asi spytuje svedomie. Ale slová napokon vyrašia a začína sa rozhovor. Najskôr len tak, o všetkom, ničom a zas o všetkom. Ale nedalo mi a začal som opatrne o svojom blízkom stretnutí divného druhu...

Ako rozprávam svoj zážitok, tak Kožuch sa pod chvíľou mračí, sem-tam užasnuto prikyvuje, sem-tam sa usmieva. Asi si myslí, že som blázon. Vraj Yeti. Podáva mi do ruky svoj kožuch, aby som sa zohrial. Lebo ma voľajako klepe a netuší, či to je z Yetiho, alebo od hmly.

Teraz vyťahuje on svoj príbeh. Vraj mu vymenili šichtu, tak sa nabalil, zobral plechy na opravu strechy, prevesil cez ne svoj kožuch a vyrazil na zrub, aby ma prekvapil. A vraj ho cestou niečo prenasledovalo. Bolo to nepríjemné, mal nepríjemný pocit... a bola hmla...

Pár metrov za chrbtom cítil, že niekto za ním ide. Že niekto opatrne našľapuje. Banoval, že nemá v ruke svoju obľúbenú palicu. Už sa chcel otočiť, keď ostalo ticho. Hromžil na hnusnú hmlu a ťažký bágel s plechmi na chrbte. Pridal do kroku a mazal na zrub.

Na povel sme sa začali obaja hurónsky smiať a častovať sa rôznymi prívlastkami. Naliali sme si čaju, niečo k nemu a opadla z nás všetka nervozita a úzkosť. Vraj Yeti! Už vieme, čo videl Reinhold Messner, keď tvrdil, že stretol Yetiho v hmle...

Autor ilustračnej fotografie: Michal Bukvai

Fórum 8 príspevkov
Ako som videl Yetiho… 09/02/16 11:49 8 príspevkov
Najnovšie články
 
Správa Sedlá a štíty sú pod snehom, bez mačiek a cepína tam nechoďte Oddnes sú v Tatranskom národnom parku otvorené všetky turistické značené chodníky. Trasy cez vysokohorské sedlá a na štíty však ležia pod snehom. Ísť nad turistické chaty bez zimného výstroja neodporúča Horská záchranná … » celý článok dnes Soňa Mäkká Správy
Túra Skryté poklady Malých Karpát – Šišoretné Šišoretné je neznačený hrebeň v rázsoche Slepého vrchu medzi Klokočinou a Bolehlavom. Veľakrát som sa motal v okolí peši aj na bicykli, ale nikdy som sa nedostal na tri vrcholy s ... » viac včera Pavol Timko Malé Karpaty
Túra Hoľa a Čertova hoľa zo sedla Súľová Hoľa (1268 m) a Čertova hoľa (1245 m) sú dve susedné hory v hlavnom hrebeni Volovských vrchov v ich západnej časti. Patrí im piate, resp. dvanáste miesto v zozname najvyšších vrchov ... » viac 13/06/21 Peťo Nový Volovské vrchy
Najnovšie články autora
 
Príbeh Ako som videl Yetiho… Hmla. Je všade naokolo. Kam len oko dovidí, čo je asi tak 5 metrov, je hmla. Pod nohami trochu snehu, na oblohe sa dajú len tušiť ťažké chmáry. Podchvíľou padne na zem vločka snehu. V podstate idyla, len keby nebola tá prekliata … » celý článok 05/02/16 Vilo Čecho Príbehy
Túra Hrebeňom Kremnických vrchov Však to poznáte. Prichádza jar, vykúkajú prvé snežienky, vzduch akoby zmohutnel. A začína ma „trhať“ v nohách. A prichádza na plány. Pôjdem tam, aj tam by som mohol, veru, ani tam ... » viac 03/11/08 Vilo Čecho Kremnické vrchy
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ako som videl Yetiho… 09/02/16 11:49 8 príspevkov
0.79 (0.38)