Kammspitze

Keďže Grimming leží ďaleko, výlet som si naplánoval na 2 dni. Prvý deň vybehnem na Kammspitze, ktorý je západným susedom Grimmingu, a druhý na samotný Grimming.

Takže jednu sobotu v polovici septembra som sa ocitol v Gröbmingu. Auto som zaparkoval uprostred dediny pred veľkým obchodným domom (770 m) a začal som šliapať. Prešiel som dedinu, les a prišiel som do pásma kosodreviny. Z nej sa otvárajú prvé výhľady. Pozoroval som, že auto na parkovisku ešte stále stojí. Stúpal som naľahko, takže som sa nešuchtal. Napriek tomu ma obiehala jedna skupina Rakúšanov za druhou. Domáci sú v horách naozaj rýchli.

Kammspitze je veľmi pekný kopec. Takmer celý je zelený. Dolu sú lesy, nad nimi kosodrevina a hore lúky. Iba posledných 20 až 50 výškových metrov tvorí skala. Tá nasadzuje hore nádhernú bielu korunu. Už na strmých lúkach je asi 30 metrov oceľového lana. V skalách je pre zmenu množstvo malých dvoj- a trojnohých kramlí. Cez vrchol teda vedie zaistený chodník, ktorého náročnosť je A/B.

Z vrcholu Kammspitze (2139 m) je veľmi pekný výhľad. Dobre vidno najmä Dachstein a Nízke Taury (Niedere Tauern), ktorých vrcholy pokrýval sneh. Samozrejme, zrak najviac priťahuje neďaleký Grimming. Na kopci som zjedol obed a začal som schádzať. Prvých 20 metrov je trochu náročnejších, pretože sa zostupuje po strmej skale, ďalej je zostup jednoduchý.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na rázcestí pod vrcholom som zahol doprava a prišiel som na východný hrebeň Kammspitze. Ten je nádherný. Volá sa Zirmel a celý je zarastený kosodrevinou, ktorú iba kde-tu prerušujú malé skalky a čistinky. No najkrajšie na Zirmeli je to, že počas celého zostupu vidíte pred sebou Grimming. Môžete fotiť Grimming so skalou, Grimming so stromom, s lúkou... ako len chcete.

Prišiel som do sedla. Až doteraz bolo značenie výborné, ale v sedle sa pokazilo. Bez dobrej mapy by som asi blúdil. Značky chýbajú aj na rázcestiach lesných ciest. Asi v polovici zostupu je upravený prameň.

Grimming Hütte

Zbehol som do Gröbmingu a presunul som sa do osady Niederstuttern (649 m). Hneď pri hradskej je parkovisko pre turistov smerujúcich na Grimming. Vybehol som na Grimming Hütte (966 m). Turistická chata patrí Naturfreunde a má vcelku prijateľné ceny. Za nocľah v lágri s preukazom ÖeAV, polievku a džús som platil 15,50 Eur.

Grimming

Ďalší deň som ešte za šera vyrazil na Grimming. Pri jaskyni s prameňom som stretol dvojicu Slovákov. Vraj sa včera chceli ubytovať na Griming Hütte, ale chatár im oznámil, že má plno. Kúsok za prameňom sa chodník vetví. Podľa informácií z internetu je ľavá vetva neistená a má náročnosť II+ UIAA, pravá je zaistená a jej náročnosť je A/B. Avšak jeden rebrík a pár metrov lana je už pod rázcestím.

Hore som sa vybral ľavou vetvou cez Südost Grat. Je to atraktívny značený chodník, ktorý si na výstup volí väčšina turistov. Začína prechodom kotla Schneegrube, ktorý je zarastený kosodrevinou. Nasleduje traverz šotolinového svahu. Ten je odporný, pretože je veľmi strmý a aj keď si človek dáva pozor, spod nôh mu uskakujú kamene.

Neskôr sa naľavo od chodníka objaví skala. Ešte pár metrov sa ide po šotoline a chodník zahne na širokú rampu. Aj na nej je veľa kamenia, je to však lepšie ako dolu na šotoline. Rampa človeka privedie do malého sedielka na hrebeni. Nasleduje najkrajšia časť výstupu. Chodník nejde priamo hrebeňom. Zväčša ho podchádza zľava, ale najnáročnejšie pasáže sú v miestach, kde sa hrebeň obchádza sprava. Najexponovanejší je oblez skalného rebra po hladkej šikmej platni, no náročnejší je aj prechod špáry nad skalným okienkom, či schádzanie zo skalnej vežičky tesne pod vrcholom. Celkovo si však myslím, že Grimming Südost Grat má náročnosť skôr II-, ako II+.

O 10.30 h som vyšiel na vrchol Grimmingu (2351 m). Kopec ponúka fantastickú panorámu. Dobre z neho vidno nielen okolité pohoria, ale aj Salzkammergut Berge (Soľnokomorské hory) a Hohe Tauern (Vysoké Taury). Je september, na vrchole už bolo pár centimetrov snehu. Prekvapili ma davy turistov na kopci. Grimming je jednoducho magnetom pre turistov.

Z kopca som schádzal cez Multreck (2176 m). Až po tento východný ostroh sa ide oblým hrebienkom a klesá sa iba mierne. Dolu pod sebou možno obdivovať hlbokú kotlinu s mestečkom Tauplitz. Avšak za Multereckom je klesanie strmšie. Najprv sa schádza krížom cez skalné pásy, neskôr serpentínami za pomoci istiaceho lana. Najnáročnejší úsek je tesne nad šotoliniskom, kde je na strmej skale množstvo malých kramlí. Na chate som si vyzdvihol veci, ktoré som si na nej nechal, a už pred 14-tou som bol dolu pri aute.

Záver

Grimming má nadmorskú výšku iba 2351 metrov, napriek tomu je štyridsiatym najprominentnejším kopcom celých Álp. Už to svedčí o jeho výnimočnosti. Pritom jeho dominancia je iba 18 kilometrov. Na kopec vedú tri značené chodníky. Okrem tu popísaných ešte zaistený chodník náročnosti A/B od severu. Mne však v hlave vŕta ešte jedna možnosť, ktorou je Ostgrat, nazývaný aj Schneegruben Grat. Chodník nie je značený ani len bodkami či skalnými mužíkmi (informácia od chatára), no okrem 6 metrov vysokého širšieho komína, ktorý je za III, je zvyšok za II. O rok alebo dva by som sa cez Ostgrat chcel vybrať na Grimming opäť.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek